Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-97-2011.pdf
PDF · 77.58 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/97/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: D. D., nar. XX. U. XXXX, bytom P., A. Y. XX, zast. advokátom: JUDr. Roman Kvasnica, Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, proti žalovaným: 1/ Mesto Piešťany, Piešťany, Námestie SNP 3, 2/ Bytový podnik Piešťany, s. r. o., Piešťany, Školská 19, 3/ L. L., nar. XX. F. XXXX, bytom U. XXX a 4/ Y. L., nar. XX. L. XXXX, bytom tamtiež, žalovaným 3/ a 4/ zast. advokátom: JUDr. Ján Chmelo, Piešťany, Royova 9, o určenie práva nájmu bytu, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 21. januára 2010 č. k. PN 11C 232/2002 - 366 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že pripúšťa, aby na miesto doterajších žalovaných 3/ a 4/ ako nový žalovaný 3/ vstúpil L. I., nar. XX. I. XXXX, bytom V., K. X.
Súdu prvého stupňa nariaďuje vykonanie opravy predmetu konania v úvodnej časti napadnutého uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pripustil, aby do konania pristúpil ako ďalší účastník, teda žalovaný 5/ L. I., nar. XX. I. XXXX, bytom V., K. X (aktuálny v katastri zapísaný vlastník bytu, ku ktorému sa žalobkyňa domáha určenia svojho práva nájmu, ďalej tiež len „sporný byt“). Právne takéto rozhodnutie (inak presný opak skoršieho rozhodnutia, pojatého do uznesenia z 15. mája 2009 a v časti nepripustenia vstupu žalovaného 5/ do konania zrušeného uznesením tunajšieho krajského súdu z 30. októbra 2009 č. k. 10Co/326/ 2009-360) odôvodnil opäť (rovnako ako jemu predchádzajúce uznesenie) ust. § 92 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); vecne potom návrhom žalobkyne odôvodneným zmenou vlastníctva k spornému bytu (v priebehu konania), dispozičným právom tejto účastníčky a rekapituláciou doterajšieho rozhodovania o otázke okruhu účastníkov, kde dôvody nepripustenia vstupu žalovaného 5/ do konania odvolacím súdom boli len procesné a týkali sa neprípustnosti rozširovania okruhu účastníkov konania (?).
I proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa a navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, namietajúc predovšetkým opätovnú nesprávnosť v postupe súdu prvého stupňa, ktorý napriek jednoznačnému usmerneniu odvolacím súdom (v odôvodnení tzv. zrušujúceho uznesenia z 30. októbra 2009) znovu nerozhodol o návrhu, o ktorom rozhodnúť mal (o návrhu na nahradenie doterajších žalovaných 3/ a 4/ aktuálnym vlastníkom sporného bytu), ale o už skôr odvolacím súdom vybavenom a ňou (žalobkyňou) nezopakovanom návrhu (na prístup do konania už v poradí piateho žalovaného).
Žalované 1/ navrhlo napadnuté uznesenie potvrdiť prakticky s poukazom na právnu bezvýznamnosť svojho nesúhlasu s návrhom žalobkyne (ak tento bude súdom posudzovaný ako návrh podľa § 92 ods. 1 O. s. p., resp. podľa odsekov 2 a 3 rovnakého ustanovenia).
Žalovaná 2/ nepodala zrejmý odvolací návrh a ostatní žalovaní odvolacie návrhy nepodali vôbec.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. v medziach odvolania žalobkyne celú vec (keďže tentoraz bola predmetom rozhodnutia napadnutým uznesením výlučne otázka účastníctva v konaní a správnosť vyriešenia takejto otázky žalobkyňa spochybnila a aj mohla spochybniť len ako celok) a to bez pojednávania (pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom predpokladaný prípad potreby prejednania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a i keď dospel k záveru, že napadnuté uznesenie ani tentoraz nie je vecne správnym a odvolacie námietky žalobkyne sú plne opodstatnenými, práve evidentná neschopnosť súdu prvého stupňa dopracovať sa pri riešení parciálnej procesnej otázky k správnemu rozhodnutiu (a spriechodniť tak konanie o vecnej podstate žalobou predostretej požiadavky) bola dôvodom, pre ktorý odvolací súd považoval za nutné ustúpiť od toho ním skôr vysloveného názoru, že v prípadoch druhovo totožných s tým v prejednávanej veci zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa v odvolacom konaní vylučuje právo účastníkov konania na tzv. dvojinštančný proces.
Podľa § 92 ods. 1 O. s. p. na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa. Podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli a napokon podľa odseku 3 súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
Podstatou rozdielu medzi úpravou zo zhora citovaných ustanovení (citovaných už skôr aj v odôvodnení tzv. zrušujúceho uznesenia tunajšieho súdu z 30. októbra 2009) a to konkrétne rozdielu medzi procesnými situáciami normovanými v ust. § 92 ods. 1 O. s. p. na jednej a v ustanoveniach odsekov 2 a 3 rovnakého paragrafu na druhej strane je to, že návrhom podľa § 92 ods. 1 O. s. p. sa sleduje rozšírenie pôvodného okruhu účastníkov konania povolaním doň (do konania) nového účastníka (alebo aj viacerých takýchto účastníkov) pri zachovaní účasti osôb v konaní sa zúčastňujúcich v skoršom období, návrh podľa § 92 ods. 2 O. s. p. (a zodpovedajúce rozhodnutie súdu podľa § 92 ods. 3 rovnakého zákona) však smeruje k nahradeniu jedného alebo i viacerých skorších účastníkov konania opäť buď jedným alebo i viacerými novými účastníkmi (pričom do úvahy tu prichádzajú všetky možné variácie - reprezentované 1. nahradením pôvodného počtu účastníkov majúcich okruh účastníkov opustiť rovnakým počtom osôb, 2. zvýšením počtu osôb majúcich takto v konaní vystupovať naďalej a napokon i 3. znížením skoršieho počtu účastníkov). Pre účely tohto teoretického rozboru sa potom javí vhodné poukázať tiež na to, že postup podľa § 92 ods. 2 a 3 O. s. p. slúži náprave stavu takých zmien v oblasti tzv. vecnej legitimácie (čiže nositeľstva práv alebo povinností, o ktoré v príslušnom konaní ide), ku ktorým dôjde v priebehu konania - kým naopak zmyslom postupu podľa tu necitovaného § 92 ods. 4 O. s. p. je náprava stavu nedostatku vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej, podľa toho, či sa prejavuje na strane toho, kto sa na súd obracia s určitou požiadavkou alebo na strane toho, voči komu takáto požiadavka smeruje) existujúcej už pred začatím konania a napokon práve takouto rozličnosťou procesných situácií možno vysvetliť vnútornú logiku nepotrebnosti, resp. potreby súhlasu pôvodného žalovaného s navrhovaným postupom. Nie celkom uvážený prístup k otázke vecnej legitimácie pred začatím konania má totiž zásadne ísť na vrub žalobcu a to aj v podobe prípadnej nutnosti dovedenia sporu do konca s pôvodným okruhom účastníkov alebo reagovania na možnú chybu späťvzatím žaloby aj za cenu straty možnosti právo v budúcnosti účinne uplatniť novou žalobou, o diametrálne odlišný prípad ale ide vtedy, ak až v priebehu konania nastane situácia prinajmenšom jednou stranou sporu neovplyvniteľná, pri ktorej buď žaloba podaná správnou osobou alebo voči správnej osobe takou byť prestane.
Bolo to potom zjavné neuvedomenie si súdom prvého stupňa práve priblíženého rozdielu i v spojitosti s nevenovaním ním (okresným súdom) dostatočnej pozornosti obsahu tzv. zrušujúceho uznesenia, ktoré
malo za následok, že i tentoraz napadnutým uznesením bol v skutočnosti vybavený návrh, ktorý už v minulosti vybavil odvolací súd (uznesením nepripúšťajúcim vstup L. I. do konania ako žalovaného 5/, v tejto súv. por. najmä príslušnú časť zápisnice o pojednávaní zo 4. novembra 2008 na č. l. 283 spisu a druhý ucelený odsek odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave z rovnakého dňa č. k. 10Co/151/2008-284 na 3. strane písomného vyhotovenia takého rozsudku a č. l. 286 spisu) a ku ktorému sa žalobkyňa neskôr už nevrátila, ale zrejme i vedomá si skončenia už konania v časti týkajúcej sa požiadaviek na určenie neplatnosti zmlúv a pretrvania predmetom sporu už iba jej požiadavky (žalobkyne) na určenie práva nájmu k bytu dnes vlastnenému (podľa zápisu v katastri) práve L. I. podaním z 30. apríla 2009 došlým súdu prvého stupňa 5. mája 2009 navrhla (o. i.) postup podľa § 92 ods. 2 O. s. p. (tu por. i č. l. 307 - 315 spisu).
Ak ale zákonnými podmienkami vyhovenia návrhu podľa § 92 ods. 2 O. s. p. je len nástup právnej skutočnosti spôsobilej privodiť prevod alebo prechod práv či povinností, o ktorých sa koná a to, že k takémuto nástupu došlo až po začatí konania (skúmanie platnosti úkonov, ktorými buď došlo alebo nedošlo k prevodu či prechodu patrí až dokazovaniu vo veci samej), obe takéto podmienky bolo treba v prejednávanej veci považovať za splnené (dôkazom na prevod vlastníckeho práva k spornému bytu na L. I. z manželov L. bola kúpna zmluva právoplatne vložená do katastra pod sp. zn. V 1515/08 22. mája 2008, teda až pomerne dlhý čas po začatí konania dňom 18. októbra 2002) a nemôže byť sporu ani o tom, že určenie práva nájmu k bytu evidenčne vlastnenému niekým iným je takým zásahom do vlastníckeho práva, pri ktorom treba trvať na zúčastnení sa evidenčného vlastníka bytu v príslušnom konaní; návrhu bolo treba vyhovieť. Takýmto návrhom samozrejme mohol byť ale iba návrh, na ktorom mala žalobkyňa záujem aj po 4. novembri 2008 (nie „návrh“ podľa § 92 ods. 1 O. s. p., za ktorý z dôvodov odvolaciemu súdu celkom neznámych a ani v tentoraz napadnutom uznesení neobjasnených súd prvého stupňa považoval podanie žalobkyne z 30. apríla 2009).
Vedený opísanými úvahami preto odvolací súd podľa § 220 O. s. p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne nesprávne zmenil spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto svojho uznesenia.
Podľa § 222 ods. 3 a § 164 O. s. p. však súdu prvého stupňa nariadil opraviť zrejmú nesprávnosť v úvodnej časti takto zmeneného uznesenia, ktorou bolo označenie tam takého predmetu konania, ktorý mal opodstatnenie len do rozhodnutia taktiež už vyššie spomenutým rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo 4. novembra 2008 (nakoľko práve takýmto rozsudkom došlo k skončeniu konania o neplatnosť nájomnej zmluvy žalovaných 2/ a 3/ aj o neplatnosť ďalšej zmluvy o prevode vlastníctva sporného bytu zo žalovaného 1/ na žalovaných 3/ a 4/ - tu rozumej na osoby z konania v prejednávanej veci vystupujúce práve na základe tohto uznesenia odvolacieho súdu).
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.