Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-45P/8/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci maloletých X. T., A.. X.X.XXXX, P. T., A.. XX.X.XXXX, T. T., A.. XX.X.XXXX, zastúpených Úradom práce, soc. vecí a rodiny ako kolíznym opatrovníkom, dieťaťa rodičov matky: U. T., A.. X.X.XXXX, W. T. X, O., E. H. T., A.. XX.X.XXXX, W. T. X, O., na návrh matky, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom takto

rozhodol:

Maloletého T. A.. XX.X.XXXX, X. A.. X.X.XXXX Y. P. A.. XX.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú oprávnení mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu mal. detí v období od 1.1.2012 do 30.4.2012 na každé dieťa sumou 26 eur mesačne a od 1.5.2012 do budúcna na mal. Dávida sumou 40 eur mesačne, mal. Samuela sumou 35 eur mesačne a mal. Martina sumou 30 eur mesačne vždy do 15.teho dňa v mesiaci k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2012 do 31.8.2012 spolu v sume 482 eur súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 15 eur mesačne popri bežnom výživnom od právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

Účastníci ani štát nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11.1.2012 domáhala, aby jej súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti, zaviazal otca prispievať na výživu maloletého T. sumou 90 eur mesačne, mal. X. sumou 80 eur mesačne, mal. P. sumou 75 eur mesačne vopred k rukám matky. Matka v návrhu uviedla, že v súčasnej dobe sú s otcom maloletých v rozvodovom konaní, otec opustil spoločnú domácnosť, matka v súčasnej dobe žije spolu s maloletými a svojim druhom, z ktorého sa v roku 2011 narodila dieťa. Matka ďalej uviedla, že v súčasnosti je materskej dovolenke, pričom okrem rodičovských dávok nemá žiaden iný príjem, ktorým by bola schopná zabezpečovať výchovu a starostlivosť o maloletých. Vo vzťahu k svojim výdavkom uviedla predovšetkým náklady spojené s úhradou poplatkov za návštevu maloletých v súkromnej základnej školy na T. č.1, v O., taktiež náklady spojené s nákupom školských potrieb, nákupom obuvi, oblečenia, stravovania. Poukázala na skutočnosť, že otec maloletých jej nijakým spôsobom neprispieva na výživu maloletých, ani na chod domácnosti, pričom výška jej príjmu jej nepostačuje ani na úhradu bežných nevyhnutných výdavkov.

V písomnom podaní označenom ako ,,doplnenie údajov" matka doplnila svoj návrh o tvrdenie, že má vedomosť o tom, že otec nemá záujem zamestnať sa na trvalý pracovný pomer, keďže sa chce vyhnúť

plateniu výživného na maloletých, pričom príležitostne brigádnicky pracuje. Matka uviedla, že toho času poberá len rodičovský príspevok vo výške 190 eur mesačne , pričom pred materskou dovolenkou (t.j. v roku 2011) pracovala a v spoločnosti Q. X. s.r.o., rovnako ako aj jej súčasný druh, s ktorým žije v spoločnej domácnosti.

Otec sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril, v tom zmysle, že s navrhovanou výškou vyživovacej povinnosti nesúhlasí, nakoľko jeho nepriaznivá súčasná finančná situácia mu neumožňuje prispievať maloletým na výživu v takejto výške. Ďalej uviedol, že od októbra 2011 je evidovaný na Úrade práce, soc. vecí a rodiny, nepoberá žiadnu sociálnu dávku, spláca hypotekárny úver, ktorý je však z dôvodu jeho finančných ťažkostí pozastavený do mája 2012. Otec poukázal na to, že pracuje na dohodu, s čistým priemerným mesačným príjmom 60 eur mesačne, pričom matke aj s jej druhom prenechal bývanie v ich spoločnom byte, čím podľa otca matka maloletých ušetrila na prenájme za byt, v ktorom donedávna musela uhrádzať nájomné 450 eur mesačne. Na základe uvedeného preto navrhol, aby súd určil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu mal. T. v sume 35 eur mesačne, počnúc dňom 1.2.2012, na mal. X. v sume 35 eur mesačne počnúc 1.2.2012 a na mal. P. v sume 30 eur mesačne počnúc dňom 1.2.2012, to všetko vždy vopred k rukám matky.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania, rodnými listami maloletých detí, správou kolízneho opatrovníka o ,,prešetrení rodinných pomerov", sobášnym listom, vyjadrením otca, správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny, Dohodou o vykonaní práce, odpisom mzdových listín matky, odpisom mzdových listín druha matky, a zistil tento skutkový stav:

Matka na pojednávaní dňa 9.8.2012 predniesla, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu, a v jeho zmysle navrhuje, aby jej súd na čas do rozvodu, keďže v súčasnosti sa vedie konanie o rozvod manželstva na tunajšom súde pod sp. zn. zveril mal. deti T., X. a P. do osobnej starostlivosti a zo strany otca určil povinnosť prispievať na ich výživu mesačne čiastkami tak, ako je to pôvodne uvedené v návrhu, teda na T. sumou 90 eur mesačne, X. sumou 80 eur mesačne a P. sumou 75 eur mesačne. Uviedla, že v súčasnosti sa už situáciu zmenila aj v tom zmysle, že otec, ktorý bol predtým (v čase podania návrhu) nezamestnaný sa už zamestnal. Vo svojej výpovedi potvrdila skutočnosti ňou uvádzané v návrhu, a zároveň dodala, že s otcom mal. detí nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2011, kedy sa spolu s deťmi odsťahovala do podnájmu. Do júla 2011 mal. P. ostal s otcom, ale od júla 2011 žili v podnájme všetci spoločne, t.j. matka spolu s deťmi. Poukázala na to, že otec prispieval maloletým na výživu sporadicky, t.j. od návrhu, otec uhradil výživné dvakrát vo výške 100 eur, v mesiaci apríl a júl 2012 a jeden krát 50 eur (v marci 2012), teda spolu uhradil 250 eur. Vo vzťahu k svojím súčasným zárobkovým a majetkovým pomerom uviedla, že od novembra 2011 býva spolu s mal. deťmi v byte, ktorý patrí do BSM, pričom sa jedná o trojizbový byt, kde z titulu bývania matka uhrádza spolu cca 220 eur, hypotéku v sume 150 eur, ktorú si vzali na kúpu tohto bytu. Ďalej uviedla, že do apríla 2012 bola na rodičovskej dovolenke, pričom poberala mesačne približne 270 eur. Od mája 2012 nastúpila do práce, dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, kde jej priemerný čistý mesačný príjem činil sumu cca 400 eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že v predmetnom byte býva spolu so 4 deťmi a priateľom, ktorý jej prispieva na domácnosť čiastkou 150 eur mesačne, keďže tento je zamestnaný.

Vo vzťahu k výdavkom maloletých detí uviedla, že mal. T. v septembri nastupuje do 8. ročníka ZŠ, mal. X. do 6. ročníka ZŠ a mal. P. do 3. ročníka ZŠ. Maloletí sa z dôvodu finančných prostriedkov nestravujú v školskej jedálni, ale doma. Taktiež z rovnakého dôvodu nenavštevujú žiadne mimoškolské aktivity. Okrem maloletých má matka ešte jednu vyživovaciu povinnosť a to k mal. Nikole, ktorá sa narodila počas trvania manželstva, z družského vzťahu matky, aj keď ako otec je uvádzaný jej zatiaľ ešte súčasný manžel, ktorý však nie je biologickým otcom maloletej. Biologickým otcom je matkin priateľ s ktorým žijú v spoločnej domácnosti. Vo vzťahu k svojím majetkovým pomerom uviedla, že okrem spomínaného bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, vlastní ešte vo svojom osobnom vlastníctve nehnuteľnosť, pričom jedná sa o ornú pôdu v podiele 1/24, okrem toho nevlastní žiaden iný nehnuteľný ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že zotrváva na svojom písomnom vyjadrení a teda súhlasí so zverením maloletých do osobnej starostlivosti matky, avšak nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného, a to aj

napriek tomu, že v súčasnej dobe už je zamestnaný, preto navrhuje, aby ho súd zaviazal k vyživovacej povinnosti vo výške 100 eur mesačne spolu na všetky 3 deti. Uviedol, že od októbra 2011 až do 30.4.2012 bol evidovaný ako nezamestnaný, avšak nepoberal žiadne štátne sociálne dávky. Potvrdil, že neprispieval na výživu deti, keďže nemal žiaden príjem. Vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti potvrdil, že uhradil výživné v apríli 2012 v sume 100 eur a v júli 2012 v sume 100 eur, avšak uviedol, že v marci uhradil tiež výživné vo výške 100 eur (50+50), čo však nevedel súdu zdokladovať. Otec uviedol, že od 1.5.2012 je zamestnaný v spoločnosti Progres NT s.r.o., kde v zmysle zmluvy je dohodnutá hrubá mzda v sume 300 eur mesačne. Z predložených výplatných pások vyplýva, že za mesiac máj 2012 bola uhradená otcovi čistá mzda v sume 287,66 eur, v mesiaci jún 2012 čistá mzda v sume 258,59 eur. Otec býva v súčasnosti u svojej priateľky, kde od januára do apríla 2012 neprispieval na bývanie žiadnou čiastkou, keďže som nemal žiaden príjem až od mája 2012, je zamestnaný, prispieva mesačne čiastkou 200 eur. Okrem mal. detí, nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti, a okrem bytu v BSM nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Taktiež uviedol, že od októbra 2011 do apríla 2012 bola pozastavené aj splácanie hypotéky, v máji uhradil sumu 320 eur a následne chcel, aby hypotéku splácala matka maloletých, keďže v súčasnosti byt užíva, t.j. od júna 2012 do budúcna. Otec poukázal na skutočnosť, že matka je vlastníčkou ešte jedného trojizbového bytu, kde teda je ako výlučný vlastník zapísaná na LV, jedná sa o darovaný byt, kde však tento byt nemôže v súčasnosti užívať, keďže na byte je zároveň zriadené vecné bremeno v prospech pôvodnej vlastníčky , ktorá v tomto byte má právo bývať až do svojej smrti.

Matka tieto skutočnosti potvrdila.

Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, doručenom súdu dňa 26.1.2012 a teda navrhuje, aby mal. boli zverení do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určená vyživovacia povinnosť v zmysle návrhu, resp. v zmysle posúdenia odôvodnených potrieb maloletých a súčasných zárobkových a majetkových schopností a možností otca, zohľadňujúc, že sa jedná o školopovinné deti. .

Zo správy o ,,prešetrení rodinných pomerov" Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 26.1.2012 vyplýva, že matka spolu s maloletými býva v 3-izbovom byte, pričom matka sa v septembri 011 narodilo ďalšie dieťa, ktoré povchádza z jej družského pomeru. Otec podal v decembri 2011 návrh na rozvod manželstva, ktoré však v súčasnosti ešte nie je právoplatne rozvedené. Predtým ako sa otec stal nezamestnaným, pracovala ako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti stavebníctva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletých do osobnej starostlivosti ich matky a otca zaviazať k vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletým podľa odôvodnených potrieb školopovinných maloletých, ako aj zárobkových možností a schopností otca.

Zo správy úradu práce, soc. vecí a rodiny vyplýva, že otec bol v období od 18.10.2011 do 27.1.2012 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, avšak nebol poberateľom žiadnej dávky.

Z odpisov mzdových listín matky vyplýva, že táto je zamestnaná v spoločnosti VY. pričom za obdobie od 1/2011 do 8/2011 predstavoval jej priemerný čistý mesačný príjem sumu cca 443 eur. V období od 13.8.2011 do 6.4.2012 bola na materskej dovolenke.

Z odpisov mzdových listín otca vyplýva, že tento bol zamestnaný na obdobie od 24.10.2011 do 31.12.2011 na Dohodu o vykonaní práce u zamestnávateľa H. Ungradyho (Azovská 6, Košice), pričom za toto obdobie jeho čistý priemerný mesačný príjem predstavoval sumu 61,05 eur.

Z výplatných pások predložených na nahliadnutie na pojednávaní súd zistil, že otec v čistom zarobil v mesiaci máj 2012 287 eur a v mesiaci jún 2012 v čistom 258 eur.

Podľa ust. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 24 ods. 4 cit. zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ust. § 62 ods. 1 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samostatne sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 cit. zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 cit. zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 77 ods. 1 cit. zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. , rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Vzhľadom na zhodný prejav vôle účastníkov, súd rozhodol o zverení maloletých Dávida, Samuela, Martina do osobnej starostlivosti matky, nakoľko táto sa v súčasnej dobe osobne o maloletých osobne stará a nie je dôvod na pochybnosť, že aj v budúcnosti sa o mal. náležite postará a zabezpečí mal. zdravý vývoj.

Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca zohľadnil predovšetkým primerané potreby maloletých, ktorí navštevujú povinnú školskú dochádzku, a teda už v tomto období má matka zvýšené výdaje spojené so zabezpečovaním ich každodenných potrieb. Zároveň súd vychádzal aj zo zárobkových možností otca, ktorý bol síce v období od októbra 2011 do 30.4.2012 evidovaný ako nezamestnaný, avšak do 1.5.2012 je už opätovne riadne zamestnaný, teda mal pravidelný príjem a ktorému mal. nebol zverení do osobnej starostlivosti. S poukazom na uvedené súd určil výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletým v súlade s ust. § 62 ods. 3 cit. zákona, za obdobie od 1.1.2012 t.j. od podania návrhu, do 30.4.2012, t.j. dokedy bol otec nezamestnaný v sume 26 eur mesačne na každé dieťa a od 1.5.2012, t.j. ok kedy sa otec riadne zamestnal sumu 40 ur mesačne na mal. T., sumu 35 eur mesačne na mal. X., sumu 30 eur

mesačne na mal. P. vždy vopred k rukám matky, nakoľko mal za to, že takto určená výška výživného je v súlade s ust. § 62 ods. 2 cit. zákona o rodine.

Zároveň súd rozhodol aj o dlžnom výživnom a to za obdobie od 1.1.2012 (t.j. od podania návrhu) do 31.8.2012 (t.j. do konca mesiaca, v ktorom bolo rozhodnuté vo veci samej) vo výške 482 eur, (78 x 4 mesiace =312 eur (1.1.2012-30.4.2012) plus 40+35+30=105x4 mesiace (1.5.2012-31.8.2012)= 420, t.j. za celé obdobie bol otec povinný uhradiť spolu 732 eur (312+420), od ktorej sumy súd odpočítal 250 eur, ktoré už otec v predmetnom období uhradil), ktoré súd vzhľadom na finančnú situáciu otca povolil mu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 15 eur mesačne popri bežnom výživnom počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok v súlade s ust.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Štát nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v zmysle ust. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je konanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí od poplatku oslobodené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie, nakoľko účastníci sa tohto práva účinne vzdali.