Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-112-2023.pdf
PDF · 110.6 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/112/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom v Bratislave, Mlynská dolina, IČO: 47 232 480 proti žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, o zaplatenie 137,64 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 25. januára 2023 sp. zn. 7C/74/2022
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 25. januára 2023 č.k. 7C/74/2022-56 okrem výroku I., ktorým súd konanie o zaplatenie sumy 120,64 € zastavil.
Žalovanému proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 25. januára 2023 č.k. 7C/74/2022-56 konanie o zaplatenie sumy 120,64 € zastavil (výrok I.), a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.). Stranám konania nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.).
2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 137,64 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný ako platiteľ úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. b/ (správne § 3 písm. a/ - poznámka odvolacieho súdu) zákona č. 340/2012 Z.z. si nesplnil svoje povinnosti a nezaplatil úhradu za obdobie od 01.08.2017 - 30.06.2021. Žalovaná suma pozostáva zo sumy 120,64 € titulom nedoplatku za uvedené obdobie a sumy 17 €, ktorá predstavuje pokutu podľa § 10 daného zákona, žalobca si uplatnil aj nárok na úhradu poštovej sadzby vo výške 1,85 €.
3. Podaním zo dňa 15.12.2022 žalobca vzal žalobu vo výške 120,64 € čiastočne späť z dôvodu jej úhrady žalovaným a naďalej žiadal zaplatenie pokuty vo výške 17 €, poštovej sadzby 1,85 € a náhrady trov konania.
4. Právne vec posúdil podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z., § 10 ods. 1 - 6, § 6 ods. 5 písm. b/, § 7 ods. 1, 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (ďalej len zák. č. 340/2012 Z.z.).
5. Po citácii ustanovení § 144, § 145 ods. 1 až 3, § 146 ods. 1, 2 CSP vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu konanie o zaplatenie sumy 120,64 € zastavil.
6. Súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním, oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami strán a ďalšími listinnými dôkazmi nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný ako platiteľ úhrad podľa § 3 písm. a/ zákona č. 340/2012 Z.z. nezaplatil úhrady za obdobie od 01.08.2012 (správne 01.08.2017
poznámka odvolacieho súdu) - 30.06.2021 vo výške 4,64 € mesačne, celkovo v sume 120,64 €. Žalobca bol aktívne vecne legitimovaný ako vyberateľ a vymáhateľ úhrady, preto vyzval žalovaného na zaplatenie predmetného nedoplatku výzvou zo dňa 22.07.2021 (č.l. 3), pričom sumár predpisov a platieb, resp. nedoplatkov zo strany žalovaného je zrejmý z prehľadu platieb na č.l. 4 - 6 spisu. V konaní nebolo sporné, že nedoplatok žalovaného vznikol v súvislosti s odhlásením platieb na starom SIPO a prihlásením platieb na novom SIPO, čo je zrejmé z č.l. 19 - 20 spisu. Samotný žalobca túto skutočnosť priznal, že z dôvodu technickej chyby nebol žalovanému automaticky vystavený predpis na úhradu. Zároveň bolo preukázané, že žalovaný reagoval na výzvu žalobcu na zaplatenie nedoplatkov tak, že žalobcu kontaktoval a situáciu riešil, avšak žiadna odpoveď zo strany žalobcu mu neprišla. Žalovaný poprel, aby mu bol doručený email zo dňa 31.08.2021 ako odpoveď na jeho žiadosť o prešetrenie nedoplatkov. Samotný žalobca vo svojom vyjadrení z 11.10.2022 uviedol, že na výzvu na úhradu nedoplatku žalovaný reagoval, pričom na jeho požiadavku mu bolo odpovedané emailom 31.08.2021. Žalobca doručenie predmetného emailu a jeho obsahu zo dňa 31.08.2021, ktorého doručenie žalovaný poprel, nepreukázal. Na základe zisteného stavu a absencie dôkazu o doručení emailu zo dňa 31.08.2021, ktorým mala byť vybavená reakcia žalovaného na doručenú výzvu na zaplatenie nedoplatku, súd považoval žalobu za predčasne podanú, pretože súd zastáva názor, že ak by predmetný email bol žalovanému doručený, žalovaný by nedoplatok uhradil. Vzhľadom na predčasnosť žaloby, ďalšie nároky žalobcu spojené s vymáhaním úhrady považoval za nedôvodné, a preto v tejto časti žalobu zamietol.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP tak, že stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že žalobca uplatnil dôvodný nárok v predmetnej veci, avšak predčasne, nakoľko nepreukázal, že reakciu žalovaného na výzvu na zaplatenie nedoplatku zo dňa 22.07.2021 vybavil náležitým spôsobom, to znamená doručil ju žalovanému. Táto okolnosť bola rozhodujúca pre ďalší postup zo strany žalovaného v súvislosti s riešením sporu, a to aj s poukazom na okolnosti tohto prípadu spočívajúce v technických problémoch, ktoré priznal samotný žalobca v súvislosti so zmenami platieb pri odhlásení a prihlásení SIPO platieb. Súd mal za to, že v danom prípade si žalovaný náležitým spôsobom plnil svoje procesné povinnosti, súd v popísanom stave a postoji oboch strán videl dôvody hodné osobitného zreteľa.
8.1 Proti tomuto rozsudku, vo výroku II. a III., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie 18,85 € a výrok III. zmenil tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania. 8.2 Po citácii § 3 písm. a/, § 10 ods. 2, 3 zákona č. 340/2012 Z.z. žalobca uviedol, že kontrolou platenia úhrad zo strany žalobcu bolo zistené, že žalovaný má dlh na úhradách za služby verejnosti, z toho dôvodu mu bola zaslaná výzva na úhradu nedoplatku zo dňa 22.07.2021, v ktorej bol upozornený na skutočnosť, že ak nedoplatok nezaplatí, bude nárok vymáhaný spolu s pokutou a súdnym poplatkom. Je pravdou, že na predmetnú výzvu žalovaný reagoval, avšak na jeho požiadavku bolo zo strany žalobcu odpovedané dňa 31.08.2021. Žalobca v prílohe odvolania zasiela výpis z interného systému platiteľov úhrad za služby verejnosti poskytovaných RTVS, z ktorého je zrejmé, že žalovanému bola zaslaná odpoveď na e-mailovú adresu B.. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný až 06.06.2022, t.j. žalovaný mal dostatok času na kontaktovanie žalobcu pre účely vyriešenia vzniknutej situácie a zaplatenie sumy uvedenej vo výzve na úhradu nedoplatku. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že má nárok na zaplatenie pokuty vo výške 17 €, náhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním 1,85 € a na náhradu trov konania. Čo sa týka trov konania, žalobca napádal aj správne právne posúdenie trov konania a má za to, že súd mal rozhodnúť podľa pomeru úspechu strán v prejednávanej veci.
9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že samotný žalobca priznáva vo svojom odvolaní, že žalovaný reagoval na výzvu o nedoplatku, do dnešného dňa mu nebolo oznámené a preukázané, že žalobca ho 31.08.2021 kontaktoval. Takisto to nebolo preukázané súdu, že také niečo existuje. Ďalej sa vyjadril k tomu, že kto môže za to, že vznikol spor o zaplatenie za služby RTVS a prečo kontrola platenia úhrad nezistila skutočný dôvod tohto dlhu. Žalovaný uviedol, že postupoval podľa platného zákona ohľadom odhlásenia a prihlásenia poskytovania služieb RTVS, a preto sa pýtal, prečo vznikol tento spor a či bolo zavinené z jeho strany vznik tohto sporu. Prečo žalobca nezaregistroval prihlášku, odhlášku v ten istý deň, ale až po dvoch rokoch. Zároveň tým poukázal na to, že žalobca nemá dôkladný prehľad o svojich neplatičoch. Pokiaľ žalobca uviedol, že z dôvodu technickej chyby nebol žalovanému automaticky vystavený predpis na úhradu uviedol, že nie jeho vinou bol zavinený dlh, dlh hneď zaplatil a ostatné finančné položky nech uhrádza ten, kto spôsobil túto chybu. K otázke náhrady trov konania
s rozhodnutím súdu súhlasil, pretože dlh zaplatil ihneď ako o ňom vedel a nemusel by vzniknúť tento spor. Takisto súd prihliadol, že žalobca priznal technický problém v súvislosti so zmenou platieb pri odhlasovaní a prihlasovaní SIPO platieb.
10. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi doručené dňa 08.06.2023, ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. Rozsudok vo výroku I., ktorým súd konanie o zaplatenie sumy 120,64 € zastavil, nebol odvolaním žalobcu napadnutý, nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
13. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (výrok II.), ktorý sa týkal nároku na zaplatenie sumy 17 € ako pokuty a sumy 1,85 € ako poštovej sadzby a súvisiaci výrok o trovách konania (výrok III.).
14. Rozsudok je vo výroku v napadnutom rozsahu vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10.10.2023 o 9:10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 03.10.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
16. Žalobca namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod uplatnený žalobcom v odvolaní nie je naplnený.
18. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v napadnutom rozsahu nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
19. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1, 2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutom rozsahu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
21. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci.
22. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
23. Predmetom konania v tu prejednávanej veci je nárok žalobcu na zaplatenie nedoplatku za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska za obdobie od 01.08.2017 do 30.06.2021, pokuty vo výške 17 € a sadzby poštovného 1,85 €.
24. Podstatou odvolacích námietok žalobcu bolo to, že žalovaný bol povinný predmetné platby platiť, a keďže bol s ich úhradou v omeškaní, vznikol žalobcovi nárok na pokutu aj poštovú sadzbu.
25. Nebolo spornou skutočnosťou, že žalovaný splnil podmienky platiteľa úhrady za služby poskytované RTVS v zmysle § 3 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z., nakoľko bol fyzickou osobou, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti a v spornom období od 01.08.2017 do 30.06.2021 tieto úhrady z jeho strany neboli uhradené. V zmysle ust. § 6 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. a/ platí úhradu 4,64 € za každý aj začatý kalendárny mesiac.
26. Podľa ust. § 10 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z.z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.
27. Podľa ust. § 10 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z.z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
28. Podľa ust. § 10 ods. 3 zák. č. 340/2012 Z.z., ak platiteľ podľa § 3 písm. a/ nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 €.
29. Podľa ust. § 10 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z.z., nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
30. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca výzvou zo dňa 22.07.2021 vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku a zároveň, že žalovaný na predmetnú výzvu reagoval a žiadal žalobcu o prešetrenie celej záležitosti, nakoľko mal za to, že nedoplatok vznikol v súvislosti s jeho odhlásením a následným prihlásením na novú adresu, pričom predložil aj prihlášku a odhlášku platiteľa úhrady. Žalovaný žiadal žalobcu, aby ho po prešetrení situácie informoval, čo mu žalobca potvrdil emailom zo dňa 30.07.2021, avšak žalobca súdu nepreukázal, že o prešetrení predmetnej záležitosti a jeho výsledku informoval žalovaného. Súd dospel k záveru o predčasnom uplatnení žaloby, nakoľko ak by žalobca žalovaného informoval o výsledku šetrenia, nemuselo dôjsť k uplatneniu žaloby na súde.
31. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o predčasnom podaní žaloby, nakoľko žalobca neinformoval žalovaného o tom, aký bol výsledok jeho žiadosti o preverenie platieb úhrad za dané odberné miesto elektriny, v dôsledku čoho žalovaný nevedel, či daný nedoplatok je dôvodný. Až v priebehu sporu zistil odpoveď a následne nedoplatok uhradil.
32. Súd prvej inštancie správne zohľadnil skutočnosť, že z dôvodu technickej chyby na strane žalobcu nebol žalovanému automaticky vystavený predpis na úhradu, aj keď si žalovaný splnil odhlasovaciu a následne aj prihlasovaciu povinnosť, čo aj preukázal príslušnými listinami.
33. Je síce pravdou, že z ust. § 10 ods. 3 zák. č. 340/2012 Z.z. vyplýva povinnosť platiteľa zaplatiť pokutu vo výške 17 € v prípade, ak v lehote do 30 dní od doručenia výzvy neuhradí úhradu a poštové sadzby, avšak uvedené ustanovenie nerieši situáciu, ak vyberateľ úhrady rieši reklamáciu, resp. žiadosť o preverenie úhrady, a teda zaplatenie úhrady ešte nie je dôvodné, nakoľko je sporné.
34. Nakoľko žalobca súdu nepreukázal, ako bola reklamácia žalovaného vybavená, aj keď tvrdil, že žalovanému odoslal email zo dňa 31.08.2021 (súdu predložený nebol), vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, ak žalobu žalobcu ohľadne nároku na pokutu vo výške 17 € a poštových sadzieb 1,85 € zamietol.
35. Žalobca spolu s odvolaním predložil súdu výpis z interného systému platiteľov úhrad za služby poskytované RTVS, ktorým preukazoval zaslanie odpovede zo dňa 31.08.2021 žalovanému. Odvolací súd konštatuje, že ide o prostriedok procesného útoku, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd skúmal, či je možné na takýto prostriedok procesného útoku v odvolacom konaní prihliadnuť.
36. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP).
37. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP).
38. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcov alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
39. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, novoty v odvolacom konaní sú prípustné iba za podmienok ustanovených vyššie citovaným § 366 CSP.
40. Ustanovenie § 366 CSP má základ v koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 CSP. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP.
41. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len za splnenia podmienok uvedených v § 366 CSP.
42. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní.
43. Žalobca predložil dôkaz o vybavení žiadosti žalovaného – email zo dňa 31.08.2021 prvýkrát až v odvolaní, pričom nepreukázal, že by tento prostriedok procesného útoku nemohol bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie a nejde ani o iný z prípadov uvedených v ust. § 366 pod písm. a/ až c/ CSP.
44. Z vyššie uvedených dôvodov na tento nový prostriedok procesného útoku v odvolacom konaní nebolo možné prihliadnuť.
45. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania, aplikujúc ust. § 257 CSP aj napriek tomu, že žalobca sa domáhal aplikácie ust. 255 CSP.
46. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. Zásada úspechu vo veci sa vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli.
48. Súd prvej inštancie na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. § 257 CSP poukazujúc na okolnosti prejednávanej veci, vychádzajúc z úvahy, že žaloba žalobcu bola podaná predčasne, keďže nepreukázal ako vybavil žiadosť žalovaného o prešetrenie nedoplatku, žalovaný uhradil nedoplatok v priebehu sporu po zistení výsledku prešetrenia a prihliadol aj na okolnosti prípadu spočívajúce v technických problémoch, ktoré priznal samotný žalobca v súvislosti so zmenami platieb pri odhlásení a prihlásení SIPO platieb.
49. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
50. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).
51. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.
52. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
53. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.
54. K aplikácii ust. § 257 CSP dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.
55. Z uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.
56. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.
57. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda bez návrhu strany sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 01.07.2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.
58. V zmysle ust. § 257 CSP súd vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže strane sporu, ktorá by mala nárok na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznať. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. V tejto súvislosti súd prihliada na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, k postoju strán sporu v priebehu sporu. Popritom súd prihliada aj na majetkové, osobné a ďalšie pomery strán sporu, či odôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP.
59. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach prejednávaného sporu, tak ako ich rozviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd dodáva, že v danom prípade aplikácia ust. § 257 CSP slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti voči žalovanému, ktorý v snahe vyriešiť celú záležitosť komunikoval od začiatku so žalobcom, avšak na svoju žiadosť nedostal adekvátnu odpoveď a práve z tohto dôvodu hneď po doručení výzvy neuhradil dlžnú sumu. Súd správne prihliadol na správanie sa žalovaného
nielen pred podaním žaloby, ale aj v priebehu súdneho sporu, keď po zistení dôvodnosti dlhu tento hneď uhradil, pričom žalovaný poukázal na to, že si splnil odhlasovaciu a prihlasovaciu povinnosť platiteľa úhrady, nemôže za technické problémy žalobcu a zdôraznil, že na základe údajov v prihláške podanej v roku 2019 zrazu žalobca vedel (až po dvoch rokoch) zaevidovať zmenu platiteľa úhrady.
60. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalovanému. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).