Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1154-2011.pdf
PDF · 71.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/1154/2011
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti povinným v 1. rade Ľ. J., R.. XX. XX. XXXX, D. D. XXXX/XX, Ž., v 2. rade D. Š., R.. XX. XX. XXXX, D. J. XXXX/XX, Q. K., pre vymoženie pohľadávky 12 759,50 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom, so sídlom Exekútorského úradu M. M. Hodžu 28, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 490/11, takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom sa dňa 01. 08. 2011 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 490/11 na vymoženie pohľadávky vo výške 12 759,50 Eur s príslušenstvom, priznanej vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05. 10. 2006, č. k. 26Cb/47/2004 - 95 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. 02. 2007, č. k. 1Cob/9/2007 - 107. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 031003* zo dňa 17. 08. 2011, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie povinnosti zaplatiť 12 759,50 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 14 724,50 Eur od 01. 06. 2003 do 24. 04. 2009 a zo sumy 11 404,50 Eur od 25. 04. 2009 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania 803,96 Eur a trovy exekúcie.
V priebehu konania postúpil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Povinný svoje tvrdenie o nemajetnosti podložil vyhlásením o majetku, pracovnou zmluvou, daňovým priznaním za rok 2010 a prvou stranou rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 21P/47/2003 - 138. Vo vyhlásení povinný uviedol, že nevlastní žiadny nehnuteľný majetok a okrem osobného motorového vozidla značky Honda Accord, rok výroby 1997, nemá žiadny iný majetok vyššej hodnoty. Ako samostatne zárobkovo činná osoba vykázal v roku 2010 daňovú stratu a podnikateľskú činnosť má pozastavenú od 01. 10. 2010. Na základe predloženej pracovnej zmluvy povinný poberá minimálnu mzdu.
Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného v 1. rade uviedol, že s týmto návrhom nesúhlasí. Povinným predložené listiny nie sú podľa oprávneného dostatočnými dôkazmi o jeho nemajetnosti. Preto žiadal, aby súd návrh zamietol.
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b), e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučné konanie ako nútený výkon súdneho alebo iného rozhodnutia má za úlohu zabezpečiť, aby sa oprávnený domohol priznaného práva v prípade, ak si povinný dobrovoľne riadne a včas nesplní svoju povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím. Súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a súdny exekútor spolu s exekučným súdom musia v konaní postupovať tak, aby nedošlo k zvýhodňovaniu jedného účastníka na úkor toho druhého. Zastavenie prebiehajúceho konania súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy len vtedy, ak je daný aspoň jeden z dôvodov uvádzaných v ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, resp. ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pokiaľ súd na návrh alebo aj bez návrhu preskúma dôvodnosť exekúcie a zistí, že nie je daný žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie, nemôže exekúciu zastaviť, nakoľko by takýmto postupom došlo k porušeniu spomínaného ústavného práva na súdnu ochranu.
Z obsahu podania povinného je zrejmé, že žiada zastaviť exekúciu z dôvodu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov konania. Za vykonanie exekúcie a zároveň aj za zvolený spôsob jej vykonania je zodpovedný súdny exekútor. Existencia nedostatku majetku musí byť podložená šetrením exekútora, preto ak môže súdny exekútor vykonať exekúciu aspoň jedným zo zákonných spôsobov vykonania exekúcie podľa § 63 Exekučného poriadku, nemožno exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z predloženého exekútorského spisu Ex 490/11 vyplýva, že súdny exekútor po získaní poverenia na vykonanie exekúcie vydal upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 22. 09. 2011, ktoré si povinný prevzal do vlastných rúk dňa 03. 10. 2011. Následne na to povinný požiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ako už súd uviedol, nemajetnosť povinného musí byť preukázaná v exekútorskom spise. Na začiatku exekúcie tak súdny exekútor nemôže reálne k záverom o nemajetnosti povinného dospieť. Preto ak povinný ihneď po doručení upovedomenia o začatí exekúcie tvrdí, že je tu dôvod na jej zastavenie pre jeho nemajetnosť, toto svoje tvrdenie musí aj preukázať. Povinný pritom vôbec neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení v plnom rozsahu. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že príjem povinného je vo výške 307,70 Eur. Pokiaľ by súdny exekútor mohol vykonať exekúciu iba jediným spôsobom, a to zrážkami z príjmu, je nepochybné, že po súhlase oprávneného by bolo rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom a trovami oprávneného a súdneho exekútora dôvodné. Súdny exekútor však môže exekúciu vykonať aj inými spôsobmi uvedenými v ust. § 63 Exekučného poriadku. Až v prípade, ak súdny exekútor nebude môcť rýchlo a účinne vykonať exekúciu žiadnym zo zákonných spôsobov, bude namieste z dôvodu hospodárnosti konania podať podnet na zastavenie exekúcie.
Vzhľadom k tomu, že v tomto štádiu konania nemôže byť výkonom exekučnej činnosti preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov konania a povinný svoje tvrdenie o nemajetnosti takmer žiadnym spôsobom nepreukázal a ani neoznačil dôkazy na podporu svojho tvrdenia, súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zastaviť exekúciu v prípade, ak existuje predpoklad existencie akéhokoľvek majetku povinného podliehajúcemu exekúcii by bolo nespravodlivé a v rozpore s účelom exekúcie - zákonnou cestou vymôcť priznanú pohľadávku oprávneného. Naviac, preskúmaním exekútorského spisu mal súd preukázané, že šetrenie majetku povinného je v štádiu zisťovania. Pokiaľ súdny exekútor preukázateľne zistí, že tvrdenia povinného sa
zakladajú na pravde, môže po predchádzajúcom súhlase oprávneného podať podnet na zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.