Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoE-34-2012.pdf
PDF · 82.88 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/34/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Tatra-Leasing, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Hodžovo nám. 3, IČO 31 326 552, zast. WERNER & ANGER, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Stromová 54/A, IČO 36 865 435 proti povinnému: 1/ G. W., nar. XX.XX.XXXX a 2/ C. W., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom R. pod R., Dr. O. XXX/XX, o vymoženie 1.370,25 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 2. januára 2012, č.k. 4Er/409/2011-34, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora Martina Hermanovského o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že návrhom zo dňa 11.5.2011 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: A 0910005 zo dňa 17.12.2010. Neskôr na výzvu súdu oprávnený doložil leasingovú zmluvu č. 11080469 zo dňa 25.2.2008 vrátane všeobecných zmluvných podmienok finančného prenájmu hnuteľných predmetov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy. Okresný súd svoje rozhodnutie posúdil podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Konštatoval, že základnou črtou štandardných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Leasingová zmluva, na základe ktorej bol oprávneným leasing poskytnutý povinným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou leasingovej zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky poskytnutia leasingu, ktoré povinní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Poukázal na ust. § 53 ods.1,4 Obč. zákonníka , § 44 ods.1 a § 45 ods.1,2,3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa bodu VIII. všeobecných zmluvných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že všetky majetkové spory medzi nimi vzniknuté sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní Stáleho rozhodcovského súdu zriedeného Rozhodcovskou, arbitrážnou a mediačnou, a.s. . V predmetnej exekučnej veci súd zistil, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy č. 11080469 zo dňa 25.2.2008 uzavretej medzi oprávneným a povinnými, na ktorú sa vzťahuje právny režim Obchodného zákonníka a podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Ďalej uviedol, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučný súd je tak povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v prípade, že ich zistí, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Takýto postup je napokon aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C - 40/08 - Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS z dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Súd zistil, že vo všeobecných obchodných podmienkach je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovkému orgánu, ktorý si sám zvolil, a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ex ante, t. j. ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu, stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Popri geografickej vzdialenosti od miesta pobytu spotrebiteľa (v tejto súvislosti bol vydaný rozsudok Súdneho dvora vo veci C-240/98 alebo C -244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, body 21-24) sa zdá, že veriteľom zvolený rozhodcovský orgán ignoruje uplatniteľné právne predpisy, a to najmä pravidlá na ochranu spotrebiteľa.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodoval o veci, ktorá nepatrí do jeho právomoci, pričom svojim postupom odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a zároveň vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to s prihliadnutím na nesprávne právne závery, týkajúce sa právomoci exekučného súdu vykonať prieskum rozhodcovskej doložky, ako aj nesprávnych záverov ohľadom európskej legislatívy, týkajúcej sa rozhodovania spotrebiteľských sporov rozhodcovskými súdmi, a aj príslušnej judikatúry komunitárnych súdov. Dôvodil, že rozsah preskúmavacej pôsobnosti exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom je štádiu v konania, keď exekučný súd preskúmava žiadosť o vydanie poverenia, totožný s rozsahom jeho preskúmavacej pôsobnosti vo vzťahu k rozsudkom súdov. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Namietal, že z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou disponuje kasačný súd, z čoho vyplýva, že odkaz na právom nedovolené plnenie v § 45 ods. 1 písm. c/ zák. o rozhodcovskom konaní nemôže byť odkazom na meritórny súlad uloženého plnenia s hmotnoprávnou úpravou, ale že je odkazom na právom dovolenú, resp. nedovolenú povahu plnenia. Poukázal na ust. § 53 ods. 1 písm. r/ Obč. zákonníka, zavedením ktorého zákonodarca rozhodne nemal v úmysle kategoricky zakázať rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, ale dal spotrebiteľovi na výber, či svoje práva voči dodávateľovi bude uplatňovať na všeobecnom súde alebo v rozhodcovskom konaní v zmysle rozhodcovskej doložky, a dodávateľa žiadnym spôsobom neobmedzil ohľadom spôsobu uplatňovania jeho práv voči spotrebiteľovi. Toto ustanovenie pritom v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Dôvodil, že ani smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 nemá za cieľ zakázať rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, ale zakazuje len také ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľa domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní, neupravenom právnymi predpismi. Uviedol, že odmietnutie vydať exekučné poverenie na základe odlišného názoru exekučného súdu na hmotnoprávne meritum veci, ako mal rozhodcovský súd, je odopretím spravodlivosti a zjavným porušením práva na súdnu a inú právnu ochranu. Konštatoval, že oprávnený bude vystavený nepriaznivým následkom existencie takéhoto stavu, a to v podobe namietania prekážky rozsúdenej veci v prípadnom konaní pred všeobecným súdom. Ďalej uviedol, že podstatnou skutočnosťou pre rozpoznanie nesprávnosti postupu exekučného súdu je aj to, že v rozhodcovskom konaní povinní nielenže nevzniesli námietku neexistencie a ani neplatnosti rozhodcovskej doložky, ale nepodali ani žalobu podľa § 40 zák. o rozhodcovskom konaní, hoci im bola žaloba spolu so všetkými dôkazmi riadne doručená spolu s výzvou na podanie žalobnej odpovede. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie v predmetnej veci. Zároveň žiadal, aby odvolací súd v prípade, že sa rozhodne napadnuté uznesenie potvrdiť, vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Povinní sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť s tým, že v náväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:
Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ust. § 44 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti posudzuje, či v rozhodcovskom rozsudku, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/), resp., či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) zákona o rozhodcovskom konaní. Ak zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd, taktiež v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť.
Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. správne súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 53 ods. 1 a 5 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a Smernice 93/13/ES a zisťoval, či leasingová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku vo všeobecných obchodných podmienkach správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti.
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komforným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie
- dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne, a tak podnikateľ môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, pričom v rozhodcovskom nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že v predmetnej veci je potrebné považovať za neprimeranú rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou Obchodných podmienok pre úver, ktoré predkladal oprávnený povinnému na formulári, pričom jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť.
V danom prípade súd prvého stupňa správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, a preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd pritom nevyslovil prípustnosť dovolania proti svojmu rozhodnutiu, ako navrhoval oprávnený, pretože otázky riešené v tomto uznesení korešpondujú s ustálenou súdnou praxou a nejde teda o otázky zásadného právneho významu, o ktorých riešení by vyvstali pochybnosti.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.