Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Cob-51-2012.pdf
PDF · 92.13 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/51/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Jany Hullovej v právnej veci žalobcu ERIMO, s. r. o. so sídlom Areál Agroslužieb č. 3624/10, 058 01 Poprad, IČO:31 689 540, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Eva Segečová, s. r. o. so sídlom Skuteckého č. 30, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému GAMART, s. r. o. so sídlom Rádayho 8, 984 01 Lučenec, IČO:31 626 645 o zaplatenie 4.708,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/145/2011-69, IČS:6610219410 zo dňa 23. januára 2012 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/145/2011-69, IČS:6610219410 zo dňa 23. januára 2012 potvrdzuje.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 214,32 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.708,37 eur s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 5.708,37 eur od 3. 10. 2010 do 2. 12. 2010, zo sumy 4.708,37 eur od 3. 12. 2010 do zaplatenia na jeho účet a nahradiť mu trovy konania v sume 282,--eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu a na trovách právneho zastupovania 847,08 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 4.708,37 eur s príslušným úrokom z omeškania proti žalovanému na tom skutkovom základe, že účastníci konania uzavreli dňa 10. 5. 2010 písomnú zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného dielo a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Žalobca vykonal pre žalovaného dohodnuté dielo v zmysle zmluvy o dielo, žalovaný vykonané dielo dňa 30. 8. 2010 prevzal, čo potvrdil svojim podpisom na protokole o prevzatí predmetu diela. Žalovaný žalobcovi svoj dlh v celkovej výške 9.844,87 eur uhradil sčasti, a to dňa 19. 5. 2010 vo výške 4.136,50 eur a dňa 3. 12. 2010 vo výške 1.000,--eur. Okrem toho žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi písomne uznal dňa 10. 11. 2010, pričom jeho neuhradený zostatok dlhu predstavuje sumu 4.708,37 eur, ktorú žalovaný žalobcovi neuhradil napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru, že z predloženého dôkazového materiálu, ako aj z uznania dlhu a dohody o úhrade pohľadávky v splátkach vyplýva, že žalovaný uznal svoj dlh, tento však uhradil len čiastočne a ku dňu podania žalobného návrhu mu zostáva uhradiť ešte 4.708,37 eur. Žalovaný namietal v konaní tú skutočnosť, že dlhovaná čiastka bola uhradená zápočtom, pričom započítal proti tejto pohľadávke svoju pohľadávku, ktorú mal voči žalobcovi z titulu náhrady škody, avšak žiaden relevantný dôkazový materiál ohľadom existencie svojej pohľadávky nepredložil. Súd mal za to, že pohľadávka, ktorá by bola spôsobilá na započítanie voči pohľadávke žalobcu na strane žalovaného nebola preukázaná, a preto vyhodnotil obranu žalovaného ako účelovú a zaviazal
žalovaného k zaplateniu dlhovanej čiastky istiny, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku 282,--eur a trovy právneho zastupovania vo výške 847,08 eur.
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že pri posudzovaní súd nevzal na vedomie závažné skutočnosti, na ktoré ho žalovaný upozornil v rámci ospravedlnenia z pojednávania, a to dňa 23. 1. 2012. Uviedol, že súd pochybil v troch základných skutočnostiach: 1/ zo strany žalovaného bola intenzívna komunikácia so žalobcom. Na túto skutočnosť žalovaný upozornil aj súd a pred samotným pojednávaním žalobca poskytol žalovanému dve písomné informácie z 10. 1. 2012 a z 30. 1. 2012, na základe ktorých už považovali vec takmer za doriešenú. Iba na základe tejto skutočnosti sa žalovaný ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a uviedol, že vec je už doriešená mimosúdnou dohodou. Právna zástupkyňa žalobcu sa z neúčasti z pojednávania ospravedlnila a uviedla, že trvá na pôvodnej žalobe. Žalovaný uviedol, že sa domnieva, že zástupcovia žalobcu buď neinformovali právnu zástupkyňu alebo sa jedná o bezprecedentný manéver, pri ktorom nahovorili žalovaného na zmier a ich právna zástupkyňa konala protikladne oproti korešpondencii žalobcu voči žalovanému.
2/ súd nesprávne vyhodnotil vo svojom odôvodnení predmetný vzťah, keď v rozsudku uviedol, že mal za to, že pohľadávka, ktorá by bola spôsobilá na započítanie voči pohľadávke žalobcu nebola zo strany žalovaného preukázaná, a preto vyhodnotil obranu žalovaného ako účelovú. Podľa žalovaného súd vôbec nehodnotil a ani nemohol vyhodnotiť obranu žalovaného, keď ani len neumožnil prejednanie uvedených skutočností na pojednávaní, uvedenú vec neskúmal, len skonštatoval, že sa jedná o účelovú vec, čo je v rozpore so skutočnosťou.
3/ pokiaľ sa jedná o jednoznačný a dôkaznými dokumentmi a korešpondenciou preukázaný záujem žalobcu a žalovaného, tak nie je možné, aby sa neuskutočnilo posúdenie týchto vzťahov priamo v konaní a nerešpektujúc tento záujem zmluvných strán bol ukončený bez akýchkoľvek možností prerokovania tohto vzťahu. Postup súdu namieta žalovaný takto aj z procesného dôvodu ako nesprávny. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil alebo zrušil.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že okresný súd rozhodol vo veci správne po skutkovej ako aj právnej stránke. Je pravdou, že medzi spoločnosťou žalobcu a žalovaným existovala snaha o mimosúdne vyriešenie sporu, avšak práve zo strany žalovaného ostalo napokon tak ako viackrát už aj v minulosti iba pri márnych sľuboch o uhradení dlhu. Žalovanému žalobca vyšiel v ústrety dokonca aj finančnými ústupkami, a to iba v záujme toho, aby došlo k urýchlenému doriešeniu súdneho sporu. Aj napriek nedodržaniu dohovorených termínov pri emailovej korešpondencii zo strany žalovaného žalobca do poslednej chvíle očakával, že z jeho strany napokon dôjde k finančnému vyrovnaniu a podpísaniu mimosúdnej dohody, čo sa však nestalo. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaného v podanom odvolaní, že z pojednávania súdu sa ospravedlnil z dôvodu „že vec je už doriešená mimosúdnou dohodou“. Žiadna mimosúdna dohoda ani zmier neboli medzi účastníkmi uzatvorené. Obranu žalovaného v tomto smere považuje žalobca iba za účelové vytváranie časových obštrukcií. Iba neustále deklarovanie záujmu o mimosúdnu dohodu nemožno v žiadnom prípade považovať za jej uzatvorenie tak, ako sa domnieva žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 214,32 eur.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22. 12. 2010 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4.708,37 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenej ceny zo zmluvy o dielo. Žalobca vykonal pre žalovaného dohodnuté dielo v zmysle zmluvy o dielo. Žalovaný vykonané dielo dňa 30. 8. 2010 prevzal, čo potvrdil svojim podpisom na Protokole o prevzatí predmetu diela. Žalovaný žalobcovi svoj dlh v celkovej výške 9.844,87 eur uhradil sčasti, a to dňa 19. 5. 2010 vo výške 4.136,50 eur a dňa 3. 12. 2010 vo výške 1.000,--eur. Dňa 10. 11. 2010 žalovaný uznal svoj dlh voči
žalobcovi, a to vo výške 5.846,24 eur vrátane príslušenstva a nákladov na inkasné konanie ku dňu 10. 11. 2010. Uznal tiež úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne za každý deň omeškania. Žalovaný sa zaviazal v zmysle dohody k úhrade pohľadávky v splátkach s tým, že splátkový režim bol dohodnutý pod stratou výhody splátok.
Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že spoločnosť žalovaného neeviduje žiadny záväzok voči žalobcovi, dňa 31. 1. 2011 bola uvedená škoda vo výške 4.708,37 eur uhradená jednostranným zápočtom, a to započítaním spôsobenej škody spoločnosťou B4B. Spoločnosť B4B, u ktorej si žalobca objednal služby zverejnila o spoločnosti žalovaného nepravdivé skutočnosti a tým spôsobila žalovanému škodu, ktorú si jednostranným zápočtom u žalobcu započítal. Ako prílohu odporu predložil vyúčtovanie škody z 28. 1. 2011 a jednostranný zápočet z 31. 1. 2011. V liste nazvanom Vyúčtovanie škody oznámil žalobcovi , že im vznikla škoda z titulu zneužitia informácií z obchodného styku a z neužitia osobných údajov v databanke dlžníkov s negatívnymi referenciami. Zverejnenie v takejto databanke bez relevantne podložených dôkazov svojich tvrdení je hrubým poškodením mena každej spoločnosti a na základe uvedeného a k veci sa vzťahujúcich písomných dokladov účtuje žalobcovi ku 28.1.2011 čiastku 5.459,--eur, ktorú žiada uhradiť na účet spoločnosti GAMART, s. r. o. Lučenec, s tým, že samotná výška škody nemusí byť konečná. Žalovaný predložil súdu aj jednostranný zápočet adresovaný žalobcovi dňa 31. 1. 2011 s tým, že si v súlade s ust. § 580 Občianskeho zákonníka jednostranne započítava vzájomné pohľadávky nasledovne: Pohľadávka ERIMO, s. r. o. Poprad voči GAMART s. r. o. Lučenec vo výške 4.708,37 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej faktúry č. 210144 vo výške neuhradenej časti 4.708,37 eur - montážne práce a pohľadávka GAMART , s. r.o. Lučenec voči pohľadávke ERIMO, s. r. o. Poprad vo výške 5.459,--eur v zmysle vyúčtovanej škody v zmysle jej písomného vyúčtovania zo dňa 28. 1. 2011. Žalovaný oznámil žalobcovi, že uvedené vzájomné pohľadávky zanikajú vo výške v akej sa kryjú, t. j. vo výške 4.708,37 eur dňom 31. 1.2011, t. j. v okamihu ich stretnutia.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ak premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
Započítanie je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ak niektorý z účastníkov i bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie, t. j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené dohodou účastníkov alebo zákonom. Občiansky zákonník upravuje dva prípady zániku záväzku započítaním, a to je započítanie jednostranným právnym úkonom a započítanie dohodou. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to vzájomnosť pohľadávok, plnenie rovnakého druhu, spôsobilosť pohľadávok na započítanie a prejav smerujúci k započítaniu. Započítací prejav treba adresovať druhému účastníkovi. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnym predpokladom započítania je existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie a vzájomne sa kryjú. Vzájomné pohľadávky sú také, pri ktorých tie isté osoby ako veriteľ a dlžník majú v záväzkovom vzťahu spravidla na základe iného právneho vzťahu opačné postavenie. Veriteľ určitej pohľadávky, ktorú má voči dlžníkovi
z určitého záväzkového vzťahu je zároveň jeho dlžníkom, spravidla z iného záväzkového vzťahu. Započítanie je typickým jednostranným právnym úkonom a predstavuje prejav vôle veriteľa započítať pohľadávku, ktorú má voči svojmu dlžníkovi voči pohľadávke tejto osoby, ktorú má ona ako veriteľ voči nemu. Započítanie ako každý právny úkon musí byť zrozumiteľný a určitý. Z prejavu vôle veriteľa musí predovšetkým vyplývať, ktorú určitú pohľadávku alebo viac pohľadávok a v akej výške chce započítať voči inej alebo viacerým iným pohľadávkam, ktoré má dlžník v právnej pozícii veriteľa voči nemu. K zániku pohľadávky dochádza vtedy, keď sa pohľadávky stretnú. Pohľadávky sa stretnú vtedy, keď sú splatné. Pohľadávky zaniknú v takom rozsahu ako sa vzájomne kryjú. Započítanie je právne účinné vtedy, keď dôjde druhej strane.
Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že započítací prejav, ktorý predložil žalovaný súdu spolu s odporom proti platobnému rozkazu nespĺňa náležitosti jednostranného zápočtu vyžadované zákonom. Započítanie musí byť zrozumiteľné a určité. Zo zápočtu žalovaného nie je zrejmé, kedy vznikla jeho pohľadávka vo výške 5.459,--eur, ktorú si uplatňuje na započítanie , z akého právneho záväzkového vzťahu so žalobcom, nepreukázal dôvod a výšku takejto svojej pohľadávky, nepriložil k jednostrannému zápočtu žiadne iné dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že sa skutočne jedná o pohľadávku, ktorú má voči žalobcovi. Žalovaný tiež nepreukázal, že by jednostranný zápočet datovaný 31. 1. 2011 doručil žalobcovi a ako už bolo vyššie uvedené započítanie je právne účinné vtedy, keď dôjde druhej strane. Z uvedeného dôvodu správne okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že obranu žalovaného ohľadne započítania pohľadávky vyhodnotil ako účelovú, pretože žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkazový materiál ohľadom existencie svojej pohľadávky.
Čo sa týka námietky žalovaného, ktorú uviedol v odvolaní, že medzi ním a žalobcom prebieha intenzívna komunikácia ohľadne uzavretia mimosúdnej dohody a žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 23. 1. 2012 ospravedlnil z dôvodu, že vec je už doriešená mimosúdnou dohodou, hoci právna zástupkyňa žalobcu súdu oznámila, že trvá na pôvodnej žalobe, odvolací súd uvádza, že ak aj medzi účastníkmi konania prebiehali rokovania o uzavretí možnej mimosúdnej dohody, o týchto skutočnostiach žalobca v písomnom ospravedlnení neúčasti na pojednávaní konanom dňa 23. 1. 2012 súdu nič neoznámil, žalobca uviedol, že má za to, že jeho pohľadávka je voči žalovanému riadne a v dostatočnom rozsahu v konaní preukázaná a trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil s odôvodnením, že medzi štatutármi oboch spoločností došlo ku vzájomnej dohode riešiť spornú vec dohodou o mimosúdnom zmieri. Keďže samotný žalobca sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil a trval na podanej žalobe, okresný súd správne vo veci rozhodol, nakoľko medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalovaný dlhuje na základe doplatenia ceny za dielo žalobcovi sumu 4.708,37 eur. Ak aj viedli žalobca a žalovaný medzi sebou rokovania o možnej mimosúdnej dohode, ku dňu pojednávania žiadne návrhy zo strany žalobcu napr. na odročenie pojednávania neboli okresnému súdu oznámené, žalobca neoznámil, že mieni so žalovaným uzavrieť mimosúdnu dohodu, súdu nebol doručený do dňa termínu pojednávania ani žiaden návrh zmieru, ktorý by mienili účastníci konania uzavrieť, preto okresný súd aj s poukazom na uznanie dlhu žalovaným správne vo veci rozhodol a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.708.37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne, ktorý úrok si účastníci zmluvy o dielo v zmluve dohodli.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný trovy odvolacieho konania vo výške 214,32 eur, t. j. 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 170,97 eur (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (ďalej len „vyhláška“), 1 x náhrada režijného paušálu vo výške 7,63 eur (§ 16 ods. 3 vyhl.), 35,72 eur 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky).
Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.