Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/45/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľa: Peter Milošovič, nar. 9.3.1992, bytom Košice, Trieda SNP č. 52, zast. advokátkou JUDr. Iveta Rajtáková, Štúrova č. 20, Košice proti odporcovi: Dušan Milošovič, nar. 8.4.1967, bytom Košice, Bukurešťská č. 9 v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Z v y š u j e výživné zo strany otca, naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 25.9.2007 č.k. -50 pre navrhovateľa zo sumy 82,98 EUR na sumu 120 EUR mesačne za obdobie od 14.10.2011 do 31.12.2011 a na sumu 140 EUR mesačne od 1.1.2012 do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný platiť do rúk navrhovateľa vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 14.10.2011 do 31.8.2012 v sume 551,62 EUR, je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v troch splátkach po 183,87 EUR, počínajúc mesiacom september 2012 až do zaplatenia spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom, ktorý podal súdu dňa 14.10.2011 domáhal zvýšenia výživného od svojho otca zo sumy 82.98 EUR, ktoré výživné bolo určené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 25.9.2007 č.k. -50 na sumu 330 EUR mesačne odo dňa podania návrhu do budúcna a náhrady trov konania. Svoj návrh -odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. -50 bolo zvýšené výživné zo strany odporcu z 1.500,- Sk na 2.500,- Sk mesačne od 1.9.2007 do budúcna, ktoré výživné odporca doposiaľ platí. Táto suma v prepočte na euro predstavuje 82,98 EUR. Navrhovateľ uviedol, že v akademickom roku 2011/2012 nastúpil do 1. ročníka denného bakalárskeho štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky. S nástupom na univerzitu sa mu podstatne zvýšili výdavky súvisiace s nákupom študijnej literatúry, cestovaním, stravovaním a ubytovaním v Bratislave. Výživné, ktoré odporca platí, je vzhľadom na jeho výdavky absolútne nedostačujúce.

Odporca v písomnom vyjadrení uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, pretože jeho finančné možnosti mu nedovoľujú platiť vyššie výživné. Jeho plat predstavuje 650 EUR mesačne, z tohto platu prispieva na výživné dcéry Michaely Milošovičovej, nar. 23.7.1990 vo výške 120 EUR mesačne, na syna 82,89 EUR mesačne, nájomné za byt, v ktorom býva platí 180 EUR mesačne, spláca pôžičku vo výške 185 EUR mesačne, čo spolu predstavuje 567,89 EUR mesačne a na bežné výdavky mu preto zostáva iba 100 EUR. Podľa jeho vedomostí matka navrhovateľa spolu s manželom majú príjem okolo 2.000

EUR mesačne, takže nechápe dôvod pre zvýšenie výživného. Okrem toho so synom nekomunikuje, keď sa stretnú, tak syn ho nevie ani pozdraviť a správa sa arogantne.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, opisom mzdového listu odporcu, potvrdením o návšteve školy zo strany navrhovateľa, pripojeným spisom Okresného súdu Košice II sp. zn. , Okresného súdu Košice I sp. zn. , ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, na základe ktorých zistil nasledujúci a skutkový a právny stav:

Súd predovšetkým zistil, že posledná úprava výživného zo strany odporcu pre navrhovateľa bola rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 25.9.2007 č.k. -50, ktorým rozsudkom súd zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na ešte mal. Petra zo sumy 1.500,- Sk na 2.500,- Sk mesačne od 1.9.2007 do budúcna. Týmto rozsudkom zvyšoval výživné zo strany odporcu aj na mal. Michaelu, nar. 23.7.1990 zo sumy 1.500,- Sk na 2.500,- Sk mesačne od 1.9.2007 do budúcna. V čase tohto súdneho rozhodnutia mal. Peter navštevoval 1. ročník Gymnázia na ul. Poštovej v Košiciach, matkin príjem predstavoval 12.481,- Sk, t.j. 414 EUR a otcov príjem 13.178,- Sk, t.j. 437 EUR.

Od toho času bolo zvýšené výživné pre plnoletú Michaelu na základe jej návrhu, o ktorom konal Okresný súd Košice I v konaní pod sp. zn. a rozsudkom zo dňa 22.3.2011 č.k. -87 zvýšil toto výživné na sumu 120 EUR mesačne od 4.11.2009 do budúcna. V čase tohto súdneho rozhodnutia súd zistil príjem matky v sume 589,99 EUR a otca v sume 598,50 EUR. Príjem manžela matky predstavoval 1.180 EUR. Samotná navrhovateľka bola v tom čase študentkou 2. ročníka Katolíckej univerzity v Košiciach.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že od 1.9.2011 nastúpil na vysokú školu, čím sa podstatne zmenili jeho potreby, pretože študuje v Bratislave na Univerzite Komenského, Fakulte matematiky, fyziky a informatiky. Predložil súdu potvrdenie o návšteve školy, ako aj výdavky, ktoré má spojené s bývaním v Bratislave na internáte, za čo platí 63 EUR mesačne. Domov cestuje 2x do mesiaca, takže ho cesta stojí 2x po 22 EUR s tým, že má zľavnenú kartu na cestovanie. Okrem toho platí lístky MHD v Košiciach, ako aj v Bratislave, mesačník nevlastní. Tieto lístky ho stoja mesačne okolo 16 EUR. Stravuje sa v Bratislave jednak na internáte, jednak na škole, denne ho stravné vyjde na 10 EUR / ale mesačne 180 EUR, ako to uviedol v návrhu/. Zápisné v škole platil začiatkom školského roka sumou 20 EUR. Okrem toho však má výdavky spojené aj s nákupom skrípt, ktoré si zaobstaráva predovšetkým kopírovaním, čo ho stojí za semester asi 50 EUR. Nosí kontaktné šošovky, ktoré potrebuje meniť každých 6 mesiacov za 76 EUR. Okrem toho má ďalšie výdavky spojené s ošatením, obutím asi za 50 EUR mesačne s hygienickými potrebami a nevyhnutnými výdavkami mladého človeka. Preto podľa neho je zvýšenie výživného odôvodnené. Má však aj mimoškolské záujmy, venuje sa horolezectvu, je členom horolezeckého klubu, za čo platí 29 EUR za semester. V súvislosti so štúdiom mu vznikli aj väčšie jednorazové výdavky, pretože si musel zakúpiť lap top, operačný systém a tašku, čo spolu vyšlo celkom 473,50 EUR. Oblečenie a obutie ho stojí mesačne 50 EUR, okrem toho ostatné životné náklady, kozmetika, drogéria a podobne. Za používanie internetu platí mesačne 17,92 EUR v Bratislave, kde má pripojenie na internet. Telefón ho mesačne vyjde na 18 EUR.

Podľa jeho vedomostí priemerný mesačný príjem jeho matky predstavuje 597,84 EUR, matka však nastúpila na materskú dovolenku, pretože očakáva narodenie dieťaťa. Navrhovateľ nevedel uviesť údaje o zárobkoch manžela matky. V čase rozhodovania súdu o výživnom pre Michaelu, bol tento príjem uvedený sumou 1.180 EUR.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že z jeho strany je nesporné, že na syna platí iba výživné, žiadnou inou čiastkou naňho neprispieva, pretože sa s ním nestretáva a spolu nekomunikujú. O tom, že syn nastúpil študovať na vysokú školu sa dozvedel iba z návrhu, ktorý podal na súd. Uviedol, že jeho priemerný mesačný zárobok u nového zamestnávateľa, ku ktorému nastúpil od 1.1.2012 predstavuje asi 650 EUR mesačne čistého, pričom v predchádzajúcom období pracoval v Dopravnom podniku mesta Košice, kde zarábal 617 EUR mesačne. Z tohto príjmu platí úhradu za užívanie 3-izbového bytu sumou 150 až 180 EUR mesačne, vrátane inkasa. V tomto byte žije sám. Mimo navrhovateľa a dcéry Michaely

nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Okrem toho výdavky spojené s nákupom lístkov MHD, čo predstavuje u neho 20 EUR. Má výdavky spojené s tým, že sa chodí starať o svojich rodičov, ktorí sú dôchodcovia, sú chorí, nechodia a tak sú odkázaní na jeho pomoc.

Právny zástupca navrhovateľa namietal proti tej skutočnosti, že odporca sám užíva 3-izbový byt, čím má zvýšené výdavky, pokiaľ by užíval menší byt, ktorý by mu postačoval vzhľadom na to, že je sám, tak by tieto úhrady podľa nich klesli o 50 EUR. Preto žiadal, aby súd na túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí prihliadol.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú v spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov u povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Na základe vykonaného dokazovania súd zvýšil výživné zo strany odporcu pre navrhovateľa zo sumy 82,98 EUR na sumu 120 EUR mesačne za obdobie od 14.10.2011 do 31.12.2011, t.j. od dátumu podania návrhu, čo bolo dňa 14.10.2011 do dátumu, kým bol odporca zamestnaný u pôvodného zamestnávateľa DPMK, u ktorého jeho priemerný čistý mesačný zárobok predstavoval 612,50 EUR. Za ďalšie obdobie, keď od 1.1.2012 do rozhodnutia súdu priemerný mesačný zárobok odporcu u zamestnávateľa Tepláreň Košice dosahoval 714 EUR, súd považoval za správne určiť výživné zo strany odporcu pre navrhovateľa sumou 140 EUR mesačne do budúcna. Súd vo svojom rozhodnutí prihliadol na skutočnosť, že odporca mimo výživného ničím iným na svojho syna neprispieva, že odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči staršej dcére, Michaele, ktorá bola súdom určená sumou 120 EUR mesačne. Aj táto dcéra študuje na vysokej škole, ale v Košiciach. Za takýchto okolností podľa zváženia súdu odporca je schopný platiť súdom určené výživné aj s prihliadnutím na jeho výdavky. Nie je však schopný platiť také výživné, ako požadoval navrhovateľ, sumou 330 EUR mesačne, preto súd v prevyšujúcej časti jeho návrh zamietol.

Navrhovateľ v tomto konaní jednoznačne preukázal, že na jeho strane nastala podstatná zmena pomerov, ktorá si zvýšenie výživného vyžaduje. Vzhľadom na to, že študuje mimo svojho trvalého bydliska v Bratislave, štúdium si vyžaduje zvýšené výdavky, a len jeho nevyhnutné výdavky spojené s cestovaním, bývaním, stravovaním, telefonovaním, internetom a skriptami predstavujú cca 350 EUR mesačne. Z uvedeného vyplýva, že jeho potreby by odôvodňovali vyššie výživné zo strany povinného rodiča tak, aby sa pokryli aspoň jeho nevyhnutné výdavky. Pri rozhodovaní o výživnom však súd nemôže prihliadať iba na potreby dieťaťa, ale je povinný prihliadať na zárobkové možnosti a schopnosti povinného rodiča, čo znamená, že odôvodnené potreby dieťaťa sú stále limitované zárobkovými možnosťami a schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

Pretože odporca je zamestnaný a jediným zdrojom jeho príjmu je zárobok od jeho zamestnávateľa, jeho reálne zárobkové možnosti a schopnosti zodpovedajú zárobku, ktorý v tomto zamestnaní dosahuje. Súd nezistil žiadne iné zárobkové možnosti alebo schopnosti na strane povinného rodiča, ale naopak zistil, že sám odporca od 1.1.2012 zmenil zamestnávateľa, v snahe dosiahnuť výhodnejšie podmienky odmeňovania, čím sa mu následne zvýšil priemerný mesačný príjem. Preto, pokiaľ súd prihliadol na reálne zárobkové možnosti a schopnosti povinného rodiča, mal za to, že zvýšenie výživného tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku súdu je primerané týmto zákonným podmienkam. Vzhľadom na to, že navrhovateľ je prevažnú väčšinu roka v Bratislave, matka už len v minimálnej miere môže plniť svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o navrhovateľa, a preto aj z jej strany je potrebné predpokladať väčšiu finančnú účasť na výživnom pre navrhovateľa.

Pokiaľ zo strany navrhovateľa bola vznesená námietka proti výške výdavkov odporcu s bývaním v trojizbovom byte, súd poukazuje na to, že táto námietka už bola posudzovaná odvolacím súdom v konaní o zvýšenie výživného pre plnoletú Michaelu, keď Krajský súd v Košiciach v rozsudku zo dňa 19.12.2011 č.k. -111 uviedol, citujem: „ platenie nájomného v sume 185,45 EUR za bývanie v 3 izbovom byte nemožno považovať za nadštandard, nakoľko v súčasnej dobe je aj užívanie menších bytov, ako byt, ktorý užíva odporca, vyššie ako 185,45 EUR.“

Vzhľadom na to, že súd zvyšoval výživné od 14.10.2011 do budúcna, do 31.8.2012 vzniklo dlžné výživné v sume, ktorá je uvedená vo výroku rozsudku súdu. Túto sumu súd vypočítal tak, že určil dlžné výživné osobitne za mesiac október 2011, t.j. za 18 dní z rozdielu medzi 120 EUR a 82,98 EUR, ktoré otec doposiaľ platil, čo predstavuje 37,02 EUR, preto dlh za 18 dní v mesiaci október predstavuje 37,02 : 31 dní v mesiaci október x 18 = 21,42 EUR, za mesiace november a december 2011 - 2x po 37,02 EUR = 74,04 EUR, za mesiace január až august 2012 ako rozdiel medzi 140 EUR a 82,98 EUR = 57,02 EUR x 8 = 456,16, t.j. spolu dlžné výživné predstavuje 21,42 + 74,04 + 456,16 = 551,62 EUR.

S prihliadnutím na príjmové pomery odporcu súd povolil odporcovi zaplatiť toto dlžné výživné v 3 splátkach po 183,87, počínajúc mesiacom september 2012 v súlade s ust. s tým, že mu zároveň určil podmienky zročnosti týchto splátok.

Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa a odporcu v tomto konaní približne je v 1-ici, súd v súlade s ust. rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.