Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-8Sa/4/2022

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu ETL, s.r.o., so sídlom Inžinierska 4, 040 11 Košice – mestská časť Západ, zastúpeného Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Krivá 3, 040 01 Košice, zastúpená JUDr. Pavol Gombos, proti žalovanému Daňový úrad Košice, so sídlom Železničná 1, 041 90 Košice, v konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou 11. marca 2022 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach, ktorý o tejto správnej žalobe konal pod sp.zn. , sa žalobca domáhal preskúmania iného zásahu orgánu verejnej správy podľa pri výkone daňového exekučného konania č. 110000503645.

2. V správnej žalobe uviedol, že žalovaný pri výkone daňového exekučného konania daňovým exekučným príkazom č. 101792429/2021 zo dňa 23.9.2021 nariadil daňovú exekúciu prikázaním iných peňažných pohľadávok daňového dlžníka ETL plus, s.r.o., Inžinierska 4, 040 11 Košice – mestská časť Západ, IČO: 46 262 121, DIČ: 2023301907, IČ DPH: SK2023301907 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 20.385,21 EUR, ktorú mal daňový dlžník voči svojmu poddlžníkovi ETL, s.r.o. vyplývajúcu z faktúry č. 21022401 dátum dodania 24.02.2021 na sumu 4.608,31 EUR, č. 21022402 dátum dodania 24.02.2021 na sumu 4.546,63 EUR, č. 21022802 dátum dodania 28.02.2021 na sumu 4.546,63 EUR, č. 21022803 dátum dodania 28.02.2021 na sumu 4.548,31 EUR ako aj všetkých peňažných záväzkov z obchodných záväzkových vzťahov vzniknutých v budúcnosti zo vzájomných plnení medzi daňovým dlžníkom a poddlžníkom.

3. Žalobca namietal, že žalovanému boli dňa 8.12.2021 predložené príjmové a výdavkové pokladničné doklady potvrdzujúce úhrady vyššie uvedených faktúr, na základe ktorých došlo k zániku uvedených pohľadávok, v dôsledku čoho v čase daňového exekučného konania spoločnosť ETL, s.r.o. nebola poddlžníkom správcu dane.

4. Žalovaný dôkazy predložené daňovým subjektom, rovnako ako jeho obchodným partnerom spoločnosťou ETL plus, s.r.o. vyhodnotil tak, že tento nepredložil relevantné dôkazy a vierohodne nepreukázal uhradenie pohľadávok vyplývajúcich z faktúr č. 21022401 dátum dodania 24.02.2021 na sumu 4.608,31 EUR, č. 21022402 dátum dodania 24.02.2021 na sumu 4.546,63 EUR, č. 21022802 dátum dodania 28.02.2021 na sumu 4.546,63 EUR, č. 21022803 dátum dodania 28.02.2021 na sumu 4.548,31 EUR, preto v zmysle § 110 Daňového poriadku považoval žalobcu za dlžníka správcu dane v dôsledku čoho bol od neho oprávnený vymáhať pohľadávku vo výške 18.285,88 EUR.

5. Žalobca ďalej poukázal na to, že k úhrade splatných pohľadávok medzi spoločnosťou ETL plus, s.r.o. a žalobcom došlo, o čom boli oboma stranami vystavené príslušné potvrdenia. Konštatoval, že správca dane nemá oprávnenie rozhodnúť to, či k určitému plneniu došlo, pričom takéto oprávnenie prináleží výlučne súdom. Napriek tomu, že uhradil svojmu veriteľovi spoločnosti ETL plus, s.r.o. predmetné faktúry, pristúpil správca dane k tomu, že dňa 10.1.2022 vykonal exekúciu z účtu daňového subjektu vedeného v Tatrabanka, a.s. na sumu vo výške 18.285,88 EUR. V dôsledku uvedeného správca dane vytvoril situáciu, kedy daňový subjekt uhradil sumu vo výške 18.285,88 EUR jednak spoločnosti ETL plus, s.r.o. a následne aj správcovi dane.

6. V závere namietal, že žalovaný nepostupoval v súlade s , daňovým poriadkom a ďalšími platnými právnymi predpismi ( v znení neskorších predpisov). Mal za to, že daňové exekučné konanie resp. exekúcia finančných prostriedkov vo vlastníctve spoločnosti ETL, s.r.o. je zaťažená vadou nezákonnosti a žiadal, aby správny súd určil, že výkon daňovej exekúcie z účtu žalobcu bol vykonaný nezákonne, zaviazal žalovaného vrátiť sumu v celkovej výške 18.285,88 EUR na postihnutý účet žalobcu a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania.

7. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 20.septembra 2022, v ktorom opísal priebeh administratívneho konania a konštatoval, že žalovaný orgán verejnej správy vo vzťahu k overovaniu, vyhodnocovaniu zabezpečených dôkazov a k svojmu následnému postupu uvádza, že pre účely overovania a vyhodnocovania deklarovanej úhrady inej peňažnej pohľadávky daňovému dlžníkovi žalobcom, vychádzal z predloženého účtovných dokladov žalobcom na základe výzvy žalovaného orgán verejnej správy a z údajov o stave peňažných prostriedkov vykázaných v účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2020, počiatočný stav k 1.1.2021. Z predložených dokladov jednoznačne vyplývalo, že v deň, kedy malo dôjsť k vykonaniu úhrady inej peňažnej pohľadávky v hotovosti, žalobca nemal na predmetnú hotovostnú úhradu dostatok finančných prostriedkov. Žalobca v rámci žalobou napadnutého postupu, nepreukázal žalovanému orgánu verejnej správy pravdivosť a hodnovernosť svojich tvrdení o predmetnej úhrade, a na tomto základe žalovaný orgán verejnej správy nemal povinnosť tieto žalobcove tvrdenia a predložené písomnosti uznať ako pravdivé a hodnoverné.

8. Žalovaný taktiež uviedol, že v rámci žalobou napadnutého postupu nedošlo k uplatneniu práva na odvolanie proti daňovej exekučnej výzve č. 102068390/2021 zo dňa 02.11.2021. Podanie predmetného odvolania by však nemalo vplyv na ďalší postup žalovaného orgánu verejnej správy, nakoľko o zákonnosti postupu vo veci postihnutia inej peňažnej pohľadávky, ktorú bol žalobca povinný uhradiť v rámci daňového exekučného konania, už bolo odvolacím orgánom rozhodnuté, vydaním rozhodnutia č. č. 101682874/2021 zo dňa 08.09.2021. Žalobou napadnutý postup bol iba bezprostredným dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobcom v daňovom exekučnom konaní prikázaním iných peňažných pohľadávok č. 110000473965. Žalovaný v závere taktiež na skutočnosť, že konateľom a zodpovedným zástupcom žalobcu a daňového dlžníka je jedna a tá istá fyzická osoba, jedná sa o personálne prepojenie predmetných subjektov. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti správnemu súdu navrhol, aby žalobu v zmysle odmietol, alebo aby ju v zmysle ako nedôvodnú zamietol. Zároveň súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

9. Žalobca sa následne k podanému vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

10. Podľa a a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bola predmetná vec, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, náhodným výberom pridelená sudcovi správneho súdu.

11. Podľa (ďalej aj len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

13. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

14. Podľa , , žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

15. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

16. Podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa .

17. Podľa § 88 ods. 4 daňového poriadku, správca dane je povinný a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania, b) vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje.

18. Podľa § 88 ods. 8 daňového poriadku, proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako daňový dlžník, možno viesť daňové exekučné konanie a vykonať daňovú exekúciu ktorýmkoľvek spôsobom podľa tohto zákona, ak sa dokladmi preukáže, že a) na neho prešla povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, b) na neho prešli záväzky podľa osobitného predpisu,55) c) od neho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka.

19. Podľa § 90 ods. 1 daňového poriadku, daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.

20. Podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku, do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

21. Podľa § 92 ods. 1 daňového poriadku, daňový exekučný príkaz vydá správca dane po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo po zastavení odvolacieho konania podľa § 72 ods. 6, alebo po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo, správcovi dane.

22. Podľa § 96 ods. 1 daňového poriadku, správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak a) exekučný titul bol zrušený, b) exekučný titul sa nestal vykonateľným, c) bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba, d) predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii,

e) právo vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania tohto práva alebo právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniklo, f) daňový nedoplatok bol vyrovnaný, g) je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.

23. Podľa § 107 daňového poriadku, daňová exekúcia prikázaním pohľadávky sa môže vykonať a) prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb, b) prikázaním iných peňažných pohľadávok, c) postihnutím iných majetkových práv.

24. Podľa § 110 ods. 2 daňového poriadku, v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania zakáže správca dane poddlžníkovi uhradiť záväzok daňovému dlžníkovi; tento zákaz sa vzťahuje aj na záväzok poddlžníka voči daňovému dlžníkovi, ktorý vznikne v budúcnosti.

25. Podľa § 110 ods. 5 daňového poriadku, po doručení daňového exekučného príkazu je poddlžník povinný poukázať záväzok, ktorý je splatný, na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze.

26. Podľa § 110 ods. 12 daňového poriadku, ak poddlžník nesplní niektorú z povinností vyplývajúcich z odsekov 2, 5 a 9, stáva sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho splatnú pohľadávku do výšky daňového nedoplatku spôsobom uvedeným v tomto zákone.

27. Správny súd preskúmal v žalobe namietaný postup žalovaného ako iný zásah orgánu verejnej správy a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ) uznesením podľa rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

28. Správny súd z obsahu administratívneho spisu ustálil skutkový stav nasledovne: Žalovaný vydaním rozhodnutia č. 100816501/2021 zo dňa 29.04.2021, začal pod č. 110000473965 viesť voči daňovému dlžníkovi ETL Plus, s.r.o., daňové exekučné konanie prikázaním iných peňažných pohľadávok. Predmetom konania bol daňový nedoplatok vo výške 20 385,31 Eur. Následne vydaním daňovej exekučnej výzvy č. 100961510/2021 zo dňa 03.06.2021, vyzval žalovaný daňového dlžníka (ETL Plus, s.r.o.) na úhradu daňového nedoplatku vo výške 20 385,21 Eur. Daňový dlžník (ETL Plus, s.r.o.) podal, pod ev. č. 328559/2021 dňa 08.07.2021 odvolanie proti daňovej exekučnej výzve č. 100961510/2021.Odvolací orgán, Finančné riaditeľstvo SR, vydaním rozhodnutia č. 101682874/2021 zo dňa 08.09.2021, potvrdil daňovú exekučnú výzvu č. 100961510/2021 zo dňa 03.06.2021. Žalovaný následne vydal daňový exekučný príkaz č. 101792429/2021 zo dňa 23.09.2021, ktorým bola nariadená daňová exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok. Iná peňažná pohľadávka bola zistená u daňového dlžníka (ETL Plus, s.r.o.) vo vzťahu k žalobcovi vzhľadom na existenciu faktúr vystavených daňovým dlžníkom (ETL Plus, s.r.o.) pre žalobcu ako odberateľa.

29. Žalovaný ďalej postupoval, v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého bol žalovaný ako správca dane oprávnený vymáhať splatnú inú peňažnú pohľadávku priamo od žalobcu už ako dlžníka žalovaného. Žalovaný vydaním rozhodnutia č. 102030117/2021 zo dňa 27.10.2021, začal pod č. 110000503645 viesť voči žalobcovi daňové exekučné konanie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb (ďalej „žalobou napadnutý postup“). Žalovaný následne vydal daňový exekučný príkaz č. 110000503645/2021 zo dňa 05.01.2022, ktorým bola nariadená daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb. Následne vydal žalovaný rozhodnutie č. 100070774/2022 zo dňa 14.01.2022, ktorým v rámci žalobou napadnutého postupu, zastavil daňové exekučné konanie č. 110000503645 z dôvodu, že v jeho priebehu bol ku dňu 10.01.2022 vymáhaný daňový nedoplatok vyrovnaný v plnom rozsahu. Taktiež vydal rozhodnutie č. 100445746/2022 zo dňa 09.03.2022, ktorým čiastočne zastavil daňové exekučné konanie č. 110000473965 z dôvodu, že zo strany žalobcu ako poddlžníka daňového dlžníka (ETL Plus, s.r.o.) došlo k čiastočnej úhrade daňového nedoplatku vo výške 18 285,88 Eur. Daňové exekučné konanie č. 110000473965 pokračovalo vo výške 2 099,33 Eur, slovom dvetisícdeväťdesiatdeväť eur a tridsaťtri eurocentov, t.j. v časti neuhradeného daňového nedoplatku.

30. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zásahu do jeho práv pri výkone daňového exekučného konania č. 110000503645, spočívajúcom v nezákonnom postupe správcu dane (daňové exekučné konanie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb z dôvodu, že v daňovom exekučnom konaní bolo preukázané, že tieto pohľadávky zanikli ich splnením priamo daňovému dlžníkovi), ktoré zároveň žiadal vrátiť v celkovej výške 18 285,88 eur.

31. V prvom rade správny súd konštatuje, že mu v tomto konaní neprináleží posudzovať otázku zániku pohľadávok, na ktoré bol vydaný daňový exekučný príkaz č. 110000503645/2021. Správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 28. septembra 2015).

32. Následne vzhľadom na druh spávnej žaloby, bolo podstatou veci odpovedať na otázku, či opísaný postup žalovaného je možné kvalifikovať ako iný zásah orgánu verejnej správy, ktorého definičné znaky vymedzuje .

33. Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musí ísť o faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, pričom o tomto faktickom postupe neprebehlo vopred žiadne formalizované administratívne konanie, keďže je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy. Účelom iného zásahu orgánu verejnej správy je bezprostredne reagovať na vzniknutú situáciu. Ide o výsledok okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy. Táto bezprostrednosť z povahy veci znemožňuje, aby sa vopred viedol formalizovaný proces s jeho formalizovaným zavŕšením, a aby sa dôsledne alebo spoľahlivo odlíšil procesný postup a jeho výsledok. Preto ak zákonodarca zvolí formu iného zásahu pre naplnenie úloh verejnej správy, tak neupravuje formalizovaným spôsobom rozhodovanie a právne posudzovanie prípadu vyúsťujúce do individuálneho správneho aktu ako spravidla odôvodneného a formalizovaného výsledku správneho konania (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. januára 2022).

34. Správny súd taktiež poukazuje na to, že daňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa vymáha daňový nedoplatok, resp. iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní. Začatie daňového exekučného konania nesie so sebou realizáciu úkonov a to aj v podobe prikázania pohľadávky z účtu u poskytovateľa platobných služieb. Ide o špecifické právne nástroje správcu dane upravené v Daňovom poriadku, ktoré vyslovene sledujú legitímny zámer, ktorým je vymoženie daňového nedoplatku, iných peňažných plnení uložených rozhodnutím, exekučných nákladov a hotových výdavkov podľa § 149 Daňového poriadku správcom dane. (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. októbra 2021).

35. V preskúmavanom prípade za iný zásah orgánu verejnej správy žalobca považoval postup žalovaného pri výkone daňového exekučného konania č. 110000503645. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný vykonal daňovú exekúciu na pohľadávku z bankového účtu žalobcu na základe daňového exekučného príkazu č. 110000503645/2021 zo dňa 05.01.2022, ktorým bola nariadená exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu vedeného u poskytovateľa platobných služieb. K uvedenému žalovaný pristúpil v zmysle § 110 ods. 12 daňového poriadku po tom, čo žalobca nesplnil povinnosť, ktorá mu bola žalovaným uložená na základe daňového exekučného príkazu č. 101792429/2021 zo dňa 23.09.2021. Z ustanovení daňového poriadku je zrejmé, že daňovému exekučnému príkazu, ktorým bola nariadená daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu predchádzalo riadne administratívne konanie, sprevádzané formalizovaným procesným postupom (§ 90 a nasl. daňového poriadku).

36. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobcom označený postup žalovaného nepredstavuje iný zásah orgánu verejnej správy do práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. Uvedený záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. októbra 2021 zverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho správneho súdu č. 1/2022 pod číslom 9/2022 ZNSS.

37. K uvedenému správny súd dodáva, že daňové exekučné konanie predstavuje vo všeobecnosti administratívne konanie zavŕšené vydaním rozhodnutia, prípadne opatrenia, ktoré sú spôsobilé byť samostatným predmetom súdneho prieskumu a tým je vylúčené, aby sa jednalo o faktický úkon správcu dane a teda iný zásah. Daňovej exekúcii koniec koncov možno zabrániť podaním odvolania proti daňovej exekučnej výzve, pričom rozhodnutie druhostupňového orgánu o odvolaní je následne preskúmateľné správnym súdom (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. , , , ). Žalobca teda žalobné námietky vo vzťahu k úhradám predmetných záväzkov mohol uplatniť už proti daňovej exekučnej výzve č. 102068390/2021 zo dňa 2.11.2021, pričom z obsahu spisu vyplýva, že voči exekučnej výzve odvolanie nebolo podané.

38. Správny súd po preskúmaní napadnutého postupu orgánu verejnej správy uvedeného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa zamietol.

39. O trovách konania rozhodol súd podľa a nasl. , tak že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žalobca nemal vo veci úspech celkom a ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa a podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2).