Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21T-58-2023.pdf
PDF · 110.79 KB
Case nature
Area
Subarea
21T/58/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Vladimírom Sopúchom v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1, odsek 4 písmeno c), odsek 6 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 11. októbra 2023 takto
rozhodol:
Obžalovaný,
A. B. C. D. E. F. G. H. I., narodený XX.XX.XXXX v Topoľčanoch, trvale bytom J. XXX, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Nitra,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :
od presne neustáleného obdobia, najmenej však od začiatku roku 2022 až do 06:00 hod. dňa 11.05.2023, pre vlastnú potrebu, ako aj za účelom ďalšej distribúcie, bez príslušného povolenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, od osoby s prezývkou K., ako aj iných osôb na nezistenom mieste, zadovažoval viackrát do mesiaca väčšie množstvá sušeného extraktu z rastliny rodu Cannabis (tzv. marihuana) a metamfetamínu („pervitínu"), pričom tieto drogy následne prechovával v mieste svojho pobytu v J. XXX, ako aj všade tam, kde sa zdržiaval a počas osobného stretnutia, resp. po predchádzajúcom telefonickom rozhovore alebo zaslaním SMS správy prostredníctvom telefónnych čísiel mobilných operátorov sa s užívateľmi drog dohodol na
mieste a čase stretnutia, ako aj na množstvách drogy, ktoré predával s cieľom finančného zisku, po množstvách a to v sume za 5,- Eur za pol gramu marihuany, resp. 10,- Eur za gram alebo ju bezodplatne za protislužbu poskytol a to najmä v obci J., v obci Preseľany alebo v iných obciach už od začiatku roku 2022 do 06:00 hod. dňa 11.05.2023 ďalším konzumentom tejto drogy a to osobe L. M. z J., prípadne ju N. K. z H., O. P. Q. H. ponúkol na predaj, alebo ju bezodplatne poskytol, ako aj ďalším doposiaľ nestotožneným osobám, pričom účinná látka rastliny rodu Cannabis (tzv. marihuana) je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení, zaradená do I. skupiny omamných látok, ako aj predával s cieľom finančného zisku metamfetamín („pervitín"), po množstvách v sume za 20,-Eur za dva dieliky, prípadne po 40,- Eur za pol kubíka alebo ju bezodplatne poskytol a to najmä v obci J., v obci Preseľany alebo v iných obciach už od začiatku roku 2022 až do 06:00 hod. dňa 11.05.2023 ďalším konzumentom tejto drogy, a to najmä A. R. z J., A. S. Q. E., T. S. Q. T. B. B., N. R. Q. J., D. H. Q., ako aj ďalším doposiaľ nestotožneným osobám, prípadne ju ponúkol O. P. z H. na predaj, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle Zákona Národnej rady SR č. 139/1998 Z. z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, pričom sa uvedeného konania dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom
Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/55/17 zo dňa 10.05.2017, v ten deň i právoplatného, odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona účinného v tom čase.
t e d a :
- neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku alebo psychotropnú látku z rastliny rodu konopa, ktorú kúpil, predal a zadovážil a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách
- neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu inú omamnú látku alebo psychotropnú látku inú ako z rastliny rodu konopa, ktorú kúpil, predal a zadovážil a už bol za taký čin odsúdený a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách
t ý m s p á c h a l :
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1, odsek 4 písmeno c), odsek 6 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona, spáchaný v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 3, odsek 4 písmeno c), odsek 5, odsek 6 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 172 odsek 6 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, so zistením a použitím priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona a s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b), odsek 4 Trestného zákona obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona je obžalovaný povinný sa v čase plynutia ochranného dohľadu, zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona ukladá trest prepadnutia vecí:
- mobilný telefón zn. Realme, šedý číslo telefónu XXXX/XXX XXX, IMEI1: XXXXXXXXXXXXXX/XX, IMEI2: XXXXXXXXXXXXXXX/XX
- mobilný telefón zn. Motorola Moto E7 Power, číslo telefónu XXXX/XXX XXX, IMEI1: XXXXXXXXXXXXXXX, F. X: XXXXXXXXXXXXXXX,
- finančná hotovosť vo výške 155,- Eur, patriacich obžalovanému.
Podľa § 98 odsek 3 Trestného poriadku sa drvička zničí, nakoľko ide o vec nepatrnej hodnoty.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra v Topoľčanoch (ďalej v texte len so znením „prokurátor“) podala Okresnému súdu Nitra dňa 29.09.2023 obžalobu pod číslom Pv 40/23/4406, na A. B. (ďalej v texte tiež so znením „obžalovaný“) pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1, odsek 4 písmeno c), odsek 6 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona, spáchaný v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 3, odsek 4 písmeno c), odsek 5, odsek 6 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona.
Súd v nadväznosti na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu obžalobou za vinu zistil, že jeho vyhlásenie korešponduje s vykonanými dôkazmi v prípravnom konaní, zadokumentované vo vyšetrovacom spise Okresného riaditeľstva policajného zboru v Topoľčanoch, ČVS: ORP-2/1-VYS-TO-2023. Bolo tak jednoznačne preukázané, že vyššie popísaný skutok sa stal a že skutok spáchal obžalovaný. Súd vyhlásenie obžalovaného po kladnom stanovisku prokurátora prijal a vykonal len dokazovanie týkajúce sa uloženia trestu obžalovanému.
Obžalovaný vyššie popísaným nepochybne úmyselným protiprávnym konaním v súlade s ustanovením § 15 písmeno a) Trestného zákona naplnil všetky obligatórne zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1, odsek 4 písmeno c), odsek 6 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona, ktorý spáchal v jednočinnom súbehu (rovnorodom, keďže obžalovaný jedným skutkom spáchal viac trestných činov, ktoré porušujú alebo ohrozujú spoločný objekt - drogovú trestnú činnosť, v súlade s ustanovením § 18 odsek 1 Trestného poriadku v zmysle ktorého o všetkých trestných činoch toho istého obvineného sa môže vykonať spoločné konanie, keďže to nebránilo skončeniu v danom prípade väzobnej veci v primeranej lehote), s obzvlášť závažným zločinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 3, odsek 4 písmeno c), odsek 5, odsek 6 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona, tak po objektívnej ako aj po subjektívnej stránke, pretože ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi ich úmyselným protiprávnym konaním na strane jednej a následkom vzniknutým na záujme ochraňovať iných pred ohrozovaním ich života a zdravia. Obžalovaný zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu naplnil nielen po stránke formálnej ale aj po stránke materiálnej, súhrnom všetkých preukázaných okolností a skutočností, predovšetkým však spôsobom protiprávneho konania a zištnou pohnútkou. Obžalovaný bol na hlavnom pojednávaní usvedčený zo spáchania skutku kladeného mu obžalobou za vinu. Súd tak mal zavinenie obžalovaného jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané.
Skutkovú podstatu trestného činu charakterizuje objekt ako zákonom chránený záujem, (ochraňovať iných pred ohrozovaním ich života a zdravia) objektívna stránka, teda konanie obžalovaného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, následok takéhoto konania obžalovaným a príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom tohto konania. Skutkovú podstatu trestného činu ďalej charakterizuje subjekt, ktorým je samotný obžalovaný a subjektívna stránka, ktorým je úmyselné konanie obžalovaného, teda jeho zavinenie.
Podľa § 17 Trestného zákona, pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.
Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, kto neoprávnene prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku alebo psychotropnú látku z rastliny rodu konopa, potrestá sa odňatím slobody na tri až sedem rokov.
Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a už bol za taký čin odsúdený.
Podľa § 172 odsek 3 Trestného zákona, kto neoprávnene prechováva po akúkoľvek dobu inú omamnú látku alebo psychotropnú látku ako uvedenú v odseku 1, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
Podľa § 172 odsek 4 Trestného zákona, kto neoprávnene
a) vyrobí,
b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, alebo c) kúpi, predá, vymení, zadováži, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
Podľa § 172 odsek 6 Trestného zákona, odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 3 alebo 4
a) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti, b) závažnejším spôsobom konania, c) na chránenej osobe, alebo d) vo väčšom rozsahu.
Podľa § 138 Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157, b) po dlhší čas, c) surovým alebo trýznivým spôsobom, d) násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, e) vlámaním, f) ľsťou, g) využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti, h) porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona, i) organizovanou skupinou, alebo j) na viacerých osobách.
.
Súd pri rozhodovaní o určení druhu trestu a jeho výmery obžalovanému podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, prihliadal na spôsob a okolnosti spáchania činu, jeho následok, ďalej na preukázané úmyselné zavinenie, pohnútku a osobu páchateľa.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, keďže obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal v celom rozsahu a skutok úprimne oľutoval. Súdu neboli známe žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali akékoľvek pochybností skutočnosti, že jeho ľútosť bola úprimná. Súd pri ukladaní trestu prihliadol taktiež na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, keďže obžalovaný tým, že sa na základe ustanovenia § 257 Trestného poriadku v celom rozsahu priznal k spáchaniu trestných činov, napomáhal pri objasňovaní tejto trestnej činnosti tak orgánom činným v trestnom konaní ako aj súdu. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vyhlásenie viny obžalovaným na hlavnom pojednávaní je nutné pri ukladaní trestu pozitívne pričítať v prospech
obžalovaného, v opačnom prípade by nebolo možné diferencovať ochotu obžalovaných napomáhať súdu pre prípad, že by obžalovaní pozitívne vyhlásenie o svojej vine pred súdom neurobili.
Súd pri ukladaní trestu bral na zreteľ taktiež priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal, i keď v jednočinnom súbehu, viac trestných činov, pričom súd postupoval v zmysle tzv. „absorpčnej zásady“ a trest ukladal podľa toho ustanovenia ktoré sa vzťahuje na čin najprísnejšie trestný. Ďalej súd zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný už bol v minulosti za trestný čin odsúdený a súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Súd ale na predchádzajúce odsúdenia prihliadol, keďže jedno z odsúdení obžalovaný nemal zahladené. V dôsledku uvedeného bol vyrovnaný výsledný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (2:2), preto súd aplikoval ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona tak, že zákonom ustanovenú trestnú sadzbu nijako neupravoval.
Súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody po aplikácii ustanovenia § 41 odsek 1 Trestného zákona, keďže odsudzoval obžalovaného za dva trestné činy, ktoré spáchal v jednočinnom súbehu. Obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1, odsek 4 písmeno c), odsek 6 písmeno b) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 3, odsek 4 písmeno c), odsek 5, odsek 6 písmeno b) Trestného zákona, za ktorý je možné potrestať páchateľa trestom odňatia slobody, ktorý sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, t.j. v ustanovenej trestnej sadzbe 10 až 15 rokov.
Súd z odpisu z registra trestov obžalovaného zistil, že napriek tomu, že obžalovaný bol už tri krát odsúdený je možné konštatovať, že skôr uložené tresty v prevažnej miere naplnili svoj účel. Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 1T 83/2009 dňa 06.07.2009 za neoprávnené prechovávanie omamných látok, psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, pre vlastnú potrebu právoplatne odsúdený k podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, pričom sa dňa 18.10.2011 osvedčil.
Na jednej strane je nutné konštatovať, že trestná činnosť obžalovaného gradovala, keďže bol rozsudkom Okresného súdu Galanta sp.zn. 2T 55/2017 dňa 10.05.2017 za prechovávanie a neoprávnené nakladanie s drogami, okrem iného aj ich za ich predaj opätovne právoplatne odsúdený k podmienečného trestu odňatia slobody, ale vzhľadom ku kvalifikácii skutku už na trest vo výmere 3 roky, s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, zároveň s uložením probačného dohľadu, s uloženým obmedzením zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a s uložením ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, pričom sa dňa 12.08.2020 osvedčil a dňa 17.10.2017 bola ambulantná liečba ukončená. Na druhej strane súd u obžalovaného vidí existenciu potenciálu na jeho prevýchovu jednej z primárnych zložiek účelu trestu skutočnosť, že obžalovaný sa pri obidvoch odsúdeniach osvedčil a činy spáchal s odstupom takmer 8 rokov, pričom pri druhom odsúdení spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a s prokurátorom uzatvoril dohodu o vine a treste, ktorú následne súd schválil.
Zároveň je nutné v neprospech obžalovaného konštatovať, že rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 5T 97/2018 dňa 15.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2018 za prečin krádeže, ktorý ale spáchal pred druhým odsúdením a tak súd upustil od uloženia súhrnného trestu, keďže skôr uložený trest obžalovanému považoval na jeho prevýchovu za dostatočný.
Ku prospechu obžalovaného ďalej svedčí skutočnosť, že pred jeho vzatím do väzby bol riadne zamestnaný a k trestnej činnosti, ktorú páchal zaujíma kritický postoj. Súd zastáva názor, že v prípade obžalovaného napriek tomu, že už bol pred spáchaním činu odsúdený ako i napriek tomu, že páchal závažnú trestnú činnosť, súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste u obžalovaného, dospel k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude u obžalovaného účel trestu dosiahnutý už len uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, tiež s poukazom na ustanovenú trestnú sadzbu za obžalovaným spáchaný skutok. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, predovšetkým vzhľadom na postoj obžalovaného, ale predovšetkým
z dôvodu, aby uloženie trestu obžalovanému bolo zmysluplné a naplnilo jednu zo základných zásad ukladania trestov tak, aby predovšetkým došlo k prevýchove 41 ročného obžalovaného, aplikoval ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona a obžalovanému mimoriadne znížil trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a štyri mesiace.
Podľa názoru súdu boli splnené všetky tak formálne ako aj materiálne zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona, teda pre aplikáciu generálnej klauzuly mimoriadneho zníženia trestu, ktorými sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, a to vrátane možnosti nápravy páchateľa.
Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný.
Pri ustálenej súdnej praxi za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa ustanovenia § 39 odsek 1Trestného zákona možno považovať taktiež rovnaký pomere priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Obžalovaný i keď už bol za drogovú trestnú činnosť v minulosti opakovane odsúdený, súd z dôvodov vyššie uvedených konštatuje, že obžalovaný nie je tak kriminálne narušenou osobou, že by aj trest kratšieho trvania z hľadiska proporcionality ukladania trestov nebol dostatočný pre dosiahnutie účelu trestu a na odradenie iných od páchania drogovej trestnej činnosti, keďže i uložením trestu kratšieho trvania v prípade obžalovaného v konečnom dôsledku podľa názoru súdu dôjde k zabezpečeniu tzv. konečného účelu trestu spočívajúceho v ochrane spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti.
Súd ďalej pri aplikácii zmierňovacieho ustanovenia, vychádzal tiež zo stanoviska Najvyššieho súdu SR č. Tpj 55/2016, ktoré konštatuje, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4) Trestného zákona, tak aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), je možné mimoriadne znížiť trest na rovnakom princípe. Z uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu SR následne potom vyplynulo, že súd, po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, má možnosť pristúpiť aj pri kvalifikovanej skutkovej podstate, na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste, pretože mimoriadne zníženie trestu je tu ešte dôvodnejšie a vhodnejšie, keďže obžalovaný pri uznaní viny nemá garanciu o uložení trestu.
Súd ako vyššie uviedol ďalej konštatuje, že vyhlásenie páchateľa o vine na hlavnom pojednávaní nie je bežne sa nevyskytujúcou okolnosťou a bolo by nedostatočné tento postoj obžalovaného vyhodnotiť iba ako poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v doznaní páchateľa, oľutovaní trestného činu, či napomáhaní súdu pri objasňovaní trestnej činnosti.
V danom prípade súd preto nepovažoval uloženie trestu v zákonom ustanovenej trestnej za spáchaný čin obžalovaným, teda prísnejšieho trestu v trestnej sadzbe 10 až 15 rokov za nevyhnutné na splnenie účelu trestu v zmysle Trestného zákona.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona slúžiacom na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti), ale tiež prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia) a generálnej prevencie ako výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti ako potencionálnym páchateľom. Spoločnosť sa pred páchateľmi trestných činov ochraňuje jednak prvkom represie a prvkom výchovy. V zmysle zásady proporcionálnosti musí byť trest úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom úmernosť je určovaná jednak úmyselným konaním obžalovaného ako aj možnosťou jeho nápravy. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam okrem správania sa páchateľa pred spáchaním trestného činu tiež jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967)
Napriek tomu, že súd odsudzoval obžalovaného za obzvlášť závažný zločin, pri rozhodovaní o zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody vzal do úvahy významnú spoluprácu obžalovaného s orgánmi činnými v trestnom konaní, tiež skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu ako i všetky vyššie uvedené skutočností, o ktoré súd oprel výšku uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže dospel k záveru, že náprava obžalovaného v ústave na výkon trestu odňatia slobody
bude nie len dostatočne zaručená už v ústave so stredným stupňom stráženia podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona, ale taktiež pre z dôvodov vyššie uvedených obžalovaného vhodnejšia ako v ústave s maximálnym stupňom stráženia ako to v danom prípade určoval § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, bolo nevyhnutné v zmysle ustanovenia § 76 odsek 1 Trestného zákona uložiť mu ochranný dohľad. Súd obžalovanému uložil ochranný dohľad tiež z dôvodu mimoriadneho zníženia trestu, s poukazom na predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného, s poukazom na jeho doterajší spôsob života, na prostredie v ktorom žil, v ktorom sa pohyboval a v neposlednom rade na zabezpečenie primárneho predpokladu účelu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, aby obžalovaný po výkone trestu viedol na slobode riadny život a aby sa riadne zaradil do spoločnosti a nepáchal trestnú činnosť, čo sa nedá automaticky očakávať. Z uvedených dôvodov súd obžalovanému ochranný dohľad uložil v maximálne možnej dobe jeho trvania a zároveň zaviazal obžalovaného počas plynutia ochranného dohľadu povinnosťou sa zamestnať, alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.
Súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia vecí, a to: jeden kus mobilný telefón zn. Realme, šedý číslo telefónu XXXX/XXX XXX, IMEI1: XXXXXXXXXXXXXX/XX, F.: XXXXXXXXXXXXXXX/XX a jeden kus mobilný telefón zn. Motorola Moto E7 Power, číslo telefónu XXXX/XXX XXX, IMEI1: XXXXXXXXXXXXXXX, F. X: XXXXXXXXXXXXXXX C. finančná hotovosť vo výške 155,- Eur, patriacich obžalovanému, ktoré sú uložené na odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Topoľčany (ČVS: ORP-2/1-VYS-TO-2023), vzhľadom na splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, keďže boli použité na spáchanie trestného činu. Vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát – Slovenská republika v súlade s ustanovením § 60 odsek 5 Trestného zákona, čo súd nepovažoval za potrebné premietnuť do výroku rozhodnutia, nakoľko to vyplýva z hmotného práva.
Súd zároveň rozhodol o zničení doličnej veci - drvička podľa § 98 odsek 3 Trestného poriadku, nakoľko bolo preukázané, že sa jednalo o bezcennú vec, resp. vec nepatrnej hodnoty, ktorá sa nachádza na odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Topoľčany (ČVS: ORP-2/1-VYS-TO-2023).
Súd takto uložený trest považuje za zákonný, spravodlivý a zároveň spĺňajúci všetky kritéria pre ukladania trestu, predovšetkým aby uložený trest naplnil svoj účel, tak ako to ukladá ustanovenie § 34 Trestného zákona.
Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti o vine a treste obžalovaného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.