Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cb/25/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu V.. Š. Č. - Agroreál Trebišov, so sídlom v Trebišove, Cukrovarská 2/21, IČO: 10 801 201, proti žalovanému C. R. - SHR, so sídlom v Michalovciach, Františka Hečku 1, IČO: 35 505 516, práv. zast. JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16, v konaní o zaplatenie 356 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie zastavuje do výšky istiny 348,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 159,33 Eur, od 20. 10. 2006 do zaplatenia a vo výške 14,50 % ročne zo sumy 189,60 Eur od 20. 01. 2007 do zaplatenia a v časti zmluvnej pokuty do výšky sumy 87,23 Eur.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 760,49 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 76,50 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny 356,- Eur a úroku z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 159,33 eur od 20. 10. 2006 do zaplatenia, zo sumy 189,60 Eur od 20. 01. 2007 do zaplatenia. Okrem toho sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 25 % z nevyplatenej sumy za každý kvartál po uplynutí splatnosti faktúry, vo výške 1.261,09 Eur.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe písomnej dohody č. 04/2004 vykonával žalobca pre žalovaného meranie imisií v hospodárskom obvode žalovaného v Č.. Keďže žalovaný nemal uhradený dlh, ukončil žalobca činnosť v zmysle Dohody, ku dňu 31. 03. 2007. Ani po tomto období nebola úhrada vykonaná. Žalobca úhrady fakturoval faktúrami č. 2006/419 a č. 2007/114. Zmluvnú pokutu vyfakturovanú faktúrou č. 2006/419 žalobca vyčíslil tak, že vychádzal z pôvodne fakturovanej sumy zníženej o 30,27 Eur, ktorá bola uhradená žalovaným, tzn. zo sumy 159,33 Eur. Z uvedenej sumy predstavovalo 25 % sumu 39,93 Eur a uvedenú sumu násobil počtom štvrťrokov - kvartálov za ktoré obdobie bol žalovaný v omeškaní. V tomto prípade 15 kvartálov, spolu 597,49 Eur. Zmluvnú pokutu za obdobie roka 2007 vypočítal žalobca z fakturovanej sumy 189,60 Eur, kde 25 % predstavovalo výšku 47,40 Eur a táto bola násobená počtom štvrťrokov, počas ktorých bol žalovaný v omeškaní s úhradou, v tomto prípade 14, spolu zmluvná pokuta predstavovala sumu 663,60 Eur.

Uvedená práva vec bola v súlade s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. - 34 zo dňa 17. 06. 201 prikázaná na prejednanie a rozhodovanie veci tunajšiemu súdu.

Tunajší súd vydal vo veci Platobný rozkaz sp. zn. - 48 zo dňa 12. 10. 2011, proti ktorému podal odpor žalovaný v zákonnej lehote. V odpore uviedol, že nepopiera, že sa dostal do omeškania s úhradou oboch faktúr, tieto uhradil dňa 27. 10. 2011, o čom svedčí hromadný príkaz na úhradu, v ktorom už bola zahrnutá aj časť zmluvnej pokuty, ktorú žalovaný uznával. Žalovaný poukázal na to, že z čl. V. bod 5 Dohody č. 4/2004 je možné vyvodiť to, že zmluvná pokuta bola zakotvená ako jednorazová suma v sadzbe 25 % z neuhradenej sumy faktúry. Žalovaný si na základe tohto výkladu prepočítal zmluvnú pokutu a túto zmluvnú pokutu zaplatil vo výške 39,83 Eur v zmysle fakturovanej sumy faktúrou č. 2006/419 a sumu 47,40 Eur v zmysle fakturovanej sumy faktúrou č. 2007/114. Navrhol uplatnenú zmluvnú pokutu presahujúcu uvedené sumy zamietnuť ako neopodstatnenú, pretože spolu uhradil žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 87,23 Eur.

Žalobca nesúhlasil s podaným odporom a s výkladom žalovaného o spôsobe a rozsahu zmluvnej pokuty. Poukázal na to, že o nároku žalobcu voči iným subjektom, pre ktoré vykonával také iné činnosti bolo rozhodnuté v iných konaniach, kde bol vyslovený opačný názor, s tým, že zmluvná pokuta patrila za každý omeškaný štvrťrok.

Žalobca na pojednávaní dňa 13. 02. 2012 predložil písomné čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny, úroku z omeškania a zmluvnej pokuty, pretože žalovaný uhradil obidve faktúry aj spolu s úrokom z omeškania a čiastočne zmluvnú pokutu dňa 26. 10. 2011. Súčasne so zmenou žaloby rozšíril žalobu v časti zmluvnej pokuty, pretože došlo k ďalšiemu omeškaniu s plnením peňažného dlhu do úhrady peňažného dlhu. Trval na zaplatení zmluvnej pokuty vo výške 1.520,98 Eur.

Súd uznesením zo dňa 13. 02. 2012 pripustil zmenu žaloby, v zmysle vykonanej úpravy žalobcom.

Po zmene žaloby, výšku zmluvnej pokuty žalobca určil v prípade plnenia na základe faktúry č. 2006/419 tak, že po uplynutí lehoty splatnosti, bol v rokoch žalovaný v omeškaní s úhradou 4 štvrťroky každoročne. V roku 2011 bol v omeškaní žalovaný v rozsahu 3 štvrťroky, pretože vykonal úhradu dlžnej sumy až dňa 26. 10. 2011. Celkove bola teda žalovaný v omeškaní s úhradou za 19 štvrťrokov. Výška zmluvnej pokuty podľa pôvodného prepočtu predstavovala 39,83 Eur x 19, spolu 756,77 Eur. Od uvedenej sumy bola odpočítaná časť zaplatenej zmluvnej pokuty vo výške 39,83 Eur. Zmluvná pokuta uplatnená žalobcom z titulu neuhradenej faktúry č. 2006/419 predstavovala sumu 716,94 Eur.

Zmluvnú pokutu za neuhradenie dlžnej sumy v zmysle faktúry č. 2007/114 si žalobca uplatnil za jednotlivé štvrťroky omeškania tak, že v roku 2007 bol žalovaný v omeškaní 3 štvrťroky, v roku 2008,2009, 2010 4 štvrťroky ročne a v roku 2011 v rozsahu 3 štvrťroky. Celkovo bol žalovaný v omeškaní s úhradou za 18 štvrťrokov. Výška zmluvnej pokuty z tejto fakturovanej sumy predstavovala po prepočte 47,40 Eur x 18 štvrťrokov, spolu 853,20 Eur. Z tejto sumy bola odpočítaná zaplatená zmluvná pokuta na základe preukázaného hromadného príkazu vo výške 47,40 Eur. Ostatok nezaplatenej zmluvnej pokuty predstavoval sumu 805,80 Eur. Celková výška zmluvnej pokute po uvedenom prepočte predstavovala sumu 1.522,74 Eur, od tejto sumy bol odpočítaný preplatok na úrokoch z omeškania, a z toho dôvodu zmluvná pokuta uplatňovaná žalobcom v tomto konaní predstavovala celkovú sumu 1.520,98 Eur.

Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného, že v zmysle dohody sa jednalo o jednorazovú sankciu, práve naopak, dohodnutá zmluvná pokuta sledovala ten účel, aby bol nejakou formou motivovaný žalovaný plniť si svoje povinnosti. Pokiaľ ba mala byť zmluvná pokuta jednorazovou sumou z celkovej dlžnej sumy, nemalo by to oporu v Dohode a javilo by sa to ako určitý ekonomický nezmysel, zvlášť pokiaľ bol žalovaný v omeškaní takmer 5 rokov. Týmto postupom žalovaného bol žalobca poškodený aj v tom smere, že je platcom DPH, ktoré musel odviesť. Žalobca zdôraznil aj tú skutočnosť, že 5 rokov po splatnosti faktúry a 8 rokov po podpísaní zmluvy, žalovaný nenamietal znenie dohody a nenamietal ani jednotlivé faktúry.

Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou ani po jej úprave. Trval na tom, že zmluvná pokuta bola dohodnutá v pevnej sadzbe a nejednalo sa o opakované plnenie. Napokon aj zákon umožňuje dohodnutie jednorazovej paušalizovanej škody, alebo vo forme opakovaného plnenia. Musí byť však nepochybné o akú formu sa jedná. Zo znenia dohody vyplýva, že bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 25 % z dlžnej sumy, pričom z toho nemožno automaticky vyvodiť, že sa jedná o opakované plnenie. Pokiaľ by sa malo takýmto spôsobom vykladať uvedené ustanovenie, vnášalo by to do zmluvného

vzťahu účastníkov právnu neistotu, pretože to, čo malo byť dohodnuté priamo v zmluve medzi účastníkmi konania, nie je možné nahradiť výkladom. V tejto súvislosti poukázal na znenie ust. . Práve z týchto dôvodov žalovaný podával odpor. Žalovaný nenamietal faktúru a ani zmluvnú pokutu, z toho dôvodu, že vychádzal z toho , že išlo o jednorazovú paušalizovanú zmluvnú pokutu, ktorú uhradil na základe hromadného príkazu. Poukázal na to, že návrh dohody koncipoval samotný žalobca a žalovaný sa na jej obsahu nepodieľal. Akceptoval dohodu navrhnutú žalobcom. Potvrdil, že výpoveď z uvedenej zmluvy nedával, len písomne oznámil žalobcovi, že už nebudú nutné jeho služby a týmto považoval vec za vybavenú. Z toho titulu neodstupoval od zmluvy a rovnako ani neoznámil uznanie záväzku žalobcovi. Pri podpísaní zmluvy, potvrdil, že sa oboznamoval sa s jej obsahom, zaujímal sa len o hlavné časti zmluvy, tzn. čo im žalobca poskytne a koľko majú za to zaplatiť, ostatné časti boli dosť obšírne a pre žalovaného nie celkom zrozumiteľné. Zmluvnú pokutu si vysvetlil tak, že je potrebné zaplatiť 25 % z neuhradenej faktúry. Tak to aj zaplatil.

Súd poskytol časový priestor účastníkom konania na prípadné mimosúdne riešenie veci, ktoré navrhli účastníci konania.

K mimosúdnemu riešeniu nedošlo, čo vyplynulo z písomného podania žalovaného dňa 09. 05. 2012. V uvedenom písomnom podaní žalovaný zdôraznil, že úprava zmluvnej pokuty je obsiahnutá v danom prípade v ( ďalej len „ “ ) a len čiastočne v ( ďalej len „ “ ). V zmysle ust. , dojednanie o zmluvnej pokute vyžaduje písomnú formu, musí byť dojednaný prípad porušenia zmluvnej povinnosti a určenie výšky alebo určenie spôsobu určenia zmluvnej pokuty. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia, spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty musí byť upravený tak, aby bolo zrejmé za aké obdobie alebo v akom rozsahu sa má zmluvná pokuta uhrádzať, tzn. že malo tam byť uvedené, že zmluvná pokuta patrí za každý kvartál omeškania „ako kvartálna zmluvná pokuta“. Výkladové pravidlo podľa ust. nemožno použiť v prospech žalobcu, lebo žalovanému takýto úmysel žalobcu nebol známy a ani z ostatných okolností veci nemožno uzavrieť, že by takýto úmysel musel byť žalovanému známy .Z toho plynie, že kvartálna zmluvná pokuta nebola dojednaná. V prípade, že súd bude iného názoru, žalovaný navrhol primerane znížiť zmluvnú pokutu uplatnenú žalobcom.

Z pripojenej dohody č. 04/2004 o zriadení a meraní imisií, uzavretej dňa 03. 01. 2004 bolo zistené, že dohoda bola uzavretá v zmysle ust. a nasl. Dohoda bola uzavretá medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom. Predmetom dohody bolo okrem meraní imisií aj zabezpečenie merača exhalátov za dojednanú cenu, vybavenie monitorovacej stanice zhotoviteľom expozičným materiálom a jej osadenie do terénu. Uvedená dohoda bola uzavretá na dobu neurčitú (čl. IV.). V zmysle čl. V. bola dojednaná úhrada za monitorovaciu činnosť, na základe ktorej bol poľnohospodársky podnik povinný previesť do 21. dňa toho mesiaca, v ktorom začínal príslušný kvartál, dohodnutú sumu 1600 Sk za jednu monitorovaciu stanicu. Podľa bodu 3 čl. V., doba splatnosti nesmie prekročiť bežný kvartál , ak poľnohospodársky podnik je insolventný, doručí doporučeným listom do 15. dní po doručení faktúry za príslušný kvartál uznanie záväzku podľa ust. . Zhotoviteľ prijme uznanie záväzku najviac za dva po sebe idúce kvartále. Podľa bodu 5 čl. V. po prekročení bežného kvartálu, za ktorý nebola objednávateľom uhradená faktúra za predchádzajúci kvartál, resp. nebolo doručené uznanie záväzku, si zhotoviteľ vyhradzuje zmluvnú pokutu vo výške 25 % z neuhradených faktúr, po lehote splatnosti viac ako 60 dní.

Faktúrou č. 2006/419 zo dňa 05. 10. 2006, splatnou 19. 10. 2006, fakturoval žalobca žalovanému za pravidelné mesačné meranie imisií SO2, NOx a prašného spádu v hospodárskom dvore za obdobie 4 štvrťroku 2006 (za jednu stanicu x 3 mesiace), celkovú sumu vrátane DPH - 5.712,- Sk (189,60 Eur).

Faktúrou č. 2007/114 zo dňa 05. 01. 2007, splatnou 19. 01. 2007, vyfakturoval žalobca žalovanému totožné činnosti ako v roku 2006 ale za 1. štvrťrok 2007. Fakturovaná suma predstavovala výšku 5.712,- Sk (189,60 Eur).

Z pripojeného výpisu z účtu V. zo dňa 12. 10. 2006 vyplynulo, že týmto dňom bola vykonaná žalovaným úhrada v prospech žalobcu v sume 912,- Sk (30,27 Eur).

Z hromadného platobného príkazu na úhradu z Č., a. s., zo dňa 27. 10. 2011 bolo zistené, že žalovaný zo svojho čísla účtu poukázal na účet príjemcu sumu 273,54 Eur, 320,97 Eur, 39,83 Eur a 47,40 Eur, pričom pri posledných dvoch sumách je záznam účelu platby - úhrada 25 % zmluvnej pokuty.

Podľa ust. , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa ust. , objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( ), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa ust. , okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( ) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Podľa ust. , neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa a nasl.

Podľa ust. , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Uvedený záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania súd posúdil ako záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo, v zmysle ktorého sa žalobca zaviazal dodať žalovanému materiálne vybavenie súvisiace s monitorovacou činnosťou, prevádzkovať uvedené zariadenia a súčasne poskytoval ďalšie služby žalovanému vo forme meraní imisií a ich spracovania pre potreby žalovaného. Súčasťou dohody uzavretej medzi účastníkmi konania bola dohodnutá cena diela, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť. Uvedené skutočnosti neboli sporné medzi účastníkmi konania, pretože obe strany sa zhodli na tom, že na základe Dohody bola služba poskytnutá a bolo povinnosťou žalovaného túto poskytnutú službu zaplatiť. Žalobca žalovanému vyfakturoval v zmysle Dohody vykonané činnosti, a to za obdobie 4. štvrťroku 2006 a 1. štvrťroku 2007. Fakturovaná suma nebola žalovaným namietaná. Žalovaný fakturovanú sumu neuhradil v lehote splatnosti, ani po jej uplynutí, neučinil tak ani po ukončení záväzkového vzťahu dňa 31. 03. 2007. Preukázateľne žalovaný vykonal úhradu až dňa 27. 10. 2011, čo vyplynulo z pripojeného hromadného príkazu.

V dôsledku úhrady dlžnej sumy žalovaným ako aj úrokov z omeškania a časti zmluvnej pokuty, došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby a v rozsahu čiastočného späťvzatia súd zastavil konanie, so súhlasom žalovaného, v zmysle ust. ,

Predmetom konania ostala naďalej zmluvná pokuta uplatnená žalobcom na základe Dohody č. 04/2004. Súd konštatuje, že v čl. V. bod 5. dohody, bola dohodnutá v písomnej forme zmluvná pokuta tak ako to vyplýva z ust. . Bola dohodnutá aj výška zmluvnej pokuty, 25 % z neuhradenej sumy faktúr po lehote splatnosti viac ako 60 dní. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty je vždy podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute. Výška pokuty sa môže stanoviť jednorazovo, alebo vyjadrením určitého vzťahu k hodnote plnenia alebo iným spôsobom. Môže sa stanoviť aj odstupňovane, najmä v prípadoch, kedy postihuje povinnosť včasnosti plnenia. Zmluvná pokuta je upravená čiastočne v ust. až 302 . Táto úprava však nadväzuje na právnu úpravu v , z čoho vyplýva, že zmluvná pokuta dohodnutá v rámci obchodno-právneho vzťahu sa riadi ustanoveniami tak

, ako aj , pričom obchodno-právna úprava je k úprave občiansko-právnej osobitnou úpravou. Podmienkou vzniku práva na zmluvnú pokutu, je platné uzavretie dohody medzi účastníkmi záväzkového vzťahu. V danom prípade dohoda o zmluvnej pokute bola súčasťou Dohody č. 04/2004, platnosť tejto dohody nebola namietaná ani spochybňovaná účastníkmi záväzkového vzťahu, z toho dôvodu súd považuje uvedenú dohodu za platnú. Bola súčasne splnená aj písomná forma dohody o zmluvnej pokute. Z doslovného znenia bodu 5 čl. V. dohody vyplýva, že po prekročení bežného kvartálu, za ktorý nebola objednávateľom uhradená faktúra, nebolo doručené uznanie záväzku, si zhotoviteľ vyhradzuje zmluvnú pokutu vo výške 25 % z neuhradenej sumy faktúr po lehote splatnosti viac ako 60 dní. Podľa názoru súdu, práve z uvedeného znenia je zrejmé, že po každom prekročení bežného kvartálu je zmluvná pokuta zachovaná tak, že predstavuje 25 % z dlžnej neuhradenej sumy, pokiaľ trvá omeškania s úhradou faktúr. Obdobie úhrad bolo stanovené v čl. V. bod 1, kde sa presne stavuje frekvencia úhrad a časový rozsah fakturácii ktorý je vymedzený jedným kvartálom -štvrťrokom v bežnom roku. Žalobca sa teda dôvodne domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty za omeškanie úhrad za jednotlivé štvrťroky po lehote splatnosti faktúr.

Výšku uplatnenej zmluvnej pokuty súd posudzoval v súlade s ust. , v zmysle ktorého môže súd neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Uvedené moderačné právo je možné využiť v prípade, že dlžník požiada o využitie tohto moderačného práva. Žalovaný, pre prípad neakceptovania jeho argumentácie o výške a rozsahu zmluvnej pokuty, navrhol, aby súd primerane znížil uplatnenú zmluvnú pokutu v zmysle ust. . Z uvedenej právnej úpravy nevyplýva konkrétna paušálna hranica, od ktorej by mala byť považovaná zmluvná pokuta za neprimeranú a z toho dôvodu súd posudzoval primeranosť resp. neprimeranosť dohodnutej zmluvnej pokuty, s poukazom na výšku peňažného plnenia, ktoré mal poskytnúť žalovaný, a na už vykonané úhrady v prospech žalobcu.

Dlžná istina uplatňovaná žalobcom bola 348,93 Eur a úroky z omeškania vo výške 14,50 % ročne z uvedenej sumy. Žalovaný zaplatil istinu spolu s úrokmi z omeškania vo výške 594,51 Eur a zmluvnú pokutu 87,23 Eur, spolu v sume 681,74 Eur. Pokiaľ by súd priznal aj uplatňovanú zmluvnú pokutu ( 1 520,98 Eur ), celková suma, ktorá by mala byť zaplatená žalovaným by predstavovala 2202,72 Eur, čo sa javí súdu ako značne neprimeraná suma vo vzťahu k samotnej dlžnej sume, úhrada ktorej mala byť zabezpečovaná zmluvnou pokutou. Okrem toho zaplatené úroky z omeškania sú tiež sankciou za neplnenie si platobnej povinnosti v lehote splatnosti, ktorá určitým spôsobom znižuje ekonomickú stratu žalobcu. Z toho dôvodu súd priznal zmluvnú pokutu žalobcovi len v rozsahu 50% žalovanej zmluvnej pokuty, vo výške 760,49 Eur. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa ust. ( ďalej len „ “ ), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca len čiastočný úspech v konaní , pretože oproti pôvodne uplatňovanému nároku 1.956,16 Eur ( 1520,98 + 348,93 + 39,83 + 47,40 ), bol úspešný v sume 1440,47 Eur ( 760,49 + 594,51 + 39,83 + 47,40 ), v percentuálnom vyjadrení v rozsahu 65 %. Konečný úspech žalobcu predstavuje rozdiel medzi jeho úspechom a neúspechom v rozsahu 30 % ( 65 - 35 % ). V tomto rozsahu súd priznal náhradu trov žalobcovi.

Žalobca si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku v sume 117,50 Eur a cestovné za cestu vykonanú na pojednávanie z U. do M. a späť, v dňoch 13.02.2012 a 08.08.2012 osobným motorovým vozidlom, vo výške 139,98 Eur. Celkovú náhradu trov si uplatnil v sume 257,48 Eur.

Podľa ust. v znení neskorších predpisov, nárok na cestovné má osoba zúčastnená na konaní, ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa .

Podľa ust.§ 74 uvedeného zákona , ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov. Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné a preukázané výdavky na ubytovanie.

Takýmto osobitným predpisom je o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

Podľa ust. 7 ods. 4 , náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa pohonných látok (ďalej len "") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz"). Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").

Súd v danom prípade zohľadnil vzdialenosť miesta bydliska žalobcu od sídla konajúceho súdu, zdravotné dôvody žalobcu a priznal mu náhradu za použitie osobného vozidla a nie náhradu za dopravu verejným hromadným prostriedkom.

Cesta bola vykonaná osobným vozidlom, počet 123 km, obojstranne 246 km. Pre účely rozhodnutia o náhrade trov , predložil žalobca doklady o cene pohonných hmôt a technické preukazy k obom vozidlám použitým na jazdu., a to Osvedčenie o evidencii č. T. XXXXXX a Osvedčenie č. G. XXXXXX.

Žalobca vyčíslil cestovné za cestu vykonanú dňa 13.02.2012 v sume 69,62 Eur za obojstranne vykonanú cestu. Cesta bola vykonaná osobným vozidlom PEUGEOT, EČ U. XXX H.. Po prepočte by cestovné za jednu cestu patrilo v sume 34,71 Eur ( /0,183 Sk/ km x 123 km/ + / 123 km x 0,064 lit./100 km x 1,559 Eur/lit./ za obojstranne vykonanú cestu 69,42 Eur. Za cestu vykonanú dňa 08.08.2012 osobným vozidlom značky Mercedes-Benz EČ: U. XXX X. by výška cestovného za obojstranne vykonanú cestu predstavovala sumu 68,06 Eur. Cestovné za jednu cestu 34,03 Eur ( / /0,183 Sk/ km x 123 km/ + /123 km x 0,066 lit./100 km x 1,419 Eur/lit./ ).

Po prepočte súdu by celková náhrada trov predstavovala sumu 254,98 Eur. Súd priznal náhradu trov žalobcu v rozsahu pomerného úspechu v sume 76,50 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.