Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-312-2011.pdf
PDF · 84.38 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/312/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci navrhovateľky S.. N. G., J.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcej z matky X. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. S. Č.. XX, K. proti odporcovi V. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. N. XX, I. Š., v konaní o určenie otcovstva, takto
rozhodol:
I. určuje, že V. H., J.. XX.XX.XXXX Z. otcom S.. N. G., J.. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej z matky X. G., J.. XX.XX.XXXX,
II. mal. N. G., J.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok,
III. určuje výživné pre maloletú od 22.05.2009 vo výške 50,00 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred,
IV. dlžné výživné súd neurčuje,
V. styk s maloletou súd neupravuje, lebo ho rodičia upraviť nežiadali,
VI. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 01.12.2011 bola doručená žaloba o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu N. G., J.. XX.XX.XXXX, doručená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, ktorá bola odôvodnený tým, že matka X. G., J.. XX.XX.XXXX porodila maloleté dieťa N. G., pričom matka sa s odporcom poznala niekoľko rokov a intímny vzťah začali mať v roku 2007, kedy sa označený domnelý otec V. H. vrátil z Írska, avšak nežili v spoločnej domácnosti, stretávali sa mimo domácnosti, alebo sa stretávali v domácnosti matky.
Pohlavný styk mali od roku 2007, pričom pri súloži neboli používané ochranné prostriedky a súlož bola vždy riadne dokončená. Pohlavný život bol uskutočňovaný od roku 2007 až do počatia maloletej, t.j. do septembra 2008 a potom do novembra 2008 sa kontaktovali už len ako priatelia. Matka maloletej mala poslednú menštruáciu pred narodením Stely v auguste 2008 a v septembri 2008 zistila, že je tehotná. Táto skutočnosť bola odporcovi oznámená a počas tehotenstva sa jej vyhýbal a stretávali sa iba zriedka.
Matka narodenie Stely odporcovi oznámila a po návrate z pôrodnice ich bol odporca zopárkrát navštíviť. Keďže odporca neuznal otcovstvo k maloletej ani pred orgánom matriky, ani pred súdom a zdržal sa plniť rodičovské povinnosti, keďže matka maloletej nemala pohlavný styk s iným mužom, preto bola podaná žaloba na súd.
V konaní bol vypočutý odporca, ktorý potvrdil súdu, že s matkou dieťaťa nežil v spoločnej domácnosti a potvrdil, že medzi ním a matkou maloletého dieťaťa dochádzalo k intímnemu styku. K styku medzi matkou a odporcom dochádzalo v období, keď sa vrátil zo zahraničia na územie Slovenskej republiky a bolo to v roku 2008, v auguste sa intímne stýkali po dobu jedného mesiaca, teda v septembri 2008, pričom odporca uviedol, že v januári mu matka oznámila, že je tehotná, a že je v treťom mesiaci tehotenstva.
Keďže predvolávaná matka sa opakovane nedostavovala na predvolania vytyčované súdom, odporca oznámil súdu, že sa spolu s matkou maloletého dieťaťa dňa 17.01.2012 dostavili do zdravotníckeho zariadenia, kde im boli odobraté vzorky za účelom zistenia jeho otcovstva a súdu predložil správu o vyšetrení príbuzenstva/otcovstva vypracovanú S. N..V..Q., O.. S.. S. A. dňa 31.01.2012, ktorým bolo prakticky potvrdené otcovstvo medzi vyšetrovanými osobami pri pravdepodobnosti otcovstva 99,99999757 %.
V priebehu konania odporca doložil pracovnú zmluvu (č.l. 25), ktorou bolo preukázané, že je zamestnaný v Hopi Sk, s.r.o. ako vodič, zo základnou mzdou vo výške 535,00 Eur mesačne.
V konaní bola dňa 09.08.2012 vypočutá matka maloletej, ktorá uviedla, že je pravdou, že podstúpila odobratie vzoriek za účelom zistenia otcovstva odporcu a uviedla súdu, že otec doteraz maloletej dobrovoľne prispel sumou 500,00 Eur, a to dňa 20.06.2012, čo bolo preukázané kópiou poštového peňažného poukazu na č.l. 39 a s odporcom sa dohodli na tom, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bude prispievať na jej výživu sumou po 50,00 Eur mesačne, s tým, že dlžné výživné uhradiť nežiadala. Čo sa týka režimu stretávania sa, rodičia sa na úprave styku vedia dohodnúť bez súdneho rozhodnutia, preto styk s maloletou upraviť nežiadali.
Súd vykonané dokazovanie takto právne hodnotí:
Podľa §-u 113, odseku 2, Občianskeho súdneho poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa §-u 84, Zákona č. 36/2005 Zz. o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov, alebo rozhodnutím súdu.
Podľa §-u 94, odseku 1, Zákona č. 36/2005 Zz., ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Podľa odseku 2, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa §-u 62, odseku 1, Zákona č. 36/2005 Zz., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich deti podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na dieťa podľa osobitného zákona. Podľa odseku 4, pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča, súd nevezme do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §-u 75, odseku 1, Zákona č. 36/2005 Zz., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa §-u 76, odseku 1, Zákona č. 36/2005 Zz., výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac odpredu.
Podľa §-u 36, odseku 1, Zákona č. 36/2005 Zz., rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrh upraviť výkony ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §-u 24,25 a 28 sa použijú primerane.
Podľa §-u 24, odseku 1, Zákona č. 36/2005 Zz., v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí od osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa §-u 25, odseku 1, Zákona č. 36/2005 Zz., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa odseku 2, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku nežiadajú upraviť.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka maloletého dieťaťa mala s odporcom pohlavný styk v čase, od ktorého neprešlo od narodenia maloletej N. G. menej ako 180 a viac ako 300 dní.
Súd určil otcovstvo v súlade s výsledkami správa o vyšetrení príbuzenstva/otcovstva, ktorými bolo prakticky potvrdené otcovstvo s pravdepodobnosťou otcovstva 99,99999757 %.
Keďže rodičia zhodne navrhli, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou po 50,00 Eur mesačne, keďže v konaní bolo preukázané, že otec si dobrovoľne plnil vyživovaciu povinnosť doteraz v rozsahu 500,00Eur, čo doložil kópiou potvrdenia o zaplatení. Nakoľko rodičia styk upraviť nežiadali, súd o úprave styku nerozhodoval.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §-u 142, odseku 1, Občianskeho súdneho poriadku, a účastníkovi, ktorý ma vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže žalobkyni trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Podľa §-u 157, odseku 3, Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Keďže po vyhlásení rozsudku, po jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku sa účastníci konania práva na podanie opravného prostriedku vzdali, preto rozsudok neobsahuje ďalšie odôvodnenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Keďže po vyhlásení rozsudku sa účastníci konania vzdali práva na podanie opravného prostriedku, rozsudok sa stane právoplatným doručením.