Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_1Er-1634-2001.pdf
PDF · 89.89 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1634/2001
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Mesto Bardejov, Radničné námestie č.16, 085 78 Bardejov, IČO: 00 321 842 proti povinnej A. Š., C..X.X.XXXX, S. C. XX, XXX XX S. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 215,76 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. MVDr.Pavlom Kovaľom pod č. EX 393/2001 vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. MVDr. Pavlovi Kovaľovi trovy exekúcie vo výške 22,72 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného adresovaný súdnemu exekútorovi Mgr. MVDr. Pavlovi Kovaľovi sa dňa 11.7.2001 začalo exekučné konanie proti povinnej. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil výkaz nedoplatkov číslo 205537 vydaný Mestom Bardejov dňa 3.7.2001. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 6.500,-Sk ( čo po prepočte na menu euro činí 215,76 EUR ) s príslušenstvom.
Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 009714* zo dňa 29.11.2001 sp. zn. 1Er/1634/01 poveril súdneho exekútora Mgr.MVDr. Pavla Kovaľa vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.
Dňa 6.9.2010 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor ho odôvodnil tým, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom poukázal na uznesenie Okresného súdu Prešov č.2K/63/07 zo dňa 16.4.2008 ktorým bolo zastavené konkurzné konanie povinnej pre nedostatok jej majetku. Súdny exekútor súčasne uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 74,45 EUR s tým, že k ich náhrade žiadal zaviazať oprávneného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák. č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31.1.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v znení po 1.2.2002, podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z Obchodného vestníka číslo OV 12B/2008 súd zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 11.1.2008 sp.zn.2K/63/2007 bolo začaté konkurzné konanie voči povinnej, čím došlo v zmysle ust.§ 14 ods.5 písm.b) zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii k prerušeniu exekučného konania.
Z Obchodného vestníka číslo OV 93B/2008 bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 25.3.2008 č.k.2K/63/2007- 75 bolo konkurzné konanie pre nedostatok majetku povinnej zastavené. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.4.2008, pričom zverejnením oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku č.OV 93B/2008 zanikli účinky začatia konkurzného konania, medzi ktoré patrí aj prerušenie exekučného konania ( § 20 ods.5 zákona č.7/2005 Z.z.o konkurze a reštrukturalizácii).
Vzhľadom na oznámenie súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie o neexistencii majetku povinnej, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie je zrejmé, že exekúciu nemožno vykonať. Preto ju súd postupujúc podľa § 57 ods.1 písm.g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi súd v danom prípade rozhodol podľa § 200 a § 196 Exekučného poriadku, pričom povinnosť ich náhrady uložil oprávnenému v súlade s ust.§ 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v znení po 1.2.2002, podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súdny exekútor preukázateľne vykonal úkony exekučnej činnosti, s čím boli spojené jednak hotové výdavky a tiež vznik nároku na odmenu. Povinná, ktorá by inak tieto trovy musela znášať ( § 197 ods.1 Exekučného poriadku) nemá majetok na ich úhradu. Preto za takejto situácie, pri nespornom vzniku trov súdnemu exekútorovi, ktorému zákon bez výnimky vždy priznáva nárok na ich náhradu ( § 196 a § 200 ods.1 Exekučného poriadku) a zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej súd musí náhradu trov exekúcie uložiť oprávnenému s výnimkou prípadu, kedy by boli zistené okolnosti odôvodňujúce záver, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, čo však nie je tento prípad. Pod náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, či oprávnený aj v priebehu exekúcie venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či exekúciu bude možné zrealizovať. V danom prípade oprávnený najneskôr od zverejnenia oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku povinnej v Obchodnom vestníku pri náležitej opatrnosti dôvod zastavenia exekúcie (nemajetnosť povinnej) predvídať mohol. Aj zákonodarca zmenou ust.§ 203 Exekučného poriadku zavedením jeho odseku 2 s účinnosťou od 1.2.2002 potvrdil, že pri zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, musí tieto trovy znášať oprávnený. Preto v súlade s ust.§ 203 veta prvá Exekučného poriadku v znení do 31.1.2002 súd uložil oprávnenému nahradiť vzniknuté trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
Pri určení výšky trov vychádzal súd z ust. § 14, § 15 ods. 1 a § 22 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 v spojení
s § 27a Vyhlášky v znení po 1.5.2008. Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil podaním zo dňa 30.8.2010 sumou 74,45 EUR s tým, že suma 46,48 EUR predstavuje odmenu za 7 hodín vynaložených na exekúciu, suma 9,96 EUR paušálnu odmenu za 3 úkony exekučnej činnosti, suma 2,80 EUR poštovné, suma 3,32 EUR náklady na kancelárske potreby a suma 11,89 EUR daň z pridanej hodnoty.
Súd považoval za účelné trovy exekúcie vo výške 22,72 EUR s tým, že súdnemu exekútorovi vznikol nárok na odmenu určenú paušálnou sumou za získanie poverenia na vykonanie exekúcie a 2x/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v celkovej sume 9,96 EUR ( 3x 3,32 EUR), ďalej mu vznikol nárok na odmenu vo výške 6,64 EUR za 1 začatú hodinu ( 60 minút) účelne vynaloženú na exekúciu, a to za úkony- vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie v trvaní 30 minút; predloženie veci na rozhodnutie súdu v trvaní 30 minút a na náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 2,80 EUR pozostávajúcich z poštovného zaplateného pošte za doručenie zásielok súdneho exekútora súvisiacich s exekúciou. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH, čo predstavuje 3,32 EUR. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi DPH z poštovného, nakoľko podľa § 28 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty ( predtým § 27 zák.č.289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty ) sú univerzálne poštové služby oslobodené od dane z pridanej hodnoty, a teda súdny exekútor za ne žiadnu DPH neplatil.
Pri určení odmeny a náhrad súd vychádzal z vyúčtovania trov exekúcie súdnym exekútorom zo dňa 30.8.2010.
Súdny exekútor s poukazom na ust.§ 14 ods.1 písm.a) a § 14 ods.2 Vyhlášky požadoval aj odmenu za čas strávený „preštudovaním, spracovaním, zaregistrovaním návrhu; vyhotovením žiadosti o udelenie poverenia; vypracovaním upovedomenia o začatí exekúcie a jeho kontrolou, spracovaním a expedovaním oprávnenému a povinnému,“ avšak túto súd z dôvodu duplicity nepriznal, nakoľko v ust.§ 15 Vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal normotvorca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods.1 Vyhlášky paušálnou sumou podľa § 14 ods.3 Vyhlášky ( znenie účinné do 30.4.2008 ) a odmenou podľa § 14 ods.2 Vyhlášky. Úkony exekučnej činnosti- získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné tieto úkony exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony inak označia (tu ako preštudovanie, spracovanie, zaregistrovanie návrhu, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia; vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a jeho kontrola, príprava, spracovanie a expedovanie oprávnenému a povinnému). Úkony exekučnej činnosti ( získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie), za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu určenú paušálnou sumou nesporne v sebe zahŕňajú aj samotné preštudovanie návrhu na vykonanie exekúcie, tiež jeho spracovanie a zaregistrovanie ( za ktoré odmena súdnemu exekútorovi vôbec nepatrí nakoľko ide o bežnú administratívnu prácu vykonanú v súvislosti s exekučnou činnosťou náhrada za ktorú je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora - § 25 Vyhlášky), vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie odmenené tu paušálnou sumou v sebe nesporne zahŕňa tiež kontrolu, prípravu, spracovanie a expedovanie upovedomenia, naviac v tomto prípade ide o bežnú administratívnu prácu vykonanú v súvislosti s exekučnou činnosťou náhrada za ktorú je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora ( § 25 Vyhlášky).
Súd nepriznal požadovanú odmenu ani za úkony- vyúčtovanie trov exekúcie a vrátenie originálu poverenia na vykonanie exekúcie pričom tu uvádza, že čas strávený vyúčtovaním trov exekúcie a časovou špecifikáciou úkonov a vrátením originálu poverenia na vykonanie exekúcie nemožno v žiadnom prípade považovať za čas vynaložený na exekúciu ( § 14 ods.1 písm.a/ Vyhlášky) a preto odmena za tento čas súdnemu exekútorovi nepatrí. V súvislosti s uvedenými úkonmi patrí súdnemu exekútorovi len náhrada hotového výdavku- poštovného. V prípade povinnosti vyhotovenia časovej špecifikácie úkonov ide o povinnosť uloženú súdnemu exekútorovi § 14 ods.2 Vyhlášky, pričom pri plnení tejto povinnosti súdny exekútor koná vo vlastnom záujme a sám za seba ako účastník konania pri rozhodovaní o trovách exekúcie, nejde teda o úkon vykonaný v prospech oprávneného na vymoženie
jeho pohľadávky, ale v prospech exekútora a ani širším výkladom ustanovení Vyhlášky nemožno vyvodiť vznik nároku na odmenu za takto strávený čas a takýto úkon. Za primeraný čas účelne vynaložený na úkony - vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie a predloženie veci na rozhodnutie súdu súd na rozdiel od súdneho exekútora považoval vzhľadom na náročnosť úkonov čo do štúdia, obsahu, rozsahu a spracovania, iba čas 30 minút na jeden takýto úkon, preto pri určení odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súd vychádzal z tohto času.
Vzhľadom na vyššieuvedené súd popri priznanej paušálnej odmene za dôvodnú odmenu za čas vynaložený na exekúciu ( § 14 ods.1 písm.a/ Vyhlášky) považoval iba odmenu požadovanú za čas strávený vypracovaním zmluvy o vykonaní exekúcie v trvaní 30 minút a predložením veci na rozhodnutie súdu v trvaní 30 minút, ktorú priznal vo výške 6,64 EUR zodpovedajúcej jednej začatej hodine ( 60 minútam) účelne vynaloženým na exekúciu. Pri určení odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súd vychádzal z celkového času trvania všetkých účelných úkonov exekučnej činnosti pri jeho sčítaní, keďže z logického a gramatického výkladu ust.§ 14 ods.1 písm.a) a ods.2 Vyhlášky je zrejmé, že pri určení odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu hodinovou sadzbou 200,-Sk ( 6,64 EUR) je rozhodujúci práve celkový čas trvania všetkých úkonov exekučnej činnosti pri jeho sčítaní. Preto sa neodmeňuje touto sadzbou samostatne každý úkon pokiaľ trval menej ako 1 hod. To by totiž znamenalo de facto odmeňovanie nie podľa času vynaloženého na exekúciu, ktoré má na mysli toto ustanovenie, ale odmeňovanie podľa počtu úkonov, na ktoré však myslí iné ustanovenie Vyhlášky, a to ust. § 14 ods.1 písm.b) a § 15. V tejto súvislosti súd poukazuje na rovnaký právny názor obsiahnutý v Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.2Cdo48/2008 zo dňa 28.10.2008 v odôvodnení ktorého Najvyšší súd v súvislosti s ust.§ 14 ods.1 písm.a) Vyhlášky okrem iného uviedol, že „pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov.“
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd nepriznal súdnym exekútorom požadovanú náhradu nákladov na kancelárske potreby vo výške 3,32 EUR. Vychádzajúc z ust.§ 22 ods.1 Vyhlášky je zrejmé, že podmienkou pre priznanie náhrady hotových výdavkov je preukázanie ich skutočného a účelného vynaloženia v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Súdny exekútor vo vyúčtovaní trov exekúcie požadovanú náhradu čo do spôsobu jej výpočtu nijako bližšie nešpecifikoval, nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie ich účelného vynaloženia v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti v uvádzanej výške hoci ako osoba znalá práva, štátom určená a splnomocnená na vykonávanie exekučnej činnosti nesporne má vedomosť, že pre priznanie nákladov na kancelárske potreby musí mať súd k dispozícii dôkazy o ich účelnom vynaložení v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti ( § 22 ods.1 Vyhlášky). Nie je povinnosťou súdu vyzývať súdneho exekútora na predloženie týchto dôkazov, ktoré majú byť samozrejmou súčasťou jeho vyúčtovania, naopak je povinnosťou súdneho exekútora tieto riadne a včas spolu s vyúčtovaním trov exekúcie predložiť. Nakoľko ani v spise exekútora sa žiaden dôkaz o vynaložení týchto hotových výdavkov vo výške 3,32 EUR v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnost nenachádza, túto náhradu súd priznať nemohol.
Po sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 22,72 EUR. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému tak ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Vzhľadom na skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, viazal súd lehotu na plnenie až na právoplatnosť uznesenia ( § 171 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku).
Pri prepočte na novozavedenú menu euro vychádzal súd z konverzného kurzu v zmysle zásad a pravidiel zák.č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( 205 ods.2 O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.