Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-46-2012.pdf
PDF · 102.78 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/46/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci navrhovateľa: Tessile ditta, a.s., so sídlom Ve Studeném 117/5a, Praha, Česká republika, IČO: 27822117, právne zastúpený ACCEPTUM, s.r.o., Vrútocká 12, Bratislava, IČO: 36863459 proti odporcovi: M. J., W.. XX.XX.XXXX, F. A. Z. XXXX/X, Ž., o zaplatenie 37,87 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 37,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 37,87 eur počítaným od 19.09.2009 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a vo výške 48,02 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 09.03.2011, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 04.11.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 37,87 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25% od 19.09.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Navrhovateľ svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že odporca porušil svoje povinnosti cestujúceho vyplývajúce mu z Občianskeho zákonníka, Vyhlášky č. 175/2000 Sb. o prepravnom poriadku pre verejnú dráhovú a cestnú osobnú dopravu a zákona č. 266/1994 Sb. o dráhach tým, že dňa 18.09.2009 neuhradil stanovené cestovné pri použití verejnej hromadnej prepravy osôb, ktorá je prevádzkovaná Dopravným podnikom hlavného mesta Prahy, a.s. O tejto skutočnosti bol dňa 18.09.2009 spísaný záznam o vykonanej prepravnej kontrole č. XXXXXXX. Odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 37,87 eur, t.j. 950,- Kč (po prepočte kurzom 25,085 CZK = 1 eur zo dňa 19.09.2009), ktoré tvorí cestovné a prirážka. Tiež navrhovateľovi vzniklo právo požadovať aj úrok z omeškania podľa § 517 zákona č. 40/1964 Sb. (Občiansky zákonník) a nariadenia vlády č. 163/2005 Sb. Navrhovateľ odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.05.2010, uzavretej medzi navrhovateľom ako postupníkom a Dopravným podnikom hl. mesta Prahy, a.s. ako postupiteľom. Právom rozhodným vo veci podľa čl. 4 ods. 1 Rímskej zmluvy je právo Českej republiky (účinná od 01.07.2006 pre ČR a SR). V danom prípade sa jedná o zmluvu o preprave uzavretú na území Českej republiky, plnenie zo strany prepravcu sa uskutočnilo výhradne na území Českej republiky, preto najužšiu väzbu má právny vzťah na právo Českej republiky.
Zo strany tunajšieho súdu bolo návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu č.k. 4Ro/316/2011-11 dňa 30.12.2011. Vzhľadom k tomu, že sa predmetný platobný rozkaz nepodarilo odporcovi doručiť zákonom predpísaným spôsobom, súd ho samostatným uznesením č.k.
4Ro/316/2011-21 zo dňa 29.02.2012 zrušil pri aplikácii ustanovenia § 173 ods. 2 O.s.p.. Súd uznesením č.k. 18C/46/2012-29 zo dňa 26.04.2012 rozhodol, že písomnosti určené odporcovi sa budú v tomto konaní doručovať uložením v súdnom spise.
Na pojednávanie nariadené na deň 09.08.2012 sa navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa a odporca nedostavili. Od doručenia predvolania navrhovateľovi bolo upustené v súlade s ust. § 49 ods. l O.s.p. a predvolanie na pojednávanie bolo doručované iba jeho právnemu zástupcovi. Právny zástupca navrhovateľa mal predvolanie riadne doručené, lehotu na prípravu zachovanú. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 22.06.2012. Odporca mal vykázané doručenie v zmysle ust. § 48 ods. 4 O.s.p. Súd preto podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, navrhovateľa a odporcu.
Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise a to najmä návrhom, zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, zápisom o prevedenej prepravnej kontrole, pričom prihliadol na obsah spisu, dosiaľ vykonané dôkazy, skutočnosti známe súdu z jeho rozhodovacej činnosti v zmysle ust. § 121 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav.
Zo zápisu o prevedenej prepravnej kontrole zo dňa 18.09.2009 č. 9119287 (čl. 5 spisu) mal súd preukázané, že kontrola bola vykonaná pracovníkom Dopravného podniku hl. mesta Praha a.s. dňa 18.09.2009 o 14,10 hod. na linke A a podľa zápisu sa odporca nepreukázal cestovným dokladom, pričom prirážka predstavuje sumu 950,-Kč, t.j. 37,87 eur, tento doklad odporca podpísal, avšak dlžnú sumu (prirážku) na mieste neuhradil a nezaplatil ju doposiaľ.
Navrhovateľ, ktorý má sídlo v Českej republike, podal žalobu na súde Slovenskej republiky. Súd skúmal právomoc slovenských súdov, ktorá je daná v zmysle nižšie citovaných ustanovení.
Podľa článku 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel 1), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
Podľa článku 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach , ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa článku 16 bod 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Súd zdôrazňuje, že v prípade, že ak skutková podstata sporu sa týka viac než jedného štátu, nestačí vedieť, ktorý súd je príslušný na prejednávanie a jeho rozhodovanie podľa medzinárodného práva; je nutné tiež vedieť, aké právo bude súd používať pri rozhodovaní o skutkovej podstate. Pravidlá „kolíznych noriem“ určujú, ktoré právo bude použité na vyriešenie danej medzinárodnej problematiky. Súdy nepoužívajú vždy právo svojej krajiny - lex fori - ale niekedy používajú právo inej krajiny, s ktorou je spor úzko spojený. Úlohou pravidiel o „kolízii noriem“ je, aby sa mohlo určiť, podľa akého práva bude právna situácia posudzovaná (zmluvy, osobné ujmy, rodinné situácie, dedičstvo, majetkové problémy manželov, majetok vo všeobecnosti, a tak ďalej). Určité skupiny, ako napríklad neplnoleté deti, spotrebitelia a zamestnanci, si zasluhujú osobitnú ochranu. Kolízne pravidlá sú súčasťou tzv. medzinárodného práva súkromného, ale medzinárodnými sú iba podľa názvu: podľa tradície má každý štát svoj vlastný národný systém pre kolízne pravidlá.
Podľa článku 4 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky podpísaný v Ríme dňa 19.06.1980, v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3 zmluva sa
spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu. Podľa článku 4 ods. 2 veta prvá Dohovoru s výhradou ustanovenia ods. 5 platí domienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby, svoju ústrednú správu.
Podľa § 760 Občanský zákoník (ČR), smlouvou o přepravě osob vzniká cestujícímu, který za stanovené jízdné použije dopravní prostředek, právo, aby ho dopravce přepravil do místa určení řádně a včas.
Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva dopravy a spojů o přepravním řádu pro veřejnou drážní a silniční osobní dopravu č. 175/2000 Sb. (ČR), uzavřením přepravní smlouvy o přepravě osob (dále jen "přepravní smlouva") vzniká mezi dopravcem a cestujícím na základě přepravního řádu, tarifu a vyhlášených smluvních přepravních podmínek závazkový právní vztah, jehož obsahem je zejména závazek dopravce přepravit cestujícího ze stanice nástupní do stanice cílové spoji uvedenými v jízdním řádu řádně a včas a závazek cestujícího dodržovat přepravní řád a smluvní přepravní podmínky a zaplatit cenu za přepravu (dále jen "jízdné") podle tarifu.
Podľa § 3 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva dopravy a spojů o přepravním řádu pro veřejnou drážní a silniční osobní dopravu č. 175/2000 Sb. (ČR), přepravní smlouva je též uzavřena, umožní-li dopravce cestujícímu nastoupení do vozidla bez jízdenky a jízdné cestující zaplatí bezodkladně po nástupu do vozidla.
Podľa § 7 ods. 6 Vyhlášky Ministerstva dopravy a spojů o přepravním řádu pro veřejnou drážní a silniční osobní dopravu č. 175/2000 Sb. (ČR), v znení neskorších predpisov, nezakoupil-li si cestující jízdenku podle odstavce 3 nebo podle odstavce 5 a je přepravován bez platné jízdenky, považuje se za cestujícího, který se z příčin na své straně neprokázal platným jízdním dokladem.
Podľa § 517 ods. 2 Občanský zákoník (ČR), jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.
Podľa § 1 Nariadenia vlády ČR č. 163/2005 Sb. ktorou sa stanovuje výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania podľa občianskeho zákonníka (ČR), výše úroků z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou, zvýšené o sedm procentních bodů. V každém kalendářním pololetí, v němž trvá prodlení dlužníka, je výše úroků z prodlení závislá na výši repo sazby stanovené Českou národní bankou a platné pro první den příslušného kalendářního pololetí.
Podľa § 37 ods. 4 písm. d) a ods. 6 Zákona č. 266/1994 Sb. o dráhach (ČR), průvodčí drážního vozidla, osoba, která řídí drážní vozidlo, nebo jiná osoba ve veřejné drážní osobní dopravě pověřená dopravcem a vybavená kontrolním odznakem nebo průkazem dopravce (dále jen "pověřená osoba") je oprávněna uložit cestujícímu, který se neprokázal platným jízdním dokladem, zaplacení jízdného a přirážky k jízdnému nebo vyžadovat od cestujícího osobní údaje potřebné k vymáhání jízdného a přirážky k jízdnému, pokud cestující nezaplatí na místě; Výši přirážky stanoví dopravce v přepravních podmínkách. Výše přirážky nesmí přesáhnout částku 1 000 Kč. Přirážka za porušení podmínek stanovených přepravním řádem činí nejvýše 1 000 Kč.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 526 ods. 4 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Na základe Smlouvy o postoupení pohledávek zo dňa 19.05.2010 prešli na postupníka odplatne s účinnosťou od dňa podpísania zmluvy pohľadávky postupcu z prepravy v dopravných prostiedkoch postupcu za nezaplatené cestovné a prirážky k cestovnému. Jednou z postúpených pohľadávok bola aj pohľadávka voči odporcovi.
Súd v prejednávanej veci v rámci skúmania podmienok konania vyhodnotil, že na prejednanie veci má právomoc, ktorá je daná v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001.
Z hľadiska vyhodnotenia rozhodujúcich skutkových okolností v prejednávanej veci (t.j. existencie právneho vzťahu účastníkov) je potrebné na právny vzťah účastníkov s cudzím prvkom aplikovať s ohľadom na hraničný ukazovateľ podľa článku 4 ods. 1 Rímskeho dohovoru hmotné právo Českej republiky, nakoľko najužšia väzba právneho vzťahu účastníkov je k hmotnému právu Českej republiky. Rozhodným právom pre právny vzťah medzi účastníkmi konania je právny poriadok Českej republiky, keďže na jej území došlo k charakteristickému plneniu zmluvy o preprave - poskytnutiu prepravy. Súd preto na tento vzťah aplikoval príslušné ustanovenia právneho poriadku Českej republiky.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca nastúpením do prostriedku mestskej hromadnej dopravy dňa 18.09.2009 uzatvoril s dopravcom zmluvu o preprave osôb, ktorej obsah tvorila aj povinnosť odporcu zaplatiť cestovné. Súd mal preukázané, že odporca porušil svoju povinnosť na vyzvanie dopravcu preukázať sa platným cestovným lístkom a teda porušil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o preprave. V zmysle citovaných predpisov Českej republiky a prepravného poriadku vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť okrem cestovného aj sankciu (prirážku k cestovnému) vo výške 950,- Kč. Na základe všetkých týchto skutočností, keďže nebolo preukázané, že by odporca svoj dlh zaplatil, bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 37,87 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ žiadal aj úroky z omeškania a keďže odporca pohľadávku a to aj napriek výzve nezaplatil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a navrhovateľ ako veriteľ má právo požadovať okrem zaplatenia istiny aj úroky z omeškania, ktoré sú určené podľa vykonávacieho predpisu a to nariadenia vlády č. 163/2005 Sb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o preprave na území Českej republiky. Preto súd návrhu navrhovateľa i v tejto časti vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť i úroky z omeškania ročne vo výške 8,25% od 19.09.2009 do zaplatenia a to tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenia práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný v celom rozsahu, pretože jeho návrhu súd v celom rozsahu vyhovel a tak je odporca povinný zaplatiť aj trovy konania spolu vo výške 64,52 eur a to titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania sumu 16,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 48,02 eur za dva úkony právnej služby: za úkon právnej služby - prevzatie a prípravu veci a za úkon právnej služby - podanie návrhu na súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je určená podľa § 10 ods. 1 vyhlášky za každý úkon 16,60 eur a náhrada hotových výdavkov za každý úkon 7,41 eur (§ 16 ods. 3).
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinných zaplatiť ju advokátovi.
S poukazom na uvedené súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške spolu 64,52 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, účet vedený v banke Tatra banka, a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).