Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_2P-28-2012.pdf
PDF · 78.9 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/28/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnej veci žalobcu L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. O., C. č. X, občana SR proti žalovanej H. Q.-I., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. V., U. O. XX, občianka ČR, zastúpená JUDr. Janou Staškovou, advokátkou so sídlom Nádražní 30, 686 01 Uhrerské Hradiště, ČR, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28.02.2012 žiadal aby súd zaviazal žalovanú prispievať mu na výživu sumou 20 eur. Žalobu odôvodnil tým, že jeho manželstvo so žalovanou bolo rozvedené 24.03.2009 v súčasnosti je nezamestnaný.
Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla žalobu zamietnuť, poukázala na skutočnosť, že manželstvo uzatvorili 28.06.2008 a už v januári 2009 sa žalobca po tom, čo žalovaná uhradila jeho dlhy od nej odsťahoval k inej žene. V marci 2009 žalovaná podala návrh na rozvod a ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 15.04.2009. Od januára 2009 sa žalovaná so žalobcom nestýkala, nič o ňom nevie. Ďalej uviedla, že nárok uplatnený žalobcom na určenie výživného rozvedeného manžela je neopodstatnený, skutočnosť, že je žalobca momentálne nezamestnaný sama o sebe nezakladá jeho nárok na to, aby mu bola žalovaná povinná prispievať na jeho výživu. Zdôraznila, že pri určení výživného je nutné posúdiť tiež možnosti a schopnosti na strane žalovanej a prihliadnuť k príčinám, ktoré viedli
XP/XX/XXXX
- X -
k rozvratu ich manželstva. Žalovaná je starobnou dôchodkyňou a z jej príjmu po zaplatení poplatkov spojených s bývaním jej ostáva minimálna čiastka.
Pojednávania sa účastníci nezúčastnili, napriek tomu, že predvolanie im bolo riadne a včas doručené. Právna zástupkyňa žalovanej požiadala o osobný výsluch žalovanej vzhľadom na vzdialenosť vykonať pred dožiadaným súdom - Okresným súdom v Uherskom Hradišti. Žalobca svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomností účastníkov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Uherskom Hradišti zo dňa 24.03.2009 pod č.k 11C/153/2009-7. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2009. Dôvodom rozvratu manželstva ako to vyplýva z obsahu rozvodového rozsudku bolo neuvážené uzatvorenie manželstva a nezodpovedné chovanie žalobcu.
Žalobca napriek výzve súdu nijakým spôsobom nezdokladoval svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery.
Z dokladov, ktoré predložila žalovaná mal súd preukázané, že je starobnou dôchodkyňou, má priznaný starobný dôchodok vo výške 8 424,- Kč mesačne. Jej náklady na bývanie činí suma 3 873,- Kč.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72ods. 2 ZoR ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 ZoR príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri učení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopností, možností a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
XP/XX/XXXX
- X -
Podľa § 75 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Vzhľadom na zistený skutkový stav a citovanú právnu úpravu súd dospel k záveru, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na skutočností, ktoré tvrdí. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na o predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
Keďže žalobca ignoroval výzvu súdu nepreukázal, že nie je schopný sám sa živiť, že je odkázaný na primeraný príspevok od bývalej manželky, že je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch bývalej manželky mu na výživu prispievať súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa zásady úspechu. Žalovaná ako úspešná účastníčka má právo na ich náhradu, avšak ako to vyplýva z obsahu spisu trovy konania si neuplatnila, z obsahu spisu nevyplýva aby okrem trov právneho zastúpenia jej vznikli iné trovy, preto súd vyslovil, že žalovanej právo na náhradu trov nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
XP/XX/XXXX
- X -
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.