Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35C-220-2011.pdf
PDF · 87.56 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/220/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
súd Košice I samosudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom Bardejovská 6, 043 29 Košice, IČO: 31 701 914, zastúpený JUDr. Petrom Frajtom, advokátom so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice, proti žalovanej: J. Y., W.. XX.X.XXXX, W. F. X. M. X, XXX XX V., t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom H. H., A. Okresného L. V.K. K., v konaní o zaplatenie 33,76 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 33,76 Eur s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne z dlžnej sumy 33,76 Eur od 22.11.2008 do zaplatenia a sumu 0,83 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 47,10 Eur, a to k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Frajta, advokáta so sídlom Garbiarska 5, Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.7.2009 domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 1.017,-sk, t.j. 33,76 Eur s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne z dlžnej istiny od 22.11.2008 do zaplatenia, poštovného vo výške 1,43 Eur a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaná sa pri cestovaní dopravným prostriedkom (autobusom) žalobcu dňa 21.11.2008 nepreukázala platným cestovným lístkom a túto sumu neuhradila napriek písomnej upomienke.
Na základe vyššie uvedeného návrhu žalobcu vydal tunajší súd dňa 3.2.2010 platobný rozkaz, č. k. 10Ro/1507/2009-8, ktorý uznesením zo dňa 26.4.2010, č. k. 10Ro/1507/2009-11 zrušil z dôvodu jeho nedoručenia žalovanej do vlastných rúk. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.5.2010.
Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovanej a preto jej podľa § 29 ods. 2 O.s.p. súd uznesením zo dňa 24.4.2012, sp. zn. 35C/220/2011 ustanovil opatrovníka v osobe T.. H. H., A. Okresného L. V. K.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.6.2012.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Vzhľadom na skutočnosť, že prejednanie veci samej bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a právny zástupca žalobcu i opatrovník žalovanej s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, súd v súlade s § 115 ods. 1 O.s.p. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci.
Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 19923 zo dňa 21.11.2008 vyhotoveného prepravným kontrolórom žalobcu bolo zistené, že žalovaná toho dňa v čase o 15.30 hod. na trase linky č. 27 cestovala dopravným prostriedkom žalobcu s neplatným cestovným lístkom. Prepravný kontrolór danú skutočnosť zistil na trase medzi zastávkami Sofijská - Lingov. Výzvou zo dňa 26.11.2008 vyzval žalobca žalovanú k úhrade cestovného 17,-Sk (0,56 Eur), úhrade pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 1.000,-Sk (33,19 Eur) a poštovného 43,-Sk (1,43 Eur).
Súd zistil, že žalobca poskytuje prepravné služby za určené cestovné v zmysle ustanovení § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom podrobnosti o preprave osôb upravujú prepravné poriadky.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení účinnom v čase vykonania kontroly, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu.
Podľa § 12 ods. 4, 5 citovaného zákona, cestujúci je povinný mať platný cestovný lístok pri nastúpení do autobusu, ak mu ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu, alebo bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ho vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo ak sa cestovný lístok stáva platným až jeho označením v autobuse, ako aj po celý čas prepravy a pri vystupovaní z autobusu. Cestujúci je povinný na výzvu sa preukázať platným cestovným lístkom vodičovi alebo inému členovi osádky autobusu, alebo revízorovi.
V zmysle § 14 ods. 3 citovaného zákona, úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [ § 9 písm. b) ] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
V zmysle čl. 12 ods. 2 prvá veta Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Košiciach platného od 1.7.2007 (ďalej len Prepravný poriadok), cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 1 nemôže preukázať platným cestovným lístkom, zaplatí cestovné; dopravca je oprávnený od tohto cestujúceho ďalej vyžadovať zaplatenie úhrady vo výške: 1.000,- Sk v I. pásme.
Sumy v slovenských korunách sa od dňa zavedenia meny euro, t.j. od 1.1.2009 považujú za peňažné sumy vyjadrené v eurách v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu (1 Eur = 30,1260 Sk) a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Žalovaná ako cestujúca bola povinná pri nástupe do dopravného prostriedku žalobcu si riadne označiť cestovný lístok a týmto sa preukázať pri vykonanej kontrole prepravným kontrolórom žalobcu. Základný cestovný lístok mal v tom čase hodnotu 17,-Sk.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd mal za preukázané, že nárok žalobcu v časti zaplatenia istiny vo výške 1.017,-Sk, t. j. 33,76 Eur je dôvodný a zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej istiny pozostávajúcej zo sumy 17,-Sk (0,56 Eur) titulom cestovného a zo sumy 1.000,-Sk (33,19 Eur) titulom úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom.
Žalobcovi zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka § 517 ods. 1, 2 vznikol nárok aj na úroky z omeškania, súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni kedy žalovanej v súlade s § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 168/1996 Z. z. vznikla povinnosť plniť žalobcovi teda dňa 22.11.2008. Výška základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska bola ku dňu 22.11.2008 vo výške 3,25 % z čoho výška úrokov z omeškania podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z účinného do 31.12.2008 predstavuje 6,5 %, ale nakoľko žalobca požadoval úroky z omeškania vo výške 7,5 % súd mu priznal úroky z omeškania výške 6,5 % a prevyšujúcom rozsahu príslušenstva žalobu zamietol.
Súd zaviazal žalovanú aj k povinnosti zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky (istiny) vo výške 0,83 Eur, ktorá suma predstavuje poštovné vynaložené pri doručení výzvy k úhrade pohľadávky žalobcu zo dňa 26.11.2008. Z predložených listinných dokladov, najmä z poštového podacieho hárku mal súd za preukázané, že žalobca na doručenie výzvy k úhrade pohľadávky vynaložil poštovné vo výške 0,83 Eur (25,-Sk) a nie vo výške 1,43 Eur ako si uplatnil v žalobe, a preto v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci neúspech len v nepatrnej časti, súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Vo veci úspešnému žalobcovi vznikli trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 47,10 Eur, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov po 16,60 Eur - § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., príprava a prevzatie veci - § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z., podanie návrhu na začatie konania - § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. a dvoch paušálnych náhrad po 6,95 Eur - § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd priznal žalobcovi trovy konania vo výške 63,60 Eur (16,50 Eur + 47,10 Eur) a v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal žalovanú k ich úhrade k rukám právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 2 písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.