Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4T-200-2009.pdf
PDF · 102.34 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/200/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Daňa a prísediacich Petra Polačka a Dušana Pandulu v trestnej veci obž. Š. F., pre trestný čin podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.08.2012 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Š. F. I. C. Č., nar. XX.XX.XXXX U. Q., trvale bytom Y., V. Č.. XXX/XX,
j e v i n n ý,
1. v presne nezistenom čase od mesiaca september až do mesiaca november 2001 v Q. pod zámienkou vybavenia vstupných pracovných víz do USA, podvodným spôsobom vylákal od U. R. finančnú čiastku 2.000,- USD a 131.000,- Sk, poškodenej do jej cestovného pasu boli nalepené falošné vstupné víza do USA, následkom čoho poškodená vycestovala za prácou do USA, kde na letisku v Prahe bolo 04.02.2002 zistené, že má falošné víza a bola vrátená na územie Slovenskej republiky, čím poškodenej spôsobil škodu podľa kurzu valút uvedeného obdobia najmenej 268.070,- Sk,
2. v presne nezistenom čase v mesiaci december 2001 v Q., pod zámienkou vybavenia vstupných pracovných víz do USA podvodným spôsobom vylákal od R. R. finančnú čiastku 5.000,- USD a doposiaľ mu vstupné víza nevybavil ani nevrátil uvedenú finančnú čiastku, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenému škodu podľa kurzu valút uvedeného obdobia najmenej 242.675,- Sk,
3. v presne nezistenom čase od mesiaca september až november 2001 v Q. pod zámienkou vybavenia vstupných pracovných víz do USA, podvodným spôsobom vylákal od U. F. finančnú čiastku v sumách 1.000,- USD, boli mu nalepené do cestovného pasu vstupné víza, ale keď nebol poškodený schopný doplatiť zvyšok dohodnutej sumy, tak tieto víza mu z pasu boli vytrhnuté, následne od neho opätovne vylákal za tým istým účelom 76.000,- Sk a doposiaľ vstupné víza nevybavil a ani nevrátil uvedenú finančnú čiastku, čím spôsobil poškodenému škodu podľa kurzu valút uvedeného obdobia najmenej 124.535,- Sk,
4. v presne nezistenom čase v mesiaci december 2001 v Q. pod zámienkou vybavovania vstupných pracovných víz do USA podvodným spôsobom vylákal od C. Č. finančnú čiastku 2.500,- USD, kde doposiaľ vstupné víza nevybavil, avšak po urgencii o vrátenie peňazí mu v mesiaci marec 2002 a sumu 2.500,- USD vrátil, čím mu bola škoda anulovaná,
5. v presne nezistenom čase leta roku 2001 v Q. pod zámienkou vybavovania vstupných pracovných víz do USA podvodným spôsobom vylákal od E. Z. finančnú čiastku 4.500,- USD, poškodenej do jej cestovného pasu boli nalepené falošné vstupné víza do USA, následkom čoho vycestovala do USA za
prácou, ale na letisku v Nemeckej republike bolo zistené, že má falošné víza a v októbri 2001 bola späť vrátená na územie Slovenskej republiky, čím takto jej spôsobil celkovú škodu najmenej 225.000,- Sk,
6. v presne nezistenom čase leta roku 2001 v Q. pod zámienkou vybavovania vstupných pracovných víz do USA podvodným spôsobom vylákal od Y. Z. finančnú čiastku 4.500,- USD, poškodenej do jej cestovného pasu boli nalepené falošné vstupné víza do USA, následkom čoho vycestovala do USA za prácou, ale na letisku v Nemeckej republike bolo zistené, že má falošné víza v októbri 2001 bola späť vrátená na územie Slovenskej republiky, čím takto jej spôsobil celkovú škodu najmenej 225.000,- Sk,
7. v mesiaci september 1999 v Y. pod zámienkou vybavovania vstupných pracovných víz do USA podvodným spôsobom vylákal od M.Š. L. finančnú čiastku 4.000,- USD, doposiaľ mu vstupné víza nevybavil, ani nevrátil uvedenú finančnú čiastku, čím mu spôsobil podľa kurzu valút uvedeného obdobia najmenej 166.628,- Sk,
t e d a
v bode 1. až 7. rozsudku na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,
č í m s p á c h a l
trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005,
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody v trvaní 2 /dvoch/ rokov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 5 / päť/ rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovaný zaväzuje uhradiť poškodeným:
1/ U. F., t. č. R.j, nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., G.. V. Č.. XX, škodu v sume 8.898,29 eur,
2/ R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. T. C., G.. T. Č.. XXX/X, I. Č. N., škodu v sume 8.055,33 eur,
3/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., V. Č.. XX, Š. v sume 4.133,80,- eur,
4/ E. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., G.. V. Č.. X, škodu v sume 7.348,63 eur,
5/ Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V.K., G.. L. Č.. XX, škodu v sume 7.348,63 eur,
6/ M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., G.. M. č. XXX/XX, škodu v sume 5.531,03 eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na tunajší súd obžalobu na obž. Š. F. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods., 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe sp. zn. XPv XXX/XX, aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na nariadených hlavných pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených U. R., U. F., R. R., M. L., C. Č., svedkov Ľ. Y., R. V., Y. Q., oboznámil sa s listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisového materiálu, pričom konštatoval dôvodnosť podanej obžaloby, no nie v celom rozsahu, ale len čiastočne.
Obžalovaný Š. F. sa na hlavnom pojednávaní zo skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu cítil byť vinným. Necítil však vinu z trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, pretože on vstupné víza poškodeným nevyrábal ani ich do pasu nenalepoval. Od poškodených R., Z. a L. síce vzal peniaze, ale išlo iba o polovicu zo sumy uvedených v obžalobe, t.j. zo sumy 2.000,- USD. Od ďalších poškodených peniaze neprevzal ani nevylákal. Práve poškodení ho sami vyhľadali. Telefonicky sa dohodli na stretnutí s ním a žiadali od neho vybavenie vstupných víz. Vedeli, že podstupujú riziko, avšak sami s tým súhlasili. V Y. sa prostredníctvom svojho synovca Y. Q. spoznal s Ľ. Y. a R. V., ktorí mu navrhli vybavenie vstupných víz za peniaze cez nejakú osobu pracujúcu na ambasáde. Y. s V. taktiež určili sumu akú si mal vypýtať za vybavenie víz. Peniaze od záujemcov o víza dal Y. a V.i s tým, že on od nich dostane 5% po vycestovaní záujemcov do Ameriky. Ku skutku v bode 1. rozsudku obžalovaný uviedol, že poškodená U. R. ho telefonicky kontaktovala s tým, aby sa stretli. Na stretnutí v Q. mu nechala svoj pas a peniaze na vybavenie vstupných víz, ktoré potom dal V. a Y.. Oni mu potom doniesli pas s nalepenými vízami, za ktorý chceli druhú polovicu peňazí, ktorú im aj odovzdal. Poškodená R. ho potom znovu kontaktovala za účelom vybavenia víz pre p. F., R. a Č.. Cestovné pasy uvedených osôb mu odovzdávala p. R.. Peniaze na vybavenie víz pre vyššie uvedené osoby mu nedala, preto s každým spísal pôžičku. Stále mal za to, že víza sú pravé. Ku skutku v bode 2 rozsudku obžalovaný vypovedal, že peniaze od poškodeného R. R. neprevzal. Poprel, aby víza vyrobil, či nalepil. Rovnako poprel, aby peniaze na víza prevzal od poškodeného U. F. /skutok v bode 3. rozsudku/. Ani jemu víza do pasu nenalepil. Takto to bolo aj v prípade víz pre E. Z. /skutok v bode 5. rozsudku/. Pokiaľ ide o vybavenie víz pre C. Č. /skutok v bode 4. rozsudku/, jemu víza nevybavoval, pretože išlo o víza pre Š. Y., pričom peniaze bol donútený vrátiť. Priznal, že peniaze za vybavenie víz prevzal od Y. Z. /skutok v bode 6. rozsudku/. Poprel, nielen skutočnosť, že peniaze od nej vylákal podvodným spôsobom, ale aj skutočnosť, že jej víza vyrobil on. Ku skutku v bode 7 rozsudku obžalovaný uviedol, že od poškodeného M. L. prevzal polovicu peňazí. Ani jemu však víza nevyhotovil.
V prípravnom konaní sa obžalovaný necítil byť vinným zo žalovanej trestnej činnosti a obhajoval totožnými tvrdeniami ako v konaní pred súdom. Uviedol, že on sám bol podvedený a uvedený do omylu Ľ. Y. a R. V., prostredníctvom ktorých sprostredkoval vybavenie vstupných víz do USA. Práve oni dvaja ho kontaktovali v Y.. Povedali mu, aby pre nich sprostredkoval záujemcov o víza do USA. Od poškodených prijal finančné prostriedky prostredníctvom pani R., ale nie vo výške uvedenej v uznesení o vznesení obvinenia. V niektorých prípadoch išlo o podstatne nižšie sumy. Tieto peniaze potom odovzdal spolu s cestovnými pasmi ako aj fotografiami Y. a V.i za účelom vybavenia víz. Tvrdil, že nikdy nevyhotovil ani nenalepil žiadne víza do cestovných pasov poškodených. Stále veril, že víza zabezpečené V. a Y. sú pravé.
Z trestnej činnosti obžalovaného usvedčuje poškodená U. R., t. č. F., ktorá sa na obžalovaného nakontaktovala cez p. V. s tým, aby jej vybavil vstupné víza do USA. Mala vedomosť o tom, že obžalovaný tieto víza nevybavuje priamo sám, ale prostredníctvom ďalších osôb. Na spoločnom stretnutí s obžalovaným v Q. jej povedal, že k vízam potrebuje 1.000,- USD, cestovný pas a dve fotografie. Následne po obstaraní peňazí odovzdala obžalovanému 1.000,- USD, pas a dve fotografie. Potom ju obžalovaný kontaktoval častejšie, pretože nejakí muži na neho tlačia a vyžadujú väčšiu sumu peňazí. Z uvedeného dôvodu doložila obžalovanému ešte sumu vo výške 130.000,- Sk v hotovosti, ktoré získala predajom bytu. Po uplynutí 6 - tich týždňov jej obžalovaný doniesol víza. Potrebný zvyšok ešte doplatila. O pravosti víz nepochybovala. Skutočnosť, že víza sú falošné zistila až cestou do Ameriky, a to v Prahe, kde zistili, že víza sú falošné. Po príchode z Prahy kontaktovala obžalovaného, aby jej vrátil peniaze, avšak obžalovaný peniaze ani po opakovaných stretnutiach v Q. nevrátil. Ďalej sa vo výpovedi poškodená vyjadrila ja ku skutočnostiam ďalších poškodených, a to R., F. a Č.. Poškodená potvrdila, že sa s obžalovaným skontaktovala v úmysle vybaviť vstupné víza do USA pre sny manželov R., nakoľko boli rodinní priatelia. Nevedela však uviesť, ako sa s obžalovaným dohodli, pretože oni si to vyjednávali sami. Od R. R. sa však dozvedela, že dal obžalovanému 5.000,- USD, o čom mal aj potvrdenie. Pretože p. Č. nepoznala, nevedela uviesť, akým spôsobom sa s obžalovaným skontaktoval. Na vybavenie víz pre p. F. odovzdala obžalovanému 1.000,- USD, dve fotografie a cestovný pas. Potom, ako jej obžalovaný doniesol jej víza, p. F. odovzdal obžalovanému osobne sumu 65.000,- Sk , lebo obžalovaný tvrdil, že jeho priatelia vybavujúci víza potrebujú viac peňazí. Keďže F. W.ezaplatil plnú sumu, obžalovaný doniesol
pas, v ktorom bola vytrhnutá strana, kde boli nalepené víza z dôvodu, že víza mu boli odmietnuté, pretože nebolo úplne zaplatené. Obžalovaný im odovzdal už poškodený pas patriaci F.. Poškodená potvrdila obhajobu obžalovaného, že víza nevybavoval sám, ale prostredníctvom iných osôb. Obžalovaný jej stále tvrdil, že víza zabezpečia iné osoby a on jej víza len dodá.
Tvrdeniam poškodenej U. R., t. č. F. zodpovedá aj svedecká výpoveď U. F.. Vzhľadom na rozpory vo výpovedi poškodeného U. F. súd s ohľadom na značný časový odstup od jeho prvotnej výpovede, vychádzal z jeho svedeckej výpovede učinenej v prípravnom konaní, kedy uviedol, že o možnosti získať vstupné víza do USA sa dozvedel od U. R., ktorá mu povedala, že tieto vybavuje obžalovaný - p. F. z Y., pričom ho to bude stáť 5.000,- USD. Prostredníctvom nej odovzdal obžalovanému zálohu 1.000,- USD, cestovný pas a dve fotografie. O niečo neskôr sa s F. zoznámil. Vtedy od neho požadoval ďalších 1.000,- USD. Keďže takúto sumu nemal, odmietol ich obžalovanému dať. Asi v polovici mesiaca október 2001 mu obžalovaný vrátil cestovný pas s vytrhnutou stranou na ktorej boli nalepené víza s tým, že nevyplatil zvyšok dohodnutej sumy a osoby, ktoré pre neho tieto víza vybavovali už nie sú ochotné ďalej čakať. Niekedy koncom mesiaca november 2001 došiel do bytu pani R. obžalovaný a doniesol jej cestovný pas s vízami, kde mu poškodená R. vyplatila zvyšných 131.000,- Sk. Ani on ani poškodená si nevšimli, aby tieto víza boli falošné. Vtedy znovu požiadal obžalovaného, aby mu opäť vybavil víza a ako zálohu mu dal sumu 76.000,- Sk a nový cestovný pas. Doposiaľ mu víza nevybavil a ani mu nevrátil peniaze.
Keďže poškodený C. Č. si pre značný časový odstup od spáchania trestnej činnosti, ktorá sa obžalovanému kladie za vinu, na podrobnosti nepamätal, súd vykonal dokazovanie prečítaním jeho výpovede učinenej pred vyšetrovateľom, s obsahom ktorej poškodený súhlasil. Vtedy vypovedal, že obžalovaný mu prisľúbil vybavenie víz do USA, za čo zaplatil 2.500,- USD. Po niekoľkých dňoch sa za ním zastavil jeho priateľ, ktorý mal záujem o vybavenie víz a taktiež mu odovzdal 2.500,- USD pre F., dve fotografie a cestovný pas. Keď sa dozvedel, že p. R. nepovolili vstup do USA a vrátili ju na Slovensko z dôvodu neplatných víz, povedal obžalovanému, že peniaze chce do jedného týždňa späť, kde aj tak stalo. Od tejto doby sa o prípad prestal zaujímať.
Z rovnakého dôvodu bola prečítaná aj výpoveď poškodeného M. L., ktorý pre súdom potvrdil, že F. za vybavenie víz do USA odovzdal 4.000,- USD tak, ako je to uvedené v zápisnici o jeho výsluchu. Po odovzdaní pasu spolu s peniazmi ho obžalovaný ubezpečil, že pracovné víza budú pravé, aby sa neobával. Tieto mal zaobstarať do jedného mesiaca. Keďže sa tak nestalo, po uplynutí jedného mesiaca viackrát kontaktoval obžalovaného, avšak ten ho ubezpečil, že víza sa vybavujú. Po tomto sa s obžalovaným spolu s ďalšími dvoma neznámymi mužmi stretol v bare v Y.. Jeden z týchto mužov mu ukázal jeho cestovný pas s nalepenými vízami do USA, ale odmietol mu ho dať, nakoľko nezaplatil. Preto sa vrátil k obžalovanému a opýtal sa ho prečo nezaplatil. Obžalovaný odpovedal, že peniaze dal iným osobám a títo mu peniaze nechcú vrátiť. Obžalovaný mu doposiaľ peniaze nevrátil.
Aj z výpovede poškodeného R. R. vyplýva, že u p. R. sa stretol s obžalovaným, kde mu za účelom vybavenia víz do USA odovzdal sumu 2.500,- USD a cestovný pas. Víza mali byť vybavené do jedného mesiaca. Následne bol v decembri 2001 znova u p. R.Č. v spoločnosti obžalovaného. Tam mu obž. F. oznámil, že víza ešte nie sú vybavené a je potrebných zvyšných 2.500,- USD. Po odovzdaní peňazí mu obž. F. sľúbil víza do dvoch týždňov, čo sa však nestalo. Ani jemu obžalovaný peniaze nevrátil.
Výpovedi poškodeného R. R. zodpovedajú skutočnosti uvádzané svedkyňou E. R., jeho bývalou manželkou. Svedkyňa uviedla, že obžalovanému odovzdal sumu 200.000,- Sk za účelom vybavenia víz do USA. Aj keď sa s obžalovaným sama nestretla, o okolnostiach súvisiacich s obstarávaním víz sa dozvedela od manžela - R. R..
Taktiež boli prečítané výpovede poškodených E. a Y. Z., ktoré prostredníctvom obžalovaného vybavovali víza do USA. Z výpovede poškodenej Y. Z. je zrejmé, že v lete 2001 jej a taktiež jej matke obžalovaný prisľúbil vybavenie pracovných víz do USA za sumu 4.500,- USD za jedno vízum s tým, že vopred musia zaplatiť zálohu 1.000,- USD. Po zaplatení zálohy vo výške 2.000,- USD, t.j. za seba a matku im obž. F. do dvoch mesiacov zabezpečil víza, ktoré boli nalepené v ich cestovných pasoch a po doplatení zvyšnej sumy 7.000,- USD im tieto cestovné doklady vydal. Na základe toho spolu s matkou vycestovali do USA, avšak na letisku v Nemecku zistili nepravosť víz, dôsledkom čoho boli vrátené na územie SR. Po návrate domov vyzvali F. na vrátenie peňazí alebo obstaranie nových víz, čo sa však doposiaľ nestalo.
Zaoberajúc sa obranou obžalovaného súd vo veci vypočul aj svedkov Y. Q., Ľ. Y. a R. V.. Podľa obžalovaného mu práve Y. s V. navrhli vybavenie vstupných víz za peniaze cez nejakú osobu pracujúcu na ambasáde a taktiež určili sumu akú si mal od poškodených za vybavenie víz vypýtať.
Ľ. Y. pri výsluchu zotrval na svojej predchádzajúcej výpovedi. Tvrdenia obžalovaného poprel, pretože on žiadnej osobe víza nevybavoval. Uviedol, že o skutočnostiach súvisiacich a vybavovaním víz do USA nemá žiadne poznatky. Priznal, že pozná nielen obžalovaného ale aj Y. Q. a R. V., avšak len v súvislosti s drevom - guľatinou, ktoré boli spolu s V. A.a obž. F. vybavovať.
Rovnako i svedok R. V. uviedol, že obžalovaného F., Y. Q. a Ľ. Y. pozná v súvislosti s kúpou dreva. Ohľadom víz do USA, alebo vrátenia peňazí, ktorých mal poslať obž. F. A.a ním neboli žiadne osoby. Od obž. F. W.ežiadal žiadne peniaze.
Svedok Y. Q. vypovedal, že svedok V.j s Y. ho navštívili v jeho rodinnom dome v Jasenove s tým, že vedia sprostredkovať alebo spraviť víza do USA. Obaja mali zrejme vedomosť, že má brata, ktorý už mal víza do USA. On sám poslal V. s Y. za ujom, t.j. obžalovaným do Y., lebo počul, že obžalovaný mal nejakých ľudí, ktorí mali záujem vycestovať do USA a tých odporúčal L. M. z Q., ktorý vedel sprostredkovať víza do USA. Nikdy však nebol prítomný pri stretnutí obžalovaného s V. a Y.. Obžalovaný mu nikdy nespomínal, na čom sa s nimi dohodol, len pri jednej návšteve v R. sa mu sťažoval, že sa mu títo dvaja vyhýbajú a nedvíhajú mu telefóny, z čoho bol zúfalý.
Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania s prihliadnutím nielen na výpoveď obžalovaného ale najmä svedectvá poškodených mal súd za preukázané, že obž. Š. F. pod zámienkou vybavenia vstupných víz do USA vylákal od poškodených finančné čiastky v celkovej výške 40.227, 98 eur /1.211.908,- Sk/ a to i napriek tomu, že vedel, že vstupné víza nie je schopný vybaviť a prevzaté sumy nevrátil, čím po stránke subjektívnej a objektívnej naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005, na základe čoho bol uznaný vinným. Na druhej strane sa však obžalobe nepodarilo dokázať, že obž. Š. F. cestovné doklady poškodených osôb zmenil v úmysle použiť ich ako pravé, nakoľko vstupné víza do cestovných dokladov nevyhotovil. Súd sa stotožnil s obranou obžalovaného, pričom sa opieral o výpovede poškodených, z ktorých je zrejmé, že víza mali prostredníctvom obž. F. zabezpečiť iné osoby a preto konanie obžalovaného právne kvalifikované ako trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 z obžaloby vypustil.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z.z. /Tr. zákon účinný od 01.01.2006/ trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Keďže obžalovaný sa trestného činu dopustil za účinnosti zák. č. 140/1961 Zb. /trestný zákon účinný do 31.12.2005/, avšak medzitým nadobudol účinnosť nový Trestný zákon č. 300/2005, súd podľa § 2 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z.z. trestnosť činu posúdil a trest uložil podľa zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, lebo ten je pre obžalovaného priaznivejší.
Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z osoby obžalovaného, ktorý je v mieste trvalého bydliska hodnotený len všeobecne. Z odpisu registra trestov vyplýva, že doposiaľ bol 3 - krát súdne trestaný. Naposledy bol pre majetkovú trestnú činnosť odsúdený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. XT XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. XTo XX/XX A. dňa XX.XX.XXXX na úhrnný peňažný trest vo výške 1 000,- eur, avšak vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Zákonom stanovená trestná sadzba pre žalovaný trestný čin je dva až osem rokov. Súd však s ohľadom na osobu obžalovaného, spôsobom vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, ale aj na odstup času od spáchania trestnej činnosti, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Hrozba premeny trestu je pre obžalovaného dostatočná na to, aby si uvedomil nesprávnosť svojho konania a nielen počas plynutia skúšobnej doby ale aj v budúcnosti sa stránil akéhokoľvek protiprávneho či protispoločenského konania.
Pretože poškodení si nárok na náhradu škody uplatnili riadne a včas súd zaviazal obžalovaného povinnosťou nahradiť spôsobenú škodu, lebo bol to obžalovaný, ktorý od nich peniaze prevzal, ale to na čom sa dohodli nedodržal a to poškodenej U. F., t. č. R. Š.kodu vo výške 8.898,29 eur, R. R.V. škodu v sume 8.055,33 eur, U. F. škodu 4.133,80 eur, E. E. Y. Z. po 7.348,63 eur a M. L. škodu vo výške 5.531,03 eur.
V tejto súvislosti súd uvádza, že v tomto konaní nebolo povinnosťou súdu ísť nad rámec obžaloby, ktorou je súd viazaný, a zaoberať sa prípadnou trestnou zodpovednosťou iných osôb, lebo obžaloba bola podaná iba na obžalovaného F..
S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, súd vo veci rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde v Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehote od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo i poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného i prokurátor a príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, ktorým lehota na podanie odvolania končí tým istým dňom ako obžalovanému. Prokurátor tak môže urobiť aj proti vôli obžalovaného. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.