Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-71-2012.pdf
PDF · 64.63 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/71/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Rudolfa Ďurtu a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci obžalovaného U. V. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1/ Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí dňa 09. augusta 2012 o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 9/2012 zo dňa 09.07.2012, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného U. V. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením sp. zn. 8T 9/2012 zo dňa 09.07.2012 senát Okresného súdu Veľký Krtíš podľa § 80 ods. 1 písm. b, c/ Tr. por. neprijal písomný sľub obžalovaného U. V. a jeho väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Podľa § 79 ods. 3/ Tr. por. súd zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu.
Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 09.07.2012 sťažnosť, ktorú písomne zdôvodnil sám, ako aj prostredníctvom svojej obhajkyne podaniami doručenými súdu dňa 20.07.2012. V sťažnosti v podstate uviedol, že jeho väzba nie je dôvodná, pretože sa trestnému stíhaniu nevyhýbal. Obžalovaný totiž vyšetrovateľke počas prípravného konania oznámil, že vycestuje za prácou do Českej republiky a dohodol sa s ňou, že zásielky sa mu budú doručovať na adresu jeho rodičov, a tieto bude preberať jeho otec, ktorého na to splnomocnil, na túto adresu však žiadne zásielky doručené neboli. Počas pobytu v Českej republike obžalovaného kontaktovala polícia, ktorej dal telefón a adresu na doručovanie v Plzni, avšak ani sem mu žiadna zásielka neprišla. Následne pracovná agentúra rozviazala zmluvu s ubytovňou, obžalovaný si preto našiel podnájom, kde ho opätovne kontaktovala česká polícia a obžalovaný si prevzal predvolanie na výsluch, na ktorý sa riadne dostavil, avšak bol zadržaný. Obžalovaný ďalej uviedol, že vo väzbe je už 13 mesiacov a pojednávania sú bez jeho viny odročované. V prípade prepustenia z väzby na slobodu by obžalovaný určite neodišiel do Českej republiky, aj keď tam má priateľku, pretože táto sa chce za ním presťahovať na Slovensko a nájsť si tu prácu. Obžalovaný tiež poukázal na to, že väzba má na neho, ako aj na jeho blízkych veľmi zlý vplyv a jeho matka je dokonca po ťažkom infarkte, preto sa chce o ňu starať. Vzhľadom na uvedené preto obžalovaný požiadal, aby bol prepustený z väzby na slobodu za súčasného prijatia jeho písomného sľubu a nariadenia dohľadu probačného a mediačného úradníka.
Podľa § 192 ods. 1/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nebola dôvodne podaná, pretože zo spisového materiálu nevyplývajú žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho prepustenie z väzby na slobodu.
Obžalovaný bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 0Tp/35/2010 zo dňa 18.06.2011 z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Väzba začala u obžalovaného plynúť dňa 17.06.2011 o 13.00 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Dňa 20.09.2011 bola okresnému súdu na obžalovaného doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš sp. zn. 3Pv 360/10 zo dňa 20.09.2011 pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1/ Tr. zák. a iné.
V súčasnom štádiu trestného konania doposiaľ zabezpečené dôkazy, najmä výpovede svedkov- poškodených a lekárske správy nasvedčujú tomu, že obžalovaný je dôvodne podozrivý zo spáchania predmetnej trestnej činnosti, pričom okresný súd v napadnutom uznesení správne konštatoval, že u obžalovaného aj naďalej existuje dôvodná obava, že by v prípade prepustenia z väzby na slobodu mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu, resp. trestu.
Obžalovaný sa totiž aj napriek tomu, že mal vedomosť o trestnom stíhaní, tomuto vyhýbal, keďže vycestoval do Českej republiky, a to bez toho, aby túto skutočnosť oznámil orgánom činným v trestnom konaní. Počas svojho pobytu v Českej republike sa obžalovaný zdržiaval na rôznych miestach a dňa 31.08.2010 bol kontrolovaný v meste Plzeň hliadkou polície, ktorej uviedol adresu na doručovanie písomností, avšak ani na tejto adrese súdne zásielky nepreberal. Keďže bol následne pobyt obžalovaného neznámy, sudca pre prípravné konanie na neho vydal dňa 07.10.2010 príkaz na zatknutie. Krajský súd zo spisového materiálu ďalej zistil, že sám obžalovaný pri výsluchu dňa 18.06.2011 potvrdil, že orgánom činným v trestnom konaní neoznámil adresy pobytu v Českej republike a vo vyšetrovacom spise sa nenachádza záznam o tom, že by tak urobila jeho matka, resp. niekto iný. V rozpore s uvedeným sú preto jeho tvrdenia uvedené v písomných dôvodoch sťažnosti, tieto preto krajský súd vyhodnotil ako účelové, urobené v snahe vyhnúť sa väzobnému stíhaniu. Navyše obžalovanému hrozí za predmetnú trestnú činnosť vysoký trest, preto krajský súd dospel k záveru, že dôvody útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. sa u obžalovaného nezmenili a trvajú aj v súčasnom štádiu trestného konania.
Krajský súd sa tiež stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, keď tento podľa § 80 ods. 1 písm. b, c/ Tr. por. neprijal písomný sľub obžalovaného a nenariadil nad ním dohľad probačného a mediačného úradníka, pretože ani krajský súd nepovažoval uvedené inštitúty na nahradenie väzby za dostatočné, a to práve z vyššie uvedených dôvodov týkajúcich sa osoby obžalovaného a povahy prejednávaného prípadu.
Pokiaľ ide o formálne podmienky rozhodovania o väzbe krajský súd konštatuje, že aj tieto boli v danom prípade splnené, pričom doterajšia dĺžka trvania väzby obžalovaného zodpovedá zákonnému ustanoveniu § 76 Tr. por. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť obžalovaného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.