Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/154/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 04.08.2023, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.10.2023 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) podľa , , (ďalej len „Tr. zák.“) zamietol žiadosť odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu: 1. trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 08.04.2021 a 2. rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 27.04.2022.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil vecne zistením, že vykonaním zo zákona určenej časti trestu splnil odsúdený formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, avšak súčasne nespĺňa ani jednu materiálnu podmienku.

Pokiaľ ide o prvú materiálnu podmienku okresný súd uviedol, že na základe záverov plynúcich z hodnotenia odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou dospel k záveru, že vo vzťahu k odsúdenému nie je táto materiálna podmienka splnená. Hoci správanie a vystupovanie odsúdeného bolo prevažne na požadovanej úrovni, avšak v dvoch prípadoch sa vyskytlo porušenie ústavného poriadku. Odsúdenému je venovaný individuálny prístup so zameraním na rešpektovanie ústavného poriadku, časového rozvrhu dňa a spoločenských noriem. Jeho pracovná morálka je hodnotená kladne, avšak resocializačná prognóza je menej priaznivá, a to na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, okresný súd uviedol, že odsúdený bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný, v troch prípadoch bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Očakávanie, že práve výkon trestu odňatia slobody, ktorý odsúdený aktuálne vykonáva, by mal na neho výchovný charakter a bude sa vyhýbať protiprávnemu konaniu v civilnom živote, doposiaľ nepreukázal, a to najmä s prihliadnutím na predchádzajúci spôsob života. U odsúdeného je stredné riziko recidívy trestnej činnosti, preto je na mieste zachovať u neho ďalší prevýchovný a resocializačný proces v podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

Na záver okresný súd uviedol, že odsúdený nesplnil materiálne podmienky na podmienečné prepustenie, a preto jeho návrh na podmienečné prepustenie zamietol.

Po vyhlásení napadnutého uznesenia sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť.

Odsúdený ihneď po vyhlásení napadnutého uznesenia zahlásil sťažnosť, ktorú bližšie odôvodnil prostredníctvom osobitného písomného podania zo dňa 14.08.2023, v ktorom argumentoval tým, že na verejnom zasadnutí mu bolo vyčítané nesplnenie materiálnych podmienok ako aj neschopnosť viesť riadny život. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplynulo, že doposiaľ disciplinárne potrestaný nebol, práve naopak bol dvakrát disciplinárne odmenený. Počas výkonu trestu odňatia slobody je aktuálne od 12.09.2022 zaradený na pracovisko mimo ústav s minimálnym dohľadom Lavaton Trnava. Ďalej mu bola vyčítaná pani prokurátorkou jeho minulosť. Riaditeľ ÚVTOS aj napriek tomu rozhodol v hodnotení jeho osoby, že spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie a odporúča ho prepustiť. Súd ďalej pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadol v zmysle § 66 ods. 2 Tr. zák. aj na to, že vykonáva trest odňatia slobody v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Z registra trestov vyplýva, že bol doposiaľ 5-krát súdne trestaný a v troch prípadoch sa má na neho hľadieť ako by nebol odsúdený. Ale súd zdôrazňuje, že bol v troch prípadoch odsúdený na nepodmienečný trest, čo podľa jeho názoru by nemal brať do úvahy, lebo si to vzájomne protirečí. Zároveň sa chcel vyjadriť k dvom porušeniam ústavného poriadku, pretože nešlo o hrubé porušenie, inak by nebol doporučený prepustiť z ÚVTOS. V jednom prípade nemal identifikačnú kartu, z ktorej chyby sa poučil a táto vec sa už v žiadnom prípade neopakovala. V druhom prípade sa jednalo o tzv. nepovolenú vec, presnejšie išlo o slúchatká, ktoré v konečnom dôsledku nie sú nepovolené, len musia byť riadne zapísané a jemu prišli poštou a nejakým omylom neboli zapísané do jeho karty. Keby mal túto vedomosť, určite by to nahlásil pedagógovi, ale nakoľko nemá prístup k tomuto systému, tak nemohol o tom vedieť. Záverom poznamenal, že splnil lehotu na podmienečné prepustenie, keď vykonal potrebnú časť trestu. Počas výkonu trestu nebol disciplinárne potrestaný až na dva negatívne záznamy, ktoré súdu ozrejmil. Počas výkonu svojho trestu svoj čin nejeden deň oľutoval a ľutuje ho dodnes. Nechal doma ženu aj s bábom a chce byť otcom svojho dieťaťa. Svoju minulosť chce nechať za múrmi väznice. Bol toho názoru, že ďalší strávený čas v ústave by mohol mať iba negatívny účinok. Ak ho súd prepustení, plánuje sa riadne zamestnať a byť vzorný otec pre svoje dieťa.

Podľa , pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa , nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na podklade podanej sťažnosti podľa , (ďalej len „“) preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosti, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť bola podaná voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, podala ju osoba oprávnená - odsúdený a v zákonom stanovenej lehote. Zároveň preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil aj to, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený už vykonal pomernú časť - dve tretiny (konkrétne dňa 19.07.2023) – z trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za zločin (v zmysle § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák.).

Okresný súd správne vyhodnotil, že správanie odsúdeného vo výkone trestu nepreukazuje polepšenie tak, aby bolo možné dospieť k záveru, že táto podmienka je splnená v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák.. Vychádzajúc zo záverov hodnotenia riaditeľa ústavu a kriminálnej anamnézy odsúdeného je krajský súd toho názoru, že odsúdený sa len formálne prispôsobil podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, ktorý záver mimo iné podporuje aj resocializačná prognóza, ktorá sa u odsúdeného z hľadiska hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti javí ako menej priaznivá. Nad rámec uvedeného krajský súd podotýka, že hoci odsúdený nebol disciplinárne potrestaný, v dvoch prípadoch sa vyskytlo porušenie ústavného poriadku, kedy nemal pri sebe preukaz odsúdeného a prechovával nepovolenú vec. Aj vzhľadom na dobu už vykonaného trestu (trest vykonáva od 27.04.2022) zaznamenané dve disciplinárne odmeny

s poukazom na to, že neabsolvoval žiaden rekvalifikačný kurz či iné formy vzdelávania, nemožno vyhodnotiť ako požadované preukázanie polepšenia odsúdeného, pretože odsúdený už bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, a z uvedeného dôvodu aj skúmanie všetkých relevantných skutočností na účely posúdenia prvej materiálnej podmienky musí byť prísnejšie. Vzhľadom na zistené skutočnosti je potrebné na odsúdeného aj naďalej pôsobiť špecifickými formami a metódami vlastnými podmienkam vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré sú nevyhnutné pre dovŕšenie jeho nápravy.

Pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky, okresný súd správne a v súlade so zákonom dospel k záveru o tom, že žiadna z objektívne zistiteľných skutočností nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade prepustenia na slobodu odsúdený bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane. Takéto očakávanie nie je reálne, pretože odsúdený má v odpise registra trestov zaznamenaných celkom 5 odsúdení a bol už aj vo výkone trestu odňatia slobody. Z uvedeného vyplýva, že odsúdený už v minulosti mal možnosť preukázať, že vie viesť riadny život, avšak počas doby, kedy bol na slobode, prejavoval opakovane sklony k páchaniu trestnej činnosti. Krajský súd zdôrazňuje, že odsúdený sa rôznorodej trestnej činnosti dopúšťal opakovane, pričom mu boli ukladané podmienečné aj nepodmienečné tresty. Zo strany spoločnosti mu tak bola daná šanca na to, aby preukázal, že to so svojím polepšením myslí skutočne vážne a aby ďalej protiprávne nekonal. Navyše odsúdený v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody neabsolvoval žiaden rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania a je mu venovaný individuálny prístup, pričom z postoja odsúdeného nevyplýva ako sa chce na slobode živiť, keď na verejnom zasadnutí uviedol len, že chce byť so svojou rodinou. Krajský súd poukazuje aj na charakter trestnej činnosti, pre spáchanie ktorej odsúdený momentálne vykonáva uložený nepodmienečný trest, pričom sa jedná o závažnú a násilnú trestnú činnosť (zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák.), ktorú odsúdený spáchal na blízkej osobe – na svojom bratovi, ktorý trpí od narodenia detskou mozgovou obrnou a ktorú spáchal v spoločnej domácnosti (adresa prechodného pobytu B. D. E. XXX), do ktorej ako vyplynulo zo zabezpečeného spisového materiálu (hodnotenie riaditeľa ÚVTOS) sa chce po prípadnom podmienečnom prepustení vrátiť. Čo sa týka prihliadnutia na jeho zaradenie na výkon trestu odňatia slobody, odsúdený bol síce zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, avšak je umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno dôvodne očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to predpokladá ustanovenie § 66 odsek 1 Tr. zák..

K sťažnostnej argumentácii odsúdeného, ktorá sa týkala splnenia prvej materiálnej podmienky, krajský súd uvádza, že dosiahnutie disciplinárnych odmien či jeho pracovné zaradenie automaticky neznamená, že plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. v podmienkach výkonu trestu, inak povedané, že u odsúdeného prišlo k vnútornej premene, resp. prevýchove vo vzťahu k spoločenským normám, najmä dodržiavaniu právneho poriadku. Hoci odsúdený v podanej sťažnosti vysvetlil svoje dve porušenia ústavného poriadku, tak nemožno ignorovať tieto skutočnosti, ktoré v spojení s inými (vyššie popísanými skutočnosťami) nesvedčia o skutočnej zmene vnútorného postoja odsúdeného, ktorá je nevyhnutná na splnenie prvej materiálnej podmienky. Prvú materiálnu podmienku je preto potrebné posudzovať komplexne, a teda aj s poukazom na dobu výkonu doterajšieho trestu, disciplinárne odmeny a tresty, porušenia ústavného poriadku a podobne, pričom splnenie prvej materiálnej podmienky nesmie byť len následkom automatickej adaptácie na prostredie výkonu trestu. To znamená, že rozhodnutie o podmienečnom prepustení má byť reflexiou celého priebehu výkonu trestu a odsúdeného v tomto priebehu, jeho pozitívneho vývoja alebo naopak stagnácie a negatívneho vývoja. Preto v prejednávanom prípade okresný ani krajský súd nemali za preukázané splnenie prvej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie.

K sťažnostným námietkam odsúdeného ohľadom splnenia druhej materiálnej podmienky, krajský súd má potrebu uviesť, že posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Hoci odsúdený má tri predchádzajúce odsúdenia zahľadené (trestná vec Okresného súdu Bratislava 3 pod sp. zn. , Okresného súdu Malacky pod sp. zn. a Okresného súdu Bratislava 4 sp. zn. MA ), tak fikcia zahladenia odsúdenia nebráni tomu, aby súd pri prognózovaní budúceho správania sa odsúdeného prihliadol na skutočnosť, že páchateľ už v minulosti spáchal trestný čin, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonu k trestnej činnosti a jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným , možností jeho nápravy a podobne

(R 10/1974). Táto skutočnosť zároveň slúži na prognózovanie tzv. rizika sociálneho zlyhania, teda pravdepodobnosť recidívy u odsúdeného, ktorá bola hodnotením riaditeľa ÚVTOS stanovená v podobe stredného rizika.

Na margo sťažnostnej argumentácie odsúdeného ohľadom skutočnosti, že riaditeľ ÚVTOS ho odporučil podmienečne prepustiť, k tomuto krajský súd uzatvára, že hodnotenie vypracované riaditeľom ÚVTOS má len odporúčací charakter a je na uvážení súdu, či sa s ním stotožní v časti alebo v celku alebo bude mať opačný názor. V prejednávanom prípade okresný i krajský súd zobral do úvahy skutočnosti vyplývajúce z predmetného hodnotenia, avšak nedospel k záveru, že u odsúdeného bol naplnený účel trestu po jeho čiastočnom výkone a je možné ho podmienečne prepustiť.

Pokiaľ odsúdený vo svojej sťažnosti poukázal na skutočnosť, že ľutuje svoje protiprávne konanie a doma nechal ženu s dieťaťom či skutočnosť, že ďalší strávený čas v ústave by mohol mať iba negatívny účinok, tak krajský súd kladne hodnotí ľútosť odsúdeného nad spáchanou trestnou činnosťou, avšak k nej musia pristúpiť aj iné skutočnosti, aby mohol byť dosiahnutý účel trestu práve podmienečným prepustením. Odsúdený mal už v minulosti rodinu, pričom ani táto skutočnosť ho neodradila od páchania trestnej činnosti, práve naopak tú páchal na svojom bratovi, s ktorým býval v spoločnej domácnosti a do ktorej sa plánoval v prípade podmienečného prepustenia aj vrátiť. K tomuto navyše krajský súd uzatvára, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné podľa názoru krajského súdu len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by v jeho prípade nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Pretože samotné znemožnenie páchania ďalšej trestnej činnosti nemusí páchateľa trvalo odradiť od takého zámeru, na to, aby bola naplnená ochranná funkcia trestu teda musí k represii pristúpiť taktiež prevencia, ktorej účelom je zabezpečiť to, aby samotný páchateľ po vykonaní trestu už ďalej nechcel páchať trestnú činnosť. Táto funkcia trestania je z povahy veci v rozhodujúcej miere ovplyvnená ochotou páchateľa napraviť sa. Samotný trest k tomu môže len vytvoriť podmienky, čo reflektuje aj zákonná dikcia.

Záverom krajský súd odsúdenému pripomína, že na to, aby mohol byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. okrem formálnej podmienky súčasne spĺňať aj dve materiálne podmienky a to, že svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a zároveň je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený nespĺňa obe materiálne podmienky vyplývajúce z vyššie uvedeného ustanovenia, a preto okresný súd správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie, resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.