Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-41P/49/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II samosudcom JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci navrhovateľky L. Č. V.. H., J.. XX.X.XXXX, bytom H., T. XX (prechodne bytom H., I. X), proti odporcovi S. Č., J.. XX.X.XXXX, bytom H., T. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Z.. K. O., zamestnancom Okresného súdu Košice-okolie, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 15.2.2012 domáhala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu titulom príspevku na výživu rozvedenej manželky, a to z dôvodu prehĺbujúcich sa zdravotných a existenčných dôvodov. Výšku príspevku neuviedla. Až v podaní doručenom súdu dňa 24.4.2012 žiadala sumu vo výške minimálnej mzdy (327 eur).

Návrh na začatie konania odôvodnila tým, jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 20.6.2007, č. k. , ktorý nadobudol právoplatnosť 8.8.2008. Uviedla, že od posledného zamestnania v roku 2003 je permanentne nezamestnaná, pričom nepoberá žiadny príspevok ani inú štátnu podporu. Nie je schopná plne sa zariadiť do spoločnosti, pretože nemá pokryté základné životné náklady, nie je schopná hradiť zákonné odvody a ani prispievať na spoločné ubytovanie. S odporcom nie je v kontakte. Nemá vedomosť, že by mal nejakú vyživovaciu povinnosť a nepozná ani jeho prechodný pobyt.

Návrh na začatie konania doplnila podaním doručeným súdu dňa 23.3.2012, kde uviedla, že jej bola Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H. priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 62 eur. Žije v podnájme s odrastenými deťmi a nedisponuje žiadnym bankovým účtom. Odporca je poberateľom výsluhového dôchodku a o iných zdrojoch príjmov odporcu nemá žiadne vedomosti. Ani o pobyte odporcu nemá žiadne vedomosti, nakoľko odporca s nimi prerušil akýkoľvek kontakt pred viac ako troma rokmi. Dávka v hmotnej núdzi vo výške 62 eur jej nepostačuje ani na bežné výdaje domácnosti : nájomné SBD 320,40 eur, elektrina 42,20 eur, plyn 44 eur (za 3 mesiace), odpad 31,35 eur, podnájom 134 eur, daň z ornej pôdy 38,60 eur, zakúpenie mesačníka 19 eur.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.

Šetrením súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu. Zo správy Okresného riaditeľstva policajného zboru I. H. zo dňa 21.7.2012 vyplynulo, že odporca by sa mal zdržiavať v zahraniční, I. T., avšak adresu odporcu

sa nepodarilo zistiť. Preto v súlade s ust. súd pre toto konanie ustanovil odporcovi opatrovníka. Súdom ustanovený opatrovník sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil. Dňa 8.8.2012 v súlade s ust. súd pojednával v neprítomnosti odporcu a opatrovníka.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, predložením listinných dôkazov (rozsudkom o rozvode manželstva, potvrdeniami príslušných orgánov), výsluchom navrhovateľky a zistil tento skutkový stav :

Podľa rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 20.6.2007 súd rozviedol manželstvo účastníkov konania. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 8.8.2008. Z odôvodnenia rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania bola zrejmá príčina rozvratu manželstva „ neúcta odporcu k navrhovateľke, vzájomné neuznávanie sa, osočovanie, hádky ako aj povahové odlišnosti vo vedení rodinného, spoločenského a sexuálneho života. Každý z manželov mal rozdielne priority a potreby, kedy odporkyňa sa venovala iba rodine a navrhovateľ viac času trávil mimo rodiny, takže u nich nefungovalo prirodzené rodinné spolužitie".

Podľa potvrdenia ÚPSVaR Košice zo dňa 13.2.2012 navrhovateľka bola dňom 13.2.2012 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 2.3.2012 bola navrhovateľka uznaná za občana v hmotnej núdzi a preddávkovo jej bola priznaná dávka a príspevky k dávke v sume 62,50 eur od 1.2.2012.

Ešte rozhodnutím bývalého Národného výboru mesta H., posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia zo dňa 24.4.1989 bola navrhovateľka uznaná za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou podľa o sociálnom zabezpečení. Z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu mala podstatne obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia. Uvedená skutočnosť vyplýva z Rozhodnutia Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Národného výboru mesta H. zo dňa 24.4.1989.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 31.5.2012 bol navrhovateľke od 22.3.2012 priznaný invalidný dôchodok vo výške 167,20 eur, ktorý bol rozhodnutím zo dňa 28.6.2012 upravený na sumu 171,40 eur mesačne.

Odporcovi od 1.7.2006 bol vyplácaný výsluhový dôchodok vo výške 7.382,-Sk mesačne. Z uvedenej dávky je od 1.10.2006 vykonávaná zrážka na základe exekučného príkazu vo výške 2.098,- Sk mesačne. Uvedené skutočnosti vyplývajú z potvrdenia Ministerstva vnútra SR Bratislava zo dňa 3.10.2006.

Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR Bratislava zo dňa 13.4.2012 vyplýva, že odporca je poberateľ výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1.2.1996. Menovanému je v súčasnej dobe vyplácaný výsluhový dôchodok vo výške 349,39 eur.

Z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu H. zo dňa 25.6.2012 súd zistil, že podnikateľský subjekt pod obchodným menom S. Č. - S., F.: XXXXXXXX, s miestom podnikania H.-N. H., T. XX, ukončil svoju činnosť k 30.6.2006.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 8.8.2012 zotrvala na podanom návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela.

Podľa ust. , rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na výživu podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Navrhovateľka návrh na začatie konania o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela doručila tunajšiemu súdu dňa 15.2.2012. Od 1.2.2012 jej bola Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne a od 22.3.2012 invalidný dôchodok vo výške 171,40 eur. Podľa vykonaného dokazovania je nesporné, že uvedená suma 171,40 eur nepostačuje na jej výživu.

Býva v podnájme spolu s dvoma plnoletými deťmi, ktoré prispievajú na úhradu nákladov na spoločnú domácnosť. Pri určení príspevku na výživu rozvedeného manžela súd v danom prípade prihliadal aj na § 75 ods. l Zákona o rodine, t.j. nielen na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Práve tieto schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného navrhovateľka súdu nepreukázala. Keďže dôkazné bremeno v sporových konaniach je na navrhovateľke a navrhovateľka dôkazné bremeno neuniesla, súdu neostávalo nič iné, ako žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade odporca bol úspešný v celom rozsahu, trovy konania mu nevznikli, ani si ich neuplatnil. Preto o náhrade trov konania súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka nemôže podať odvolanie, nakoľko po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení zhodne pred súdom prehlásila, že sa vzdáva práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozhodnutiu vo všetkých jeho výrokoch.

Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie opatrovník odporcu v lehote 15 dní odo dňa doručeniu rozhodnutia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť (§§ 42 ods. 3) proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.