Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-277-2008.pdf
PDF · 77.9 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/277/2008
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Mesto Poprad, so sídlom Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, IČO: 00 326 470 proti povinnému TELURIA TATRY, s.r.o., so sídlom Poprad, Wolkerova 479, IČO 36 466 981 o vymoženie 900,39 eur (27.125,-Sk) s prísl. vedenou súdnym exekútorom Mgr. Marcelou Zummerovou, Exekútorský úrad Michalovce, Kpt. Nálepku 22, Michalovce takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Marcele Zummerovej trovy exekúcie vo výške 184,68 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 21.07.2008 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 900,39 eur s prísl. na základe exekučného titulu výkazu daňových nedoplatkov č.j. 133052/827/2008/Dap/Le vydaného oprávneným dňa 11.06.2008. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 029257* dňa 01.08.2008.
Dňa 02.06.2009 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a zároveň predložil súhlas oprávneného so zastavením exekúcie zo dňa 06.05.2009. Na výzvu súdu predložil súdny exekútor aj exekútorský spis Ex 680/2008.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd mal preukázané, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného majetku, ani iného majetku, ktorého speňažením by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku. Povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Povinný podnikal len v prenajatých priestoroch, od roku 2005 nie je evidovaný ako platiteľ odvodov v Sociálnej poisťovni, má bez obratový účet a nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, teda nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti a v súlade s cit. zákonnou úpravou súd exekúciu zastavil.
O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2012 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 22 ods. 2 vyhl. 288/1995 Z.z. cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len „základná náhrada“) a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.
Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len „spotreba“) uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len „technický preukaz“).
Podľa § 7 ods. 2 prvá veta zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.
Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 eur + 19 % DPH t. j. 39,50 eur. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 15,42 eur, kolky (za výpis z Obchodného registra) vo výške 6,64 eur a cestovné za cestu uskutočnenú dňa 28.11.2008 za účelom súpisu hnuteľných vecí vo výške 123,12 eur (základná náhrada za každý 1 km jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky), spolu náhrada hotových výdavkov vo výške 145,18 eur.
Súdny exekútor si vo vyúčtovaní trov exekúcie uplatnil odmenu za 11 úkonov exekučnej činnosti v celkovej výške 36,52 eur. Súd však nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu uplatnenú za úkon oznámenie o bezmajetnosti a návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko tieto úkony nie je možné považovať za zisťovanie majetku povinného, ako to uviedol súdny exekútor vo vyúčtovaní trov. Z tohto dôvodu súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu len za ostávajúcich deväť úkonov exekučnej činnosti, čo predstavuje 29,88 eur, nakoľko vyhl. 288/1995 Z.z. stanovuje minimálnu výšku odmeny na 33,19 eur, súd priznal odmenu v tejto výške t.j. 33,19 eur.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani cestovné za cestu uskutočnenú dňa 04.03.2009. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku má súdny exekútor nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súd musí preto pri priznaní náhrady trov súdneho exekútora prihliadať aj na účelnosť trov, teda či uskutočnenie úkonu, za ktorý žiada súdny exekútor náhradu, bolo skutočne účelné na vymoženie nároku. Súd po preskúmaní exekútorského spisu má za to, že cesta uskutočnená súdnym exekútorom dňa 04.03.2009 nebola účelným úkonom. Súdny exekútor uskutočnil prvú cestu za účelom spísania hnuteľných vecí už dňa 28.11.2008, kedy zistil, že jeden zo spoločníkov zomrel pred tromi rokmi a druhý spoločník žije v Českej republike, povinný na adrese uvedenej v obchodnom registri nesídli. Aj z ďalšieho šetrenia súdneho exekútora je zrejmé, že povinný je nemajetný (Sociálna poisťovňa, Daňový úrad, OR PZ ODI Poprad). Súdny exekútor o tri mesiace na to uskutočnil opätovnú cestu za účelom spísania hnuteľných vecí, kedy opätovne zistil, že po smrti jedného zo spoločníkov pred tromi rokmi spoločnosť prestala vykonávať akúkoľvek činnosť. Opätovná cesta dňa 04.03.2009 po zisteniach z prvého spísania hnuteľných vecí, odpovedí dožiadaných orgánov je podľa súdu neúčelná, a preto súd náhradu cestovného spojeného s touto cestou súdnemu exekútorovi nepriznal.
Súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 184,68 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.