Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4CoE-112-2012.pdf
PDF · 90.85 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/112/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Moyzesova 8, IČO: 36 864 421 proti povinnému B. X., bytom Z. I. Z., X. č. XXX/X, o vymoženie 716,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. marca 2012, č. k. 4Er/1327/2008-21 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň zamietol návrh oprávneného na vylúčenie súdneho exekútora Mgr. Márie Krasňanovej a na poverenie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 18.11.2010, doručený Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 22.11.2010. V odôvodnení uviedol, že Okresný súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného zo dňa 20.02.2004. Okresný súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, keď poverenie na vykonávanie exekúcie bolo vydané na základe notárskej zápisnice N 5046/2003, Nz 111957/2003 zo dňa 29.11.2003 notára JUDr. Ondreja Ďuriača so sídlom notárskeho úradu v Partizánskom. Exekučným titulom je notárska zápisnica, ktorou sa osvedčilo vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a jeho súhlas s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Povinného pri tomto úkone zastupoval ako splnomocnený zástupca Mgr. Bruno Žlnay, koncipient advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého plnomocenstvo je spísané v zmluve o úvere č. 3290152 zo dňa 24.07.2003, uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 12.000,- Sk. Súčasťou predmetnej zmluvy, ktorá je tzv. formulárovou zmluvou, teda zmluvou predtlačenou na formulári, v ktorom sa vypisujú len údaje o konkrétnom dlžníkovi a výške úveru, poplatku, počte a výške splátok a splatnosti prvej splátky, je aj predtlačené splnomocnenie dlžníka pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby menovaný v mene dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý majetok splnomocniteľa. Posúdením uvedených skutočností podľa ust. § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, určených na ochranu spotrebiteľa, dospel súd k záveru, že exekúcia v danej veci je neprípustná. Zo spisu vyplýva, že v exekúcii sa vymáha plnenie, ktoré vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, uzatváranej v množstve prípadov v štandardnej forme a na predtlačenom formulári, kde sa dopĺňajú len vyššie uvedené údaje o spotrebiteľovi a výške úveru, poplatku za úver a počte, splatnosti a výške splátok úveru. Exekučným titulom je notárska zápisnica spísaná na základe splnomocnenia, uvedeného v spotrebiteľskej zmluve, obsiahnutého na vopred predtlačenom formulári. Splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice pre konkrétnu osobu vybranú veriteľom si povinný osobitne nevyjednal, a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy. Povinný mohol len zmluvu odmietnuť ako celok, alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, teda aj splnomocneniu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktoré bolo paušálnym spôsobom zakotvené v zmluve ešte
pred jej vznikom podpisom povinným. Je pritom zjavné, že veriteľ v predtlačenom splnomocnení určil pre svojich dlžníkov ako ich zástupcu jemu známu osobu, a možno dôvodne predpokladať, že medzi veriteľom a touto osobou existoval obchodnoprávny, či obdobný vzťah, založený na vzájomnej dôvere a závislosti. Takáto osoba vybraná veriteľom a pre dlžníka neznáma, bola dlžníkovi pri uzatváraní zmluvy v podstate nanútená ako jeho zástupca, ktorý bol tak potom oprávnený na vyhlásenie o uznaní dlhu v notárskej zápisnici tak, aby sa táto stala exekučným titulom, pomocou ktorého možno postihnúť celý majetok dlžníka. Dlžník, ktorý k osobe splnomocnenca nemal žiadny vzťah a nevybral si ho, nemal možnosť ovplyvniť vyhlásenie svojho zástupcu, a vo vzťahu medzi nimi chýba akýkoľvek prvok dôvery, ba naopak, ich záujmy sú práve s ohľadom na previazanosť osoby zástupcu s osobou veriteľa rozporné. Z týchto dôvodov preto musí súd považovať ustanovenia o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra dlžníkom za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a tým splnomocnenie podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatné. Rovnako tak úrok z omeškania 0,25 % denne (t. j. 91,25 % ročne), ktorý je po povinnom vymáhaný, a ktorého zmluvné dojednanie vyplýva z predtlačených a oprávneným vopred formulovaných všeobecných zmluvných podmienok, nemožno hodnotiť ako súladný so zákonom. Záväzkový vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vzťahom občianskoprávnym, a pre takýto vzťah nemožno dojednať úroky z omeškania v inej ako v zákonnej výške, teda takej, ktorú stanovuje § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. Dojednanie úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je preto pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Ako bolo vyššie uvedené, v predmetnej zmluve o úvere je upravených viacero neprijateľných podmienok, ktoré tvoria taký podstatný obsah celej zmluvy o úvere, že nie je možné ich v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka oddeliť od ostatného obsahu, a teda celá zmluva o úvere ako právny úkon je neplatná v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka (neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom) práve z dôvodu nerešpektovania a odporovania ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súdu predložená notárska zápisnica bola spísaná na základe splnomocnenia, ktoré súd hodnotí ako neplatné dojednanie, a teda ona sama neobsahuje vyhlásenie povinného ako dlžníka, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Exekúcia na podklade takejto notárskej zápisnice nie je prípustná, a preto súd podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň exekúciu zastavil. V priebehu exekúcie oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora, v ktorom navrhol, aby predmetnú exekúciu ďalej vykonával súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka č. 62. Vzhľadom k tomu, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení v celom rozsahu, zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. S ohľadom na zastavenie exekúcie sa zmena súdneho exekútora javí ako neúčelná. Zmena osoby súdneho exekútora by v danom štádiu exekučného konania bola v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Súd sa dôsledne zaoberal aj dispozičným právom oprávneného na zmenu osoby súdneho exekútora, napriek tomu však zmenu súdneho exekútora nepripustil, keďže súd konštatoval dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, teda že exekúciu nemožno ďalej vykonávať. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, a návrh oprávneného na vylúčenie súdneho exekútora Mgr. Márie Krasňanovej a na poverenie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 18.10.2010, doručený Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 22.11.2010, zamietol. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie jedným rozhodnutím, môže súd rozhodnúť o trovách exekúcie samostatne po vydaní, príp. po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Zastával názor, že súd prvého stupňa sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 45 ods. 2 zák. 244/2002 Z.z. postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, totiž nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo veriteľa. Uviedol, že exekučný súd zvolil revízny postup, keď preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti (ust. § 44 ods. 2 Ex. poriadku). Predovšetkým notár bol ten, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov. Všeobecný súd vo veci veriteľa nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom k tomu, že notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom, a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného notárom. Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad. Ďalej namietal, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čím porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorý zaručuje každej zákonom vymedzenej fyzickej osobe, bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť, inter alia právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. Dôvodil, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v SR povahu prameňa práva, a preto sa ňou exekučný súd nemohol riadiť. Exekučný súd vo veci aplikoval ust. Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom Európskej únie, a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci (zásadným právnym názorom), a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojištančnosti konania. Nestotožnil sa s odôvodnením súdu, že udelené plnomocenstvo je považované za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, resp. podľa § 23a ods. 2 Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a so záverom, že plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so zákonom. Namietal, že uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Konštatoval, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením, a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v § 53 Obč. zák. Plnomocenstvo udelené v zmluve je pritom dostatočne určité a zrozumiteľné. Za nesprávny považoval aj záver súdu, že povinný predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa vzdal práva, ktoré mu vznikne v budúcnosti. Žiadne z ustanovení zmluvy totiž nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo ostalo povinnému v plnej miere zachované, a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak teda povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocestvo na zatupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom si to vyžaduje určenie, do kedy bude dlh splatený. Ďalej namietal, že exekučný súd založil svoje rozhodnutie aj na tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Ex. poriadku musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným, pričom tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo súdnej praxe, avšak bez toho, aby uviedol, z akého publikovaného rozhodnutia vychádzal, a ani tento záver bližšie nerozvinul. Poukázal na to, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval, a o nej už raz právoplatne rozhodol. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí
žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V závere upozornil na to, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením, ktorým exekúciu v danej veci vyhlásil za neprípustnú a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil a konštatuje aj správnosť jeho dôvodov podľa § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:
Zmluva o úvere bola medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom uzavretá dňa 24.07.2003. V texte zmluvy vyhotovenej formou predtlače je uvedený text, z ktorého vyplýva, že povinný (dlžník) ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária Za Kasárňou 1, Bratislava na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v jeho mene uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku, alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky /alebo jej zostatku/ a jej príslušenstva. Dňa 29.11.2003 bola notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, Gen. Svobodu 1069/4 spísaná notárska zápisnica č. N 5046/2003, NZ 111957/2003, v ktorej v bode 3. Mgr. Tomáš Kušnír prostredníctvom Mgr. Bruna Žlnaya na základe substitučnej plnej moci vyhlásil v mene povinného, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 25.623,- Sk. Na základe uvedeného je aj odvolací súd toho názoru, že plnomocenstvo udelené povinným advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v úverovej zmluve nie je platným právnym úkonom povinného, pretože Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinného, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom, čo znamená, že Mgr. Tomáša Kušníra si ako svojho zástupcu povinný na základe svojej vôle nevybral. Na základe uvedeného odvolací súd v dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka považuje za neplatné vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra prostredníctvom Mgr. Bruna Žlnaya v predmetnej notárskej zápisnici. Notárska zápisnica tak nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu.
Ďalej odvolací súd dodáva, že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení exekúciu možno zastaviť na návrh alebo bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď skúmal aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie ex offo, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekučného konania v danej veci. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R 58/1997).
Ani ostatné odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné, vyporiadal sa s nimi už súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.