Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Csp-13-2023.pdf
PDF · 110.69 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/13/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270 zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: V. E., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Š. L. XXX/XX, XXX XX T., o zaplatenie 135,25 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 34 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 06.03.2022 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
III. Súd žalovanému proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 09.02.2023 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 135,25 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 34 eur a zmluvnej pokuty vo výške 101,25 eur. Dňa 04.07.2023 bola vec postúpená tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.).
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Zmluva č. A16193624, v zmysle ktorej žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu s telefónnym číslom uvedeným v zmluve. Pri uzavretí dodatku k zmluve č. 16193624 žalovanému odpredal telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu uvedenú v dodatku s dohodnutou zmluvnou pokutou. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji telekomunikačného zariadenia žalovanému poskytnutá. Žalobca taktiež zohľadnil aj čas kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 34 eur, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k zmluve je povinný zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 101,25 eur. Zmluvnú pokutu vo výške 101,25 eur za cenové zvýhodnenie si uplatňuje na základe dodatku k zmluve č A16193624. Žalobca sa dohodol na poskytovaní služby Internet na doma DSL/lite TV/Orange doma/ FiberNet prostredníctvom odbernej jednotky. Zmluvná pokuta bola vypočítaná v súlade s článkom 2.13 dodatku, v ktorom bola dohodnutá vo výške 180 eur s viazanosťou 24 mesiacov v zmysle č. 2.9 a na základe pravidiel výpočtu sa jej výška znížila v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzatvorenia dodatku k zmluve (03.12.2020) do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným (26.09.2021). Žalovaný viazanosť nedodržal 15 mesiacov. Žalobca pokusom o pokonávku vyzval žalovaného na úhradu sumy 135,25 eur v dodatočnej lehote. Zároveň si žalobca uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 06.03.2022. Na preukázanie skutkových tvrdení žalobca predložil
listinné dôkazy a to: zmluva o poskytovaní verejných služieb č. A 16193624 zo dňa 03.12.2020 a jej dodatok, výzva na úhradu zo dňa 09.01.2023, pokus o pokonávku zo dňa 24.01.2022, faktúry.
3. Vo veci rozhodoval, ako príslušný súd na upomínacie konanie Okresný súd Banská Bystrica, ktorý vydal platobný rozkaz sp. zn. 19Up/264/2023 dňa 27.02.2023. Uvedený platobný rozkaz sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a na základe návrhu žalobcu pokračovať v konaní, upomínací súd postúpil vec Okresnému súdu Skalica, ako príslušnému na konanie.
4. Žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe bola žalovanému doručená dňa 25.08.2023. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. Súd rozhodol vo veci s použitím ust. § 297 písm. b/ C.s.p. a nenariadil pojednávanie, nakoľko žalovaný nevyužil možnosť vo veci sa vyjadriť a preto skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe neboli sporné. Zároveň predmetom konania je plnenie z bežnej spotrebiteľskej zmluvy, vrátane posúdenia či dojednanie strán o zmluvnej pokute je alebo nie je v súlade so zákonom, pričom nejde o posúdenie ojedinelé, ale hromadne sa opakujúce za obdobných zmluvných podmienok a hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- eur. Na základe uvedeného má súd za to, že podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania boli splnené a zároveň uvedeným postupom nedochádza ani k odňatiu procesných práv stranám ani k porušeniu práva na spravodlivý proces.
6. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo oznámené dňa 27.09.2023, teda v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku.
7. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe. Vo veci sa jedná o spotrebiteľský spor, keď súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí dôkaz (§ 295 C.s.p.) a nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednať argumenty strán sporu. Súd posúdil náležitosti uzavretej zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej, ktoré sú opakovane predmetom súdnych sporov.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav veci:
9. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 03.12.2020 uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb č. A16193624, predmetom ktorej bolo pripojenie odbernej jednotky s prideleným SN 0343915354 (ďalej len ,,zmluva“).
10. Podľa Dodatku k zmluve zo dňa 03.12.2020 sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť do nájmu zariadenie: bezdrôtový smerovač ( WIFI router) a 3x set-top box za mesačné nájomné (výška nebola v zmluve konkrétne uvedená). V bode 2.9 dodatku si zmluvné strany dohodli dobu viazanosti 24 mesiacov. Podľa bodu 2.13 Dodatku si je účastník vedomý, že v prípade, ak je doba viazanosti dohodnutá v bode 2.9 tohto článku dlhšia ako 0 mesiacov, cenové zvýhodnenie poskytované účastníkovi na základe tohto dodatku je mu poskytované len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu v odbernej jednotke v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu viazanosti dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku ( konkrétne záväzkov uvedených v tomto článku v bode 2.12) vzhľadom na výšku zľavy zo štandardnej (cenníkovej) ceny služby, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda. V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu a v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bod 2.9 dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo nájomné alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku ( a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku), b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bod 2.9 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia službu v odbernej jednotke alebo účastník poruší svoju povinnosť nedoručiť podniku výpoveď, odstúpenie od zmluvy alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie platnosti zmluvy a /alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti ( za porušenie tejto povinnosti sa v súlade s ustanoveniami čl. 2 bod u 2.12 písm. a) tohto dodatku nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov ustanovených zákonom
351/2011 Z. z. v platnom znení ani odstúpenie od dodatku z dôvodov stanovených pred odstúpenie od zmluvy iným právnym predpisom), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 162,- eur, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto dodatku do okamihu poručenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku ( napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služby v prípade porušenia podľa bodu 2.12 písmena c) tohto článku). Vznikom nároku na náhradu škody nie je dotknuté právo podniku na náhradu škody spôsobenej rovnakým porušením povinnosti účastníka. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.
11. Faktúrou č. 2627867222 splatnou 25.09.2021 fakturoval žalobca žalovanému mesačný poplatok vo výške 16,- eur za fakturačné obdobie 08.09.2021- 07.10.2021. Faktúrou č. 2632523417 splatnou 25.10.2021 fakturoval žalobca žalovanému mesačný poplatok vo výške 16,- eur za fakturačné obdobie 08.10.2021- 07.11.2021. Faktúrou č. 2637191544 splatnou 25.11.2021 fakturoval žalobca žalovanému mesačný poplatok vo výške 16,- eur za fakturačné obdobie 08.11.2021- 07.12.2021.
12. Z listu žalobcu zo dňa 24.01.2022, označeného ako pokus o pokonávku, mal súd preukázané, že žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické služby, zmluvnú pokutu a trovy právneho zastúpenia. Požadoval zaplatiť 169,13 eur do 05.03.2022.
13. Listom zo dňa 09.01.2023 žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 135,25 eur najneskôr do 23.01.2023.
14. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme..
15. Podľa § 43 ods. 1 a 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, ods. 12 účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
16. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
17. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 544 ods. 1,2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
20. Podľa § 517 ods.1 a 2 OZ, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nesporných tvrdení žalobcu, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah titulom uzavretej zmluvy č. A16193624, vrátane dodatku k nej, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytoval verejné služby podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. V zmysle zmluvy bolo povinnosťou žalovaného uhrádzať žalobcovi cenu poskytnutých služieb a nájom zariadení. Žalobca cenu poskytnutých služieb žalovanému riadne fakturoval faktúrami uvedenými v bode 11, celkom vo výške 50 eur, ktoré žalovaný neuhradil a z ktorých si žalobca uplatňuje sumu 34 eur. Žalovaný tým, že neuhradil cenu za služby poskytnuté žalobcom riadne v dátume splatnosti, porušil svoj záväzok vyplývajúci z vyššie uvedenej zmluvy vrátane dodatku a preto súd žalobe v časti sumy 34,- eur za poskytované služby vyhovel.
24. Napriek tomu, že žalovaný nerozporoval nárok žalobcu ani v časti zmluvnej pokuty vo výške 101,25 eur súd skúmal, či žalobca neodvodzuje svoj nárok na základe zmluvných podmienok, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného, nakoľko súd posúdil zmluvu o poskytovaní verejných služieb ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.
32. Žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 101,25 eur v zmysle bodu 2.13 dodatku k zmluve. V dodatku k zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad omeškania s platením za dohodnuté služby, ako aj pre prípad „porušenia povinnosti Účastníka zotrvať v zmluvnom vzťahu“.
33. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami a jej dodatku vyplýva, že jej text bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a dodatku sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, vybrané zariadenie, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah, ak sa rozhodol uzavrieť zmluvu za podmienok v nich uvedených. Zmluvu mohol prijať len ako celok. Nemožno mať za to, že žalovaný mal možnosť vylúčiť niektoré ustanovenia zmluvy či dodatku. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo na
žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca v konaní individuálne dojednanie o zmluvnej pokute netvrdil ani nepreukázal. Zmluvné dojednanie obsiahnuté v uvedenej zmluve a dodatku preto s poukazom na ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako i článku 3 bod 2 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemožno považovať za individuálne dojednané. V danej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky resp. dojednania za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. S poukazom na vyššie uvedené súd uzavrel, že zmluvná podmienka v podobe dojednania o zmluvnej pokute rozhodne nebola individuálne dojednaná, preto podlieha súdnej kontrole s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
34. Žalobca v žalobe tvrdil, že pri určení výšky zmluvnej pokuty zohľadnil cenové zvýhodnenie pri poskytovaní služby. Z toho vyplýva, že pri úprave svojho nároku na zmluvnú pokutu nadväzuje na iné ustanovenia zmluvy, z ktorých ale vyplýva, že poskytnutá zľava je žalovanému poskytovaná za zľavnenú cenu len z jediného dôvodu a to, že na seba žalovaný prevzal záväzok viazanosti. Zo žaloby, ale ani z písomných dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, že by žalovaný porušil záväzok viazanosti, ako podmienku poskytnutia zľavy. Žalovaný od zmluvy neodstúpil, nepožiadal o ukončenie zmluvy, jej zmenu a ani nemal záujem preniesť si číslo k inej spoločnosti. Ak teda zmluvná pokuta žalobcu bola dojednaná aj pre iný prípad ako pre prípad nedodržania doby viazanosti bolo potrebné posúdiť primeranosť výšky zmluvnej pokuty k závažnosti porušovanej povinnosti, vzhľadom k tomu, že pri inom porušení zmluvy nedochádza k tak závažným dôsledkom ako je to pri nedodržaní doby viazanosti a ukončení zmluvy. Ak dôjde k zániku zmluvy, zaniká doba viazanosti a žalobca tak nemá iný prostriedok na kompenzáciu poskytnutej zľavy než zmluvnú pokutu. Porušenie povinnosti účastníka platiť za poskytnuté služby samo osebe tento hospodársky model žalobcu nenarušuje, resp. nenarušuje ho do tej miery, aby to znamenalo potrebu kompenzovať celú zľavu z ceny el. komunikačného zariadenia zmluvnou pokutou. Zmluvnú pokutu navyše nemožno spájať s kúpnou cenou tovaru - telefónu, nakoľko v zmluve nie je o tom nič uvádzané. Zmluvná pokuta a údajná cena telefónu sú dve samostatné, vzájomne nenadväzujúce skutočnosti, medzi ktorými nie je žiaden súvis. Zmluvná pokuta má sankčnú funkciu a jej výška má predstavovať do úvahy prichádzajúcu škodu v prípade, že zmluvná strana poruší zmluvné povinnosti. Škoda žalobcovi vznikla za neuhradené služby. Žiadna iná škoda žalobcovi nevznikla, ani ju len netvrdil a nepreukazoval.
35. Z ustanovenia o zmluvnej pokutej je zrejmé, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká už v tom momente, kedy účastník nezaplatí riadne a včas, bez ohľadu na následky, ktoré to bude mať na zmluvu a dodatok k nej ako celok (teda či dôjde k ukončeniu právneho vzťahu zo zmluvy alebo nie). Výška zmluvnej pokuty v dojednanej sume podľa dodatku nemôže byť považovaná za primeranú v prípade, ak porušenie zmluvy a dodatku spočíva len v tom, že účastník počas jej trvania poruší svoju platobnú povinnosť podľa zmluvy a dodatku, bez ohľadu na dobu, po ktorú je účastník v omeškaní (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 deň) a bez ohľadu na výšku sumy omeškania (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 cent), a pritom súčasne nedôjde k ukončeniu zmluvy, teda nedôjde k naplneniu (hospodárskeho) účelu, ktorý sa sleduje takto určenou výškou zmluvnej pokuty. Ustanovenie dodatku, ktoré takúto zmluvnú pokutu upravuje (v prerokúvanej veci ide len o bod 2.13 písm. a) dodatku k zmluve, keďže dôvod uvedený v písm. b) nebol žalobcom uplatnený a ani súdom posudzovaný), tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech účastníka (spotrebiteľa) tým, že od spotrebiteľa vyžaduje zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Primeranosť zmluvnej pokuty musí zodpovedať závažnosti porušenia. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine pri porušení zmluvných povinností postupom trvania doby viazanosti, ktoré však vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho-ktorého porušenia povinnosti a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške, a to ako kompenzáciu kúpnej ceny. Neplatnosť má za následok, že nie je možné využiť ani moderačné právo súdu upravené v § 545a OZ, keďže § 53 ods. 5 má ako lex specialis v spotrebiteľských vzťahoch prednosť pred ustanovením § 545a OZ. Okrem toho by však moderácia neprijateľnej zmluvnej podmienky na prípustnú výšky odporovala aj zásade efektivity európskeho práva, pretože by bránila efektívnemu presadeniu cieľa sledovaného smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (pozri
rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. januára 2015 v spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco, a C-484, 485 a 487/13, Caxabank).
36. Zo všetkých týchto dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 101,25 eur zamietol, vrátane akcesorického nároku na úroky z omeškania.
37. Súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 34,- eur od 06.03.2023, teda dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie, ku ktorému žalobca žalovanú vyzval v písomnom pokuse o pokonávku.
38. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z čiastočného úspechu strán v konaní a to pri úspechu žalobcu v časti sumy 34 eur čo predstavuje úspech 25,13 % a pri úspechu žalovaného v časti 101,25 eur čo predstavuje 74,87 %. Potom platí, že v konaní bol úspešnejší žalovaný, ktorého čistý úspech v spore predstavoval 49,74 %. Z toho dôvodu by žalovanému patrila čiastočná náhrada trov konania. Žalovaný bol v konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a z obsahu spisu mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
41. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania žalovaného princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Súd vychádzal z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, že v súlade s čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Danou problematikou sa zaoberalo aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z 9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. Súd preto žalovanej ako čiastočne úspešnej strane v konaní nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).