Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-207-2012.pdf
PDF · 75.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/207/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Márie Hušekovej a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľky: C. W., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., J. G. XX, proti odporcovi: O. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., J. G. XXXX/XX, t. č. bytom C. XXX, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Levice, č. k. 14C/236/2010-69 zo dňa 8. decembra 2011, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu p o t v r d z u j e a v časti výrokov o zaostalom výživnom a o trovách konania účastníkov rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Na základe návrhu navrhovateľky zo dňa 30. 09. 2010, požadujúcej zvýšenie výživného zo sumy 83 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne odo dňa podania návrhu, Okresný súd Levice ako súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke, určenú rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 10P/433/2006-22 zo dňa 31. 05. 2007, zo sumy 82,98 eura na sumu 170 eur mesačne vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 30.09. 2010, ktoré výživné je splatné vždy k 15. kalendárnemu dňu toho - ktorého mesiaca a vo zvyšku uplatňovaný nárok navrhovateľky zamietol. Ďalej tiež súd prvého stupňa rozhodol o tom, že zaostalé výživné za obdobie od 30. 09. 2010 do 08. 12. 2011 v sume 1000,70 eura je odporca povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky v pravidelných mesačných splátkach v sume po 50 eur spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa toho- ktorého kalendárneho mesiaca a to odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do úplného zaplatenia sumy, pod stratou splatenia zaostalého výživného v pravidelných mesačných splátkach. Nakoniec súd prvého stupňa o trovách účastníkov voči sebe navzájom rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z.- § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1-3) a citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (OSP - zák. č. 99/1963 Z. z. - § 132, § 160 ods. 1, § 151 ods. 1) tým, že po vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti dospel k presvedčeniu, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne a preto tomuto v rozsahu ako to vyplýva z výroku rozhodnutia vyhovel. Príspevok odporcu na výživu navrhovateľky bol v minulosti určený rozsudkom z roku 2007 a od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky a to jednak jej fyziologickým dospievaním ako aj v tom, že v súčasnosti už navštevuje vysokú školu - je dennou študentkou A. v G. na Fakulte ekonomiky a manažmentu, v 2. roč. bakalárskeho štúdia, s ktorým štúdiom má pravidelné mesačné náklady cca 103 eur bez úhrady za doučovanie zo štatistiky, keď uvedená suma nezahŕňa ani úhrady za obliekanie, hygienické potreby, za stravovanie okrem obeda a na nevyhnutné spoločensko- kultúrne vyžitie a záľuby. Pri určení výšky výživného súd prvého stupňa zohľadnil aj potrebu vytvorenia minimálnej a zároveň nevyhnutnej finančnej rezervy pre prípad akejkoľvek náhlej a nepredvídanej
potreby na strane navrhovateľky. Odporca žije sám a inú vyživovaciu povinnosť nemá, pričom jeho čistý mesačný príjem je 895 eur, z ktorého mu po úhrade nákladov na bývanie, výživné a na dochádzanie zostáva suma 630 eur. Súd prvého stupňa zohľadnil všetky príjmy spoločne posudzovaných osôb a tieto znížil o paušálne mesačné náklady, ako na strane navrhovateľky tak aj na strane odporcu a na základe uvedených skutočností zistil nepomer v neprospech navrhovateľky, ktorá nemá vlastný príjem, pričom otcovi nezohľadnil medzi nevyhnutné mesačné náklady úhradu splátok úverov v sume 202 eur z dôvodu, že z titulu rôznych pôžičiek a úverov by došlo na jeho strane k neobjektívnemu skresleniu týchto nákladov a ich nadobudnutím otec získal určitú sumu finančných prostriedkov v celosti, ktorú má možnosť splatiť vo forme vopred dohodnutých súm mesačných splátok. Čerpanie úverov, resp. pôžičiek na strane odporcu nemožno považovať za nevyhnutnosť a vykonanie splátok preto nezahrnul medzi nevyhnutné paušálne splátky a vychádzajúc z uvedeného mal preto za to, že zaplatením určeného výživného nedôjde na strane odporcu k ohrozeniu jeho výživy, podľa skutočností v čase rozhodovania súdu. Výrok o povolení splátok odporcovi na zameškané výživné súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ust. § 160 ods. 1 OSP a výrok o trovách konania s poukazom na ust. § 151 ods. 1 OSP. Výpočet zaostalého výživného nezdôvodnil.
Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len odporca - otec navrhovateľky domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby návrh navrhovateľky bol v plnom rozsahu zamietnutý, resp. aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne, pretože súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi ani jeho tvrdením a zároveň rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd nebral do úvahy jeho mesačné náklady, ktoré na pojednávaní vyčíslil a žiada preto odvolací súd, aby tieto ako nevyhnutné zobral do úvahy, bez ktorých nákladov by nemohol vykonávať svoju prácu a nemal by potom z čoho platiť ani výživné. Matka navrhovateľky žije v spoločnej domácnosti s druhom, ktorý podľa jeho informácii má nadštandardný príjem a čiastočne sa podieľa na nákladoch spojených s bývaním a chodom domácnosti, ktorú skutočnosť však prvostupňový súd nebral do úvahy. Vedľajší príjem on nemá a po odpočítaní pravidelných mesačných nákladov mu zostáva na stravu, lieky, ošatenie a iné nevyhnutné náklady iba 210 eur, pričom po zvýšení jeho nákladov o 120 eur na základe napadnutého rozsudku, by mu zostalo len 90 eur mesačne. Výpočet zročného - zaostalého výživného nespochybnil.
Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že odporca v odvolaní náklady na cestu do práce zvýšil z 50 eur na 150 eur mesačne a že jej náklady uhrádza jej matka z príjmu 420 eur mesačne, keď má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. dcére (sestre) C. (Z.) , žiačke 1. ročníka ZŠ. Plnenie si vyživovacej povinnosti odporcu má prednosť pred jeho inými výdavkami, pričom poukaz na príjem druha jej matky považuje za bezpredmetný, nakoľko tento nie je povinný prispievať na jej živobytie. Tento tiež nemá nadštandardný príjem, pričom vysoké sú aj jej ostatné životné náklady, nielen súvisiace so školou.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)mal za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti zvýšenia výživného podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť a v zostávajúcich výrokoch zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť výpočtu zaostalého výživného (a neznalosť plnenia si vyživovacej povinnosti odporcu ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu).
Nakoľko sa odvolací súd čo do zvýšenia výživného v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí súdu prvého stupňa, na tieto aj ako na svoje pre ich správnosť len poukazuje a opakovať ich preto nebude (§ 219 ods. 2 OSP). Aj podľa názoru odvolacieho súdu je určená suma zvýšeného výživného primeraná potrebám navrhovateľky a tiež aj možnostiam odporcu ako výživou povinnej osoby a tiež aj pomerom matky navrhovateľky, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke plní dobrovoľne. Plnenie si vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke má prednosť pred plnením si iných jeho zmluvných záväzkov, ktorých výšku si odporca prípadne môže upraviť predĺžením obdobia splátok. Odvolací súd tiež súhlasí s tým, že v odvolaní odporca uvádzal iné (vyššie) náklady na svoju dochádzku do zamestnania, ktoré odvolací súd považuje za neprimerané, keď za nesprávny považuje aj poukaz na príjem druha matky navrhovateľky, keď tento sa čiastočne podieľa na nákladoch v domácnosti navrhovateľky a jej matky, avšak nie je povinný suplovať vyživovaciu povinnosť zo strany odporcu. Na strane matky navrhovateľky
bolo potrebné tiež prihliadnuť k tomu, že táto má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Na strane odporcu tiež došlo oproti poslednému rozhodnutiu k zvýšeniu jeho príjmu zo sumy 14 144 Sk - 469,49 eura na skoro dvojnásobok, keď príjem matky navrhovateľky nie je ani polovičný. Účastníci kontakty neudržiavajú, nad rozsah výživného odporca navrhovateľke prispieval a prispieva celkovou sumou 100,-Eur. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd vo veci rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.