Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-36-2006.pdf
PDF · 82.01 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/36/2006
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, pobočka Trnava, V. Clementisa, 24/A, 917 22 Trnava, proti povinnému K. S. - GERMES, nar. XX.XX.XXXX, IČO: XX 195 528, I. XX, XXX XX L., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Blanka Ružeková, so sídlom Fajnorova 811, Senica, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 389,86 EUR (11.745,00,- Sk) a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii a o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e v časti 335,92 EUR.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava nariadil výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí povinného uznesením č.k. 35E/131/03-5 zo dňa 16.05.2003 na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného výmeru Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Trnava, č.k. 494/PL/9355 zo dňa 22.12.1993. Okresný súd Trnava poverením č. 5207 033503 zo dňa 13.03.2006 v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), poveril súdneho exekútora Mgr. Blanku Ružekovú vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe predmetného exekučného titulu.
Poverený súdny exekútor upovedomil povinného dňa 13.12.2011 o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii. Povinný v zákonnej lehote podal námietky proti exekúcii (t.j. podľa dátumu uvedeného na poštovej pečiatke dňa 27.12.2011), ktoré následne súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie.
Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že namieta voči vedeniu exekúcie a výške vymáhanej pohľadávky z dôvodu, že celý dlh uhradil oprávnenému predtým, ako mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, t.j. dňa 31.08.2008. Úhradou dlhu zaniklo právo priznané exekučným titulom. Povinný predložil dôkaz - príjmový pokladničný doklad č. 1117, ktorý preukazuje, že povinný uhradil dňa 31.01.2008 oprávnenému v hotovosti sumu 64 883,00 Sk (2.153,72 EUR) a dôkaz - potvrdenie o úhrade dlžného poistného za obdobie od 22.06.1992 do 31.12.2000 vydané oprávneným dňa 31.01.2008. Povinný tvrdil, že po dohode s oprávneným a súdnym exekútorom mal súdny exekútor po úhrade celej výšky pohľadávky a po úhrade trov exekúcie vo výške 952 Sk (31,60 EUR) v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora pod sp zn. EX 254/05, zastaviť aj exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 255/05 a sp. zn. EX 256/05. Na podporu tohto tvrdenia predložil výzvu súdneho exekútora na úhradu trov exekučného konania zo dňa 27.11.2008. Povinný na základe uvedeného navrhol, aby súd námietkam vyhovel a exekúciu zastavil.
V zmysle vyjadrenia oprávneného k podaným námietkam zo dňa 02.04.2012, povinný uhradil dňa 31.03.2008 z platobného výmeru poistné v sume 335,92 EUR (10 120,- Sk). Úhradu oznámil oprávnený súdnemu exekútorovi listom zo dňa 31.03.2008, čo preukázal pripojenou kópiu oznámenia aj doručenky zo dňa 04.04.2008. Rovnako uviedol, že suma 64 883,00 Sk (2.153,72 EUR), ktorou povinný uhradil celkový dlh, bola rozúčtovaná na dlžné poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie povinného za obdobie rokov 1993, 1994, december 1997, rok 1998, 1999 a 2000. Na poistné za roky 1992,1995,1996 a mesiace január až november 1997 v celkovej výške 50. 477 Sk (1.675,53 EUR) bola podaná námietka premlčania, ktorú oprávnený - Sociálna poisťovňa akceptoval v plnej výške. Podľa názoru oprávneného nedošlo za celý čas trvania exekučného konania k odpusteniu povinnosti zaplatiť penále v zmysle § 293 bl a § 293 ap zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z.z. Nakoľko v exekučnom konaní EX 255/2005 zostáva k úhrade, resp. na vymoženie dlžná suma na penále vo výške 53,94 € (1 625,- Sk), oprávnený trvá na pokračovaní výkonu exekúcie.
Súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam uviedol, že exekučné konanie sa začalo ešte pred dňom uhradenia pohľadávky. Doručenie upovedomenia odôvodnil tým, že oprávnený ho neinformoval o odpustení penále a stále zostali nevymožené trovy exekučného konania. Súdny exekútor poprel, že by došlo k dohode s povinným, že povinný nemusí platiť trovy exekúcie v exekučnej veci EX 255/05. Výzva na úhradu trov exekúcie sa týka inej exekučnej veci EX 254/05.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne... .
Tunajší súd po riadnom preštudovaní námietky povinného proti exekúcii a oboznámení sa s príslušným dôkazovým materiálom dospel k nasledovnému právnemu záveru.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).
Zánik vymáhaného nároku počas trvania exekúcie napr. splnením nie je dôvodom vyhovenia námietok proti exekúcii, nakoľko konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinný časť pohľadávky, resp. celú pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie námietkam len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania.
Citované ustanovenie má teda na mysli zánik vymáhateľnosti nároku po vzniku exekučného titulu, pričom súd musí v konaní o námietkach skúmať najmä skutočnosť, či exekúcia začala oprávnene a je prípustná, t.j. či v čase začatia exekúcie naozaj existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Výrok v uznesení o námietkach by mal v plnej miere zohľadňovať existenciu či neexistenciu zavinenia na strane oprávneného, pričom súd musí v konaní o námietkach skúmať najmä skutočnosť, či exekúcia bola v čase začatia oprávnená a je prípustná, t.j. či v čase začatia exekúcie jestvoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.
V prípade, že by exekučný súd vyhovel námietkam povinného z dôvodu, že po začatí exekúcie došlo k zániku vymáhaného nároku, pri zastavení exekúcie ako procesnom realizovaní obsahu opodstatnených námietok by malo byť logicky rozhodnuté, že všetky exekučné trovy uhrádza súdnemu exekútorovi oprávnený, nakoľko povinný podal v zmysle uznesenia o vyhovení námietok námietky opodstatnene. V takomto prípade, ak súd vysloví opodstatnenosť námietok, malo by z uznesenia vyplývať aj zavinenie oprávneného spočívajúce v tom, že si výkonom rozhodnutia uplatnil neexistujúce nároky. V čase začatia exekúcie, t.j. ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 08.11.2005 však nárok oprávneného nepochybne jestvoval a oprávnený mal teda plné právo podať návrh na vykonanie exekúcie.
S účinnosťou od 1. januára 2010 v zmysle § 293bl zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z.z., Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010 a s účinnosťou od 1. januára 2008 v zmysle § 293ap zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z., Sociálna poisťovňa odpustí povinnosť zaplatiť penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2007, ak fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie toto dlžné poistné a tieto dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie zaplatí najneskôr do 31. januára 2008.
Oprávnený uviedol, že v prípade premlčania poistného bez ohľadu na skutočnosť, či bola vznesená námietka premlčania, uznaná námietka súdom alebo rozhodnutím Sociálnej poisťovne, podmienkou odpustenia penále je dobrovoľné zaplatenie takéhoto poistného. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko povinný neuhradil sumu poistného dobrovoľne, pretože tak urobil po začatí exekučného konania, neboli splnené podmienky pre odpustenie povinnosti zaplatiť penále v zmysle § 293bl zákona a § 293ap zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z.
Súd po vykonaní dokazovania a zhodnotení dôkazov má za to, že námietky povinného podané dňa 29.12.2011 boli podané neodôvodnene, nakoľko ku dňu začatia exekúcie, mal oprávnený voči povinnému dlh vo výške 390,16 EUR (11.754,- Sk). Povinný uhradil pohľadávku na poistné v sume 335,92 EUR (10 120,- Sk) dňa 31.01.2008, avšak až po začatí exekučného konania, ktoré sa začalo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 08.11.2005. Zvyšnú sumu - penále vo výške 53,94 € (1 625,- Sk), ku ktorých odpusteniu nedošlo podľa zákona o sociálnom poistení, povinný neuhradil. Rovnako neuhradil aj trovy exekúcie.
Zánik vymáhaného nároku počas exekúcie nie je dôvodom vyhovenia námietkam proti exekúcii, ktorej prípustnosť sa skúma ku dňu jej začatia. Súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bola predmetná exekúcia ku dňu začatia exekúcie neprípustná, a preto na základe preukázaných skutočností námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel a ako nedôvodné ich v plnom rozsahu zamietol.
Súdny exekútor zaslal povinnému upovedomenie o začatí exekúcie na sumu 389,86 EUR (11 745,00 Sk) dňa 13.12.2011 a vyčíslil si predbežné trovy exekúcie vo výške 191,99 EUR (5 784,00 Sk). Na základe vyššie uvedených skutočností v časti dlžnej sumy na poistné, súd vychádza zo skutočnosti, že nedošlo k upusteniu od vykonávania exekúcie ani k oprave upovedomenia potom, ako súdny exekútor zistil, že došlo k úhrade časti pohľadávky. Preto existujú dôvody na zastavenie exekúcie v časti zaplateného poistného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Podľa § 559 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, splnením dlh zanikne.
Povinný spolu s námietkami proti exekúcii podal aj návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, z dôvodu, že povinný po začatí exekúcie pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní uhradil. Ak k plneniu povinným došlo až v priebehu exekúcie, nie je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ale na zastavenie (čo aj čiastočné) exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.
Nadväzujúc na uvedené ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pod zánikom práva priznaného exekučným titulom je možné rozumieť zánik judikovaného práva ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo predpokladá ako dôvod zániku záväzkov, teda môže ísť aj o splnenie dlhu. V predmetnej exekúcii došlo po začatí exekučného konania k splneniu časti dlhu - poistného, pre ktorý bola začatá predmetná exekúcia, došlo teda k zániku exekučným titulom priznaného práva, a preto v exekúcii v uvedenej časti pohľadávky nemožno pokračovať. Súd po posúdení skutkového stavu dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie je dôvodný v časti 335,92 EUR .
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.).
Proti výroku II. výrokovej časti tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 58 ods. 4 Ex. por.). Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).