Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-45P/61/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľa J. Y., P.. XX.X.XXXX, Y. S.. A. XXX, U. E. proti odporkyni O. Y., P.. XX.XX.XXXX, Y. G. XX, U., zastúpenej JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou, so sídlom Letná 47, Košice, v konaní o zníženie výživného pre plnoleté dieťa takto

rozhodol:

Zastavuje konanie o zrušenie dlžného výživného v sume 685,- eur a zníženie výživného za obdobie od 1.5.2012 do budúcna.

Zamieta návrh na zníženie výživného za obdobie od 12.9.2011 do 31.1.2012.

Znižuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na odporkyňu zo sumy 150,- eur na sumu 130,- eur mesačne od 1.2.2012 do 30.4.2012.

Zamieta návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 1.9.2010 do 30.4.2012.

Zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na plnoletú O. zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne od 1.5.2012 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám pln. O.,

čím mení rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. zo dňa 12.10.2000.

Účastníci ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.9.2011 domáhal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni ako plnoletému dieťaťu a to zo sumy 150 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne a zrušil dlžné výživné vo výške 685 eur, určené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 12.10.2010, č.k. -73. Svoj návrh odôvodnil tým, že výživné určené predmetným rozsudkom nie je schopný plniť, vzhľadom na jeho nepriaznivú sociálnu situáciu. Ďalej uviedol, že jeho príjem od posledného pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok sa síce nezmenil , avšak príjem jeho manželky klesol o polovicu, pričom ich výdavky na domácnosť a s tým súvisiace potreby sa ešte zvýšili.

Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila v tom zmysle, že s návrhom navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasí, nakoľko od posledného rozhodnutia súdu v roku 2009 jej nároky vzrástli, nastúpila do 5. ročníka U. J. U., preto navrhla, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa ako jej otca minimálne o 20 eur oproti stanovenej.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 12.12.2011 označeným ako ,,určenie výživného pre plnoleté dieťa" uviedla, že v školskom roku 2010/2011 ukončila strednú školu U. J. U. maturitnou skúškou, pričom na základe úspešného absolvovania prijímacieho konania bola prijatá na Vysokú školu S. J. U., B. B., avšak zistila, že v prípade jej záujmu byť učiteľkou hry na klavír, by neplatilo jej všeobecné vysokoškolské pedagogické vzdelanie, ale je potrebné absolvovať výhradné pedagogickú nadstavbu na konzervatóriu , t.j. 5. a 6. ročník. Na základe uvedeného požiadala preto o prerušenie štúdia na Vysokej škole, kde je aj vyhoveli a prerušili jej štúdium od 23.9.2011 do 31.8.2013. V súčasnosti odporkyňa pokračuje v štúdiu v 5. ročníku na U. J. U. a po získaní tohto vzdelania, má odporkyňa záujem pokračovať na S. J. U.. Ďalej uviedla, že od októbra 2011 navštevuje autoškolu a taktiež si zvyšuje vedomosti z anglického jazyka návštevou súkromných hodín u anglickej lektorky. Vo vzťahu k svojej sociálnej situácii uviedla, že aj naďalej býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá nepracuje, keďže je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 558 eur mesačne, avšak tento jej príjem ledva postačuje pokryť výdaje spojené s bývaním, inkasom, nevyhnutnými opravami v dome, lieky, lekárov a pod. Odporkyňa mala za to, že podľa jej vedomostí sa navrhovateľ ako jej otec osobne stará o dve maloleté deti a to N. N. B., pričom predal rodinný dom, ktorý zdedil po svojich rodičoch spolu so záhradou, následne si kúpil rodinný dom v U. E., ktorý rekonštruuje, aj napriek tomu jej nijakým spôsobom neprispel na výživu. Ďalej uviedla, že navrhovateľ má ešte dve dcéry z prvého manželstva P. N. D., voči ktorým mu vyživovacia povinnosť zanikla, a teda mu ostala vyživovacia povinnosť voči odporkyni , narodenej z navrhovateľovho druhého manželstva. Ďalej mala z to, že o zaujatosti navrhovateľovej terajšej manželke voči jej osobe ako aj neochote navrhovateľa uhrádzať jej výživné svedčí rozhodnutie Okresného súdu v Rožňave, č.k. -42 zo dňa 19.11.2009, ktorý rozhodol, že navrhovateľ je od 1.11.2009 povinný prispievať na výživu mal. A. N. (žiaka 2. ročníka ZŠ) v sume 100 eur mesačne a na výživu mal. N. B. (materská škola) v sume 80 eur mesačne, pričom ich otec sa na ich starostlivosti aktívne denne podieľa, venuje sa im, nosí ich na krúžky, do školy a pod. Odporkyňa vo svojom vyjadrení potvrdila, že od 1.11.2011 jej navrhovateľ prestal prispievať na výživu v súdom stanovenej výške 150 eur mesačne, preto odporkyňa podala dňa 14.9.2011 návrh na vykonanie exekúcie vo výške 685 eur.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 14.12.2011 uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti J., N..H.. U., pričom jeho manželka je nezamestnaná, je poberateľkou dávky v nezamestnanosti do konca januára 2012, a teda je s výživou odkázaná len na jeho príjem. Navrhovateľ vo vzťahu k svojim výdavkom uviedol, že okrem nákladov na bývanie, nákladov na dochádzku, ako aj výdavkov súvisiacich so vzdelávaním jeho dvoch maloletých deti, sú mu na základe exekúcie vykonávané zrážky zo mzdy od novembra 2011 (na základe exekučného titulu - súdneho rozhodnutia sp. zn. ), pričom mu bola z toho dôvodu vyplatená mzda vo výške 351,16 eur mesačne.

Vo svojom vyjadrení zo dňa 11.1.2012 na námietku odporkyne vo vzťahu k navrhovateľovým majetkovým pomerom uviedol, že je pravdou, že po smrti rodičov zdedil 1/3 rodinného domu z ktorého odporkyni nevyplatil žiadnu čiastku, avšak poukázal na to, že po rozvode s matkou odporkyne si zo spoločnej domácnosti okrem osobných vecí nevzal nič, všetkého sa vzdal, vrátane spoločne kúpenej garáže, rozostavaného rodinného domu, o čom predložil súdu rovnopis notárskej zápisnice. Taktiež potvrdil, že v roku 2004 kúpil starý rodinný dom bez vody, elektriny, aj to na základe pôžičky. Uviedol, že sa zúčastnil na dcérinej stužkovej slávnosti, keďže ho pozvala, avšak nie je pravdou, že jej ničím neprispel, keďže výdavky na stužkovú slávnosť boli započítané medzi dôvody vedúce k zvýšeniu vyživovacej povinnosti zo sumy 82,98 eur mesačne a sumu 150 eur mesačne. Opätovne navrhol súdu zníženie svojej vyživovacej povinnosti voči odporkyni, s poukazom na svoju nepriaznivú situáciu, kedy po odpočítaní exekučných zrážok a zohľadňujúc manželkynu nezamestnanosť ostáva na živobytie suma cca 500 eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, predloženými listinnými dôkazmi najmä rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. -73, rodným listom odporkyne, odpisom mzdových listín, vyjadrením účastníkov, potvrdením o štúdiu, rozhodnutím o výsledku prijímacieho konania, rozhodnutím

o prerušení štúdia, rozsudkom Okresného súdu v Rožňave, č.k. -42, rozhodnutím Úradu práce, soc. vecí a rodiny, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, výsluchom účastníkov a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 9.8.2012 predniesol, že od podania návrhu došlo k určitej zmene a to v tom zmysle, že od mája 2012 je už jeho manželka zamestnaná a preto trvá na návrhu na zníženie výživného avšak navrhuje, aby súd rozhodol o znížení výživného zo sumy 150 eur na sumu 100 eur mesačne od podania návrhu, teda od 12.9.2011 do 30.4.2012, nakoľko jeho manželka sa zamestnala od 1.5.2012 a od 1.5.2012 do budúcna. Zároveň súhlasil s tým, aby sud ponechal výživné v doterajšej výške 150 eur a protinávrh odporkyne na zvýšenie výživného zamietol. Vo vzťahu k časti návrhu týkajúcej sa dlžného výživné, ktoré bol povinný uhradiť v zmysle právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Košice II sp. zn. a to v sume 685 eur, berie návrh späť a navrhuje v tejto časti konanie zastaviť.

Podľa ust. , , , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Keďže v uvedenom prípade došlo k späťvzatiu návrhu v časti týkajúcej sa zrušenie dlžného výživného vo výške 685 eur ešte pred začatím pojednávania, súd nezisťoval stanovisko odporkyne a konanie v uvedenej časti v súlade s ustanovením zastavil.

Rovnako súd zastavil konanie o zníženie vyživovacej povinnosti od 1.5.2012 do budúcna, keďže v tejto časti navrhovateľ netrval na znížení a súhlasil, aby bolo ponechané výživné 150,- eur, t.j. v tejto časti zobral návrh späť.

Právny zástupca odporkyne navrhol, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť za obdobie od 12.9.2011 do 30.4.2012 a to zo sumy 150 eur na sumu 130 eur, nakoľko v pôvodnom návrhu doručenom súdu 12.9.2011 navrhovateľ žiadal znížiť výživné na sumu 130 eur, teda nie na sumu 100 eur. Navrhovateľ prvýkrát na pojednávaní predniesol svoju požiadavku a návrh, aby bolo znížené výživné na sumu 100 eur mesačne, pričom poukázal na tú skutočnosť, že o zmene úpravy výživného je možné u plnoletého dieťaťa rozhodnúť až od podania návrhu, teda odo dňa, kedy navrhovateľ takúto požiadavku na pojednávaní vzniesol. Jedná sa o obdobie, kedy má byť výživné znížené do mája 2012, a preto navrhuje, aby súd takémuto návrhu nevyhovel. Ďalej uviedol, že vzhľadom na tú skutočnosť, že navrhovateľ si doposiaľ svoju vyživovaciu povinnosť plnil v plnej výške, teda výživné uhrádzal v sume 150 eur a sám uviedol, že súhlasí aby do budúcna ostala takáto výška, odporkyňa navrhuje, aby účastníci uzatvorili dohodu v zmysle ktorej by odporkyňa netrvala na protinávrhu na zvýšenie výživného na sumu 150 eur, pokiaľ navrhovateľ nebude trvať na znížení výživného za obdobie od 12.9.2011 do 30.4.2012, keďže toto výživné už dokonca aj bolo uhradené.

Podľa § 95 ods. 2 O.s.p súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takomto prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

S poukazom na vyššie cit. zák. ust. súd pri rozhodovaní o prípustnosti zmeny návrhu skúmal základnú podmienku, ktorá vychádza zo zásady hospodárnosti súdneho konania, a ktorá je vyjadrená v platnej právnej úprave, tým, že súd nepripustí zmenu návrhu, ak by doterajšie dokazovanie nemohlo byť

podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. V danom prípade mal súd za to, že výsledky doterajšieho dokazovania nie sú postačujúce pre rozhodnutie o zmenenom návrhu, preto v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozhodol tak, že nepripustil zmenu žaloby.

Súd poukazuje najmä na to, že o zmenenom návrhu by mohol rozhodnúť až od jeho podania (t.j. od 9.8.2012 do budúcna) a nie spätne za obdobie, za ktoré sa pôvodne navrhovateľ zvýšenia vyživovacej povinnosti domáhal, keďže na znížení výživného od 1.5.2012 do budúcna už netrval a súhlasil, aby bolo naďalej ponechané výživné v pôvodnej výške 150,- eur, nebol dôvod na pripustenie takejto zmeny.

Navrhovateľ v svojej účastníckej výpovedi uviedol, že dôvodom podania návrhu na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni boli problémy u jeho súčasnej manželky s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, ktorá pôvodne pracovala v spoločnosti D. v kníhkupectve, kde zarábala 269 eur mesačne približne. V dôsledku určitých zdravotných problémov, bola práceneschopná, poberala iba nemocenské a od 1.8.2011 bola nezamestnaná, pretože došlo k zrušeniu jej pracovného miesta. Podľa vyjadrenia navrhovateľa takýto stav pretrvával do februára, kedy jeho manželka poberala dávky a neskôr v marci a v apríli nepoberala žiadnu podporu, žiadne dávky, teda jej príjem bol nulový až od 1.5. sa zamestnala v I. D. ako profesionálny rodič, kde jej čistý mesačný zárobok je niečo nad 500 eur. Vo vzťahu k svojej vyživovacej povinnosti uviedol, že okrem odporkyne má ešte ďalšie 2 mal. deti a to A. N. N. N. B. tak, na ktorých výživu prispievam v zmysle rozhodnutia súdu, avšak nakoľko žijú v spoločnej domácnosti, prispieva na chod domácnosti spolu čiastkou približne 200-300 eur mesačne, ktorá už zahŕňa aj samotné výživné. Vo v vzťahu k svojim výdavkom uviedol, že spolu s rodinou býva v U. E. a pracuje v spoločnosti S..H..H. U., kde vynakladá náklady na prepravu autom do práce cca 150-170 eur mesačne, ale aj ďalšie výdaje, teda mesačne je to okolo 200 eur. Uviedol, že aj keď z miesta bydliska do U. jazdí autobusová doprava, nemôže ju využívať vzhľadom na svoju pracovnú dobu, keďže tieto mu nevyhovujú, preto nemám možnosť sa do práce dopraviť inak ako svojim osobným motorovým vozidlom.

Navrhovateľ vo vzťahu ku skutočnosti, že v spise sa nachádzajú dôkazy , z ktorých vyplýva, že dôvodom ukončenia predchádzajúceho prac. pomeru manželky navrhovateľa boli organizačné dôvody, kde z listiny zároveň vyplýva, že jej malo byť vyplatené odstupné spolu v sume 900 eur, uviedol, že toto odstupné do dnešného dňa vyplatené nebolo, aj keď manželke vznikol nárok, keďže býv. zamestnávateľ síce stále sľubuje, že vyplatené bude, avšak doposiaľ vyplatené odstupné nebolo.

Navrhovateľ vo vzťahu ku skutočnosti, že neuhradil po právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Košice II sp. zn. dlžné výživné spolu v sume 685,- eur tak, ako malo byť v zmysle právoplatného rozhodnutia uhradené, uviedol, že pred súdom podpísal niečo, čo podpísať nemal, pretože v skutočnosti nemá dostatok prostriedkov na úhradu tohto dlžného výživného, a preto ho doposiaľ dobrovoľne neuhradil. V súčasnosti je stav taký, že nakoľko prebehlo exekučné konanie, táto dlžná suma je už v celosti uhradená.

Vo vzťahu k nadobudnutiu nehnuteľnosti do vlastníctva titulom dedenia navrhovateľ uviedol, že ešte v roku 2007 sa stal podielovým spoluvlastníkom rod. domu po rodičoch v podiele 1/3, ktorý sa však ešte v roku 2007 predal, za čo nadobudol čiastku 160.000,- Sk. Táto čiastka bola podľa vyjadrenia navrhovateľa použitá jednak na splácanie hypotekárneho úveru, ktorý si v predchádzajúcom období zobrali s manželkou za účelom kúpy staršieho rod. domu na U. a taktiež si zakúpil staršie osobné motorové vozidlo, ktoré vlastní aj v súčasnosti, jedná sa o vozidlo zn. Felícia, rok výroby 1994.

Ďalej navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odkedy sa jeho manželka stala nezamestnanou, t.j. od septembra. 2011 do februára 2012 jej boli vyplácané dávky v sume v priemere 155 eur mesačne. Následne v mesiaci marec a apríl jej nebola vyplatená žiadna čiastka, teda žiadna dávka. Navrhovateľ na otázku právnej zástupkyne odporkyne, či vzhľadom na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu rovnako požiadal o zníženie svojej vyživovacej povinnosti aj vo vzťahu k svojim dvom maloletým deťom uviedol, že k podaniu takéhoto návrhu nedošlo.

Odporkyňa vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že ukončila 4. ročník stredoškolského štúdia na U., prihlásila sa na vysokú školu, kde bola prijatá, s čím boli spojené náklady na prijímačky, zápisné, avšak potom čo sa dozvedela, že pokiaľ chcem byť učiteľkou klavíra, potrebuje ukončiť nadstavbové štúdium, ktoré je 2- ročné, opäť na Konzervatóriu, požiadala o odklad na vysokej škole, kde štúdium

prerušila. V súčasnosti študuje na nadstavbovom štúdiu na Konzervatóriu, ktoré je 2-ročné. V školskom roku 2012/2013 absolvuje 2. záverečný ročník. Poukázala na to, že jej výdaje na štúdium sa zvýšili práve preto, že toto nadstavbové štúdium je náročnejšie, keďže obsahuje viacero predmetov, je taktiež potrebné si prefocovať skriptá, v dôsledku čoho má zvýšené výdaje. Taktiež uviedla, že v októbri 2011 absolvovala autoškolu, za ktorú uhradila 483 eur, pričom toto bolo potrebné dôvodu, že matka má zdravotné problémy, musí absolvovať chemoterapiu, kde ju predtým vozievala babka, ktorá už je staršia osoba, preto matka trvala na tom, aby som si spravila vodičské oprávnenie, aby jej mohla takýmto spôsobom pomôcť. Zároveň dodala, že vysokoškolské štúdium na ktoré som bola prijatá je zamerané aj na angl. jazyk, preto navštevuje doučovanie angl. jazyka, aby som sa tak pripravovala na ďalšie štúdium. Okrem toho má potom ďalšie bežné výdaje ako iní študenti, či už na MHD, obedy, internet a pod.

Z rozsudku Okresného súdu Košice II, zo dňa 12.10.2010, č.k. -73 vyplýva, že súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na plnoletú Luciu zo sumy 66,39 eur na 150 eur mesačne počnúc od 1.10.2009 do budúcna vopred k rukám matky, rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie od 1.10.2009 do 1.10.2010 spolu vo výške 685,- eur. Zároveň zrušil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 16,60 eur určenú na tvorbu úspor pre plnoletú O. za obdobie od 1.10.2009 do budúcna, zastavil konanie o zvýšenie výživného na plnoletú O. od 1.9.2007 do 30.9.2009, čím zmenil výrok o výživnom v rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.10.2006, č.k. -70. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.11.2010. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že navrhovateľ bol zamestnaný v spoločnosti J., N..H.. U., kde jeho čistá priemerná mesačná mzda predstavovala za obdobie od 10/2009 do 8/2010 sumu 731,92 eur, pričom jeho manželka bola v tom čase zamestnaná s čistým príjmom 276,53 eur a navrhovateľ mal ešte dve vyživovacie povinnosti, kde uhrádzal 100,- + 80,- eur mesačne. Matka odporkyne poberala invalidný dôchodok vo výške 548,10 eur mesačne. Odporkyňa v tom čase bola žiačkou 4. ročníka U. J. U..

Z rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania na akademicky rok 2011/2012 vyplýva, že odporkyňa bola prijatá na dennú formu bakalárskeho štúdia študijného programu ,,rodové štúdia kultúra" na B. B. S. E. G. Š. J. U..

Z rozhodnutia o prerušení štúdia vyplýva, že odporkyni bolo na základe jej žiadosti prerušené štúdium na uvedenej fakulte v 1. ročníku bakalárskeho študijného programu ,,rodové štúdia" v čase od 23.9.2011 do 31.8.2013.

Z potvrdenia o návšteve školy predloženej odporkyňou vyplýva, že táto je riadnou žiačkou 5. ročníka U. J. U. a to v školskom roku 2011/2012

Z rozsudku Okresného súdu v Rožňave zo dňa 19.11.2009, č.k. -42 vyplýva, že navrhovateľ bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti vo vzťahu k mal. A. N. Y., P.. XX.X.XXXX v sume 100 eur mesačne a na výživu mal. N. B. Y., P.. X.X.XXXX po 80,- eur mesačne od 1.11.2009 vopred k rukám matky C. A., P.. X.XX.XXXX. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 2.12.2009.

Z návrhu ma vykonanie exekúcie zo dňa 13.9.2011 vyplýva, že odporkyňa podala návh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad JUDr. Zuzany Papcunovej, kde exekučným titulom bol rozsudok Okresného sudu Košice II zo dňa 12.10.2010, č.k. -73 v zmysle ktorého mal povinný uhradiť dlžné výživné za obdobie od 1.10.2009 do 1.10.2010.

Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 5.10.2011 vyplýva, že dňa 14.9.2011 začalo exekučné konanie v prospech odporkyne ako oprávnenej v neprospech navrhovateľa ako povinného vo výške 685 eur.

Z odpisov mzdových listín navrhovateľa vyplýva že tento je riadne zamestnaný v spoločnosti J., N..H.. U., kde za obdobie od 12/2010 do 11/2011 dosiahol čistým priemerný mesačný prijem v sume 841,52 eur. Z odpisov mzdových listín navrhovateľa za obdobie od 12/2011 do 2/2012 vyplýva, že tento pracuje

v spoločnosti Z., N..H.. U., kde jeho čistá priemerná mesačná mzda predstavuje sumu 911,94 eur, pričom sú mu zároveň vykonávané zrážky zo mzdy titulom exekúcie a to vo výške 102,32 eur.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne vyplýva, že matka odporkyne T. Y., P.. XX.X.XXXX je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 558 eur mesačne.

Z rozhodnutia Úradu práce, soc. vecí a rodiny zo dňa 4.8.2011 vyplýva, že manželka navrhovateľa C. A. bola dňom 1.8.2011 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 23.8.2011 vyplýva, že manželka navrhovateľa má nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 10,30 eur od 1.8.2011 na obdobie šiestich mesiacov, pričom za obdobie od 1.8.2011 do 31.3.2012 jej bola vyplatená dávka v nezamestnanosti vo výške 154,80 eur. Zároveň z z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 19.7.2011 vyplýva, že manželke navrhovateľa bola priznané pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 1.6.2011 nemocenské za obdobie od 11.6.2011 do zániku nároku na nemocenské vo výške 5,58 eur za deň.

Z Dohody o skončení pracovného pomeru vyplýva, že s manželkou navrhovateľa C. A. bol ukončený pracovný pomer v spoločnosti D., H..Z..A.. dňa 31.7.2011 uzavretý pracovnou zmluvou dňa 6.9.2005, s tým že dohodnutá výška odstupného je 900 eur.

Podľa , , , o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu nežijú prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 cit. zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 77 ods. 1 cit. zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa tak slúži nielen k uspokojovaniu jeho výživy v užšom slova zmysle ale aj k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb ( šatstvo, obuv, bielizeň a pod. ) a aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa ( vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne,

športové a rekreačné potreby ). Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závisle od jeho veku, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, od spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Zmenou pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného, stanoveného súdom musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v okolnostiach, rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru tých okolností, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Za zmenu pomerov je možné považovať aj vyššie odôvodnené potreby oprávneného, ku ktorým môže dôjsť okamžite ( napr. choroba, nástup do školy ) alebo aj postupne v dôsledku vyššieho veku, pričom v tomto prípade bude zvyčajne potrebné, aby od predchádzajúcej úpravy uplynula dlhšia doba. Pri rozhodovaní o zmene musí súd posudzovať všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od poslednej úpravy, komplexne. Pri posudzovaní schopností a možností povinného je taktiež potrebné vychádzať z tej skutočnosti aký zárobok môže povinný objektívne dosiahnuť a nie len zistenie aký zárobok v danej dobe fakticky dosahuje. Pri rozhodovaní súd zohľadňuje aj ktorý z rodičov sa o dieťa stará osobne, pretože takúto starostlivosť ako aj starostlivosť o spoločnú domácnosť je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Práca a osobná starostlivosť jedného z rodičov poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča. Pri určení výšky výživného súd vychádza aj zo zásady úmernosti, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto ak majú rodičia vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti vyšší životný štandard, premietne sa to aj do rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa a naopak.

V súlade s vyššie uvedeným mal súd za to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy kým deti nie sú schopné samé živiť a teda schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo nie je závislá od veku dieťaťa. Odporkyňa síce dosiahla vek plnoletosti, avšak naďalej pokračuje v príprave na budúce povolanie z čoho súd usúdil, že nie je schopná sama sa živiť. Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal zo zárobkových možností a schopností navrhovateľa, zohľadňujúc, že je zárobkovo činný, teda má pravidelný príjem, ako aj potrieb odporkyne, ktorá v čase podania návrhu bola žiačkou 5. ročníka U. v U. a ďalej pokračuje v štúdiu na tejto skole a teda sa pripravuje na svoje budúce povolanie.

Súd ďalej pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti navrhovateľa zohľadnil nielen výdavky na strane odporkyne, ktorá aj naďalej pokračuje v štúdiu, ale aj výdavky na strane navrhovateľa, ktorého príjem sa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti ( v roku 2010) výrazne nezmenil (kedy navrhovateľ taktiež pracoval v spoločnosti J., N..H.. U., avšak v tom čase mu neboli vykonávané žiadne zrážky zo mzdy), taktiež aj v tom čase mal rovnako ako teraz ešte vyživovaciu povinnosť voči svojím ďalším dvom maloletým deťom A. N. N. N. B., pochádzajúcim z terajšieho manželstva navrhovateľa, a ktorým na základe rozhodnutia súdu prispieva v celkovej sume 180 eur mesačne, keďže títo ešte navštevujú povinnú školskú dochádzku, s čím sú taktiež spojené zvýšené výdavky.

Súd sa zameral najmä na posúdenie vplyvu jedinej závažnej zmeny na strane navrhovateľa, ktorou bola strata zamestnania manželky navrhovateľa. Tá sa stala nezamestnanou od 1.8.2011, avšak po dobu 6 mesiacov, t.j. do 31.1.2012 poberala dávky mesačne v sume cca 150,- eur (tak, ako to vyplýva z potvrdení aj z výpovede navrhovateľa), t.j. v období od 12.9.2011 do 31.1.2012 (od podania návrhu do ukončenia vyplácania dávok) bol príjem rodiny navrhovateľa spolu 991,- eur (841,- eur mzda navrhovateľa plus 150,- eur dávky jeho manželky), čo je suma obdobná ako príjem rodiny v čase predchádzajúceho rozhodnutia, kedy bol príjem 1.007,- eur (731,- eur mzda navrhovateľa plus 276,- eur mzda jeho manželky). Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že za uvedené obdobie neboli splnené podmienky na zníženie výživného a za toto obdobie návrh zamietol.

V období od 1.2.2012 do 30.4.2012 bola manželka navrhovateľa naďalej nezamestnaná, ale nepoberala žiadne dávky, preto príjem rodiny klesol na 911,- eur (čo bol príjem navrhovateľa), a preto súd mal za to, že za toto obdobie je možné znížiť výživné na navrhovanú sumu 130,- eur.

Nakoľko v tomto konaní odporkyňa zároveň vzniesla protinávrh, ktorým žiadala zvýšiť výživné za obdobie od 1.9.2010 do budúcna, súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti tento návrh za zníženie za obdobie od 1.9.2010 do 30.4.2012 zamietol, nakoľko mal za to, že v období do 31.1.2012 zostali podmienky nezmenené (tak, ako je to vyššie popísané) a neodôvodňovali ani zníženie ani zvýšenie a v období od 1.2.2012 do 30.4.2012 existovali dôvody na zníženie výživného (tak, ako je to vyššie

uvedené). Súd tu zároveň poukazuje na to, že nemohol prihliadnúť na nárok manželky navrhovateľa na vyplatenie odstupného 900,- eur, nakoľko toto odstupné zatiaľ reálne vyplatené nebolo. Taktiež ani skutočnosť, že sa navrhovateľ stal v roku 2007 podielovým spoluvlastníkom rodičovského domu v podiele 1/3 nebola relevantná pre rozhodovanie o zvýšení výživného od decembra 2011 do budúcna, nakoľko svoj podiel navrhovateľ predal ešte v roku 2007 za sumu 160.000,- Sk a táto suma bola ešte v predchádzajúcom období aj spotrebovaná (hypotekárny úver a staršie OMV).

V ďalšom období (t.j. od 1.5.2012) sa manželka navrhovateľa zamestnala a jej príjem činí cca 500,- eur mesačne (tak, ako to uviedol navrhovateľ vo svojej výpovedi), preto celkový príjem rodiny vzrástol na sumu 1.411,- eur, čo umožnilo zvýšiť výživné zo sumy 150,- eur na sumu 170,- eur od 1.5.2012 do budúcna tak, ako to odporkyňa požadovala.

Tu súd poukazuje aj na zvýšené výdaje odporkyne v súvislosti so štúdiom tak, ako je to vyššie prezentované.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na citované zákonné ustanovenie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. zo dňa 12.10.2000.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého navrhovateľke i napriek plnému úspechu v konaní náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľke trovy konania nevznikli a neúspešní odporcovia na ich náhradu právo nemajú.

Štát nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v zmysle ust. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je konanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí od poplatku oslobodené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia ( ).