Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/7/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Š. a to: D., nar. XX.X.XXXX a G., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti matky Q. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom E., D. XXXX/X a otca H. Š., nar. X.X.XXXX, bytom E., D. XXXX/X, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou G.. G. V., pracovníčkou Okresného súdu N. E., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti zo sumy 22,61 eur mesačne na každé dieťa na sumu 70,- eur mesačne na každé dieťa počnúc dňom 1.1.2012, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta pod sp. zn. - 38 zo dňa 12.10.2006 v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti.

Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2012 do 7.8.2012 voči maloletému D. Š. v celkovej výške 331,73 eur, je otec maloletého dieťaťa povinný splácať v mesačných splátkach po 27,64 eur, kde splátky sú splatné popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok.

Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2012 do 7.8.2012 voči maloletej G. Š. v celkovej výške 331,73 eur, je otec maloletého dieťaťa povinný splácať v mesačných splátkach po 27,64 eur, kde splátky sú splatné popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletých detí sa svojim návrhom, podaným na Okresný súd Galanta dňa 11.1.2012, domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. - 38 zo dňa 12.10.2006, v časti týkajúcej sa výšky výživného na maloleté deti zo sumy 22,61 eur mesačne na sumu 70,- eur mesačne a to počnúc dňom 1.1.2012.

Svoj návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti nastala zmena pomerov na strane maloletých detí v tom, že deti navštevujú druhý stupeň ZŠ, sú o viac ako 5 rokov staršie, a tým ich odôvodnené potreby vzrástli. Uviedla, že otec detí si vyživovaciu povinnosť neplní, nejaví o ne žiaden záujem, nenavštevuje ich, nie je s nimi v kontakte.

Súdu sa nepodarilo zistiť, kde sa otec maloletých zdržiava, preto mu pre konanie ustanovil opatrovníka postupom podľa .

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. , potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch matky mal. detí, výpoveďami účastníkov konania a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Matka maloletých podala na súd návrh na zvýšenie výživného tak, ako je vyššie uvedené.

Rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. zo dňa 12.10.2006, súd deti zveril do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na výživu mal. detí sumou po 681,- Sk mesačne (22,61 eur) na každé dieťa počnúc od 1.10.2005, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí. Zročné výživné otca za obdobie od 1.10.2005 do 12.10.2006 voči mal. D. vo výške 8.172,- Sk a voči mal. G. vo výške 8.172,- Sk súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 200,- Sk na každé dieťa spolu s bežným výživným až do zaplatenia po právoplatnosti rozhodnutia súdu pod hrozbou straty výhody zo splátok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 25.10.2006.

V čase vydania rozsudku matka dosahovala čistý mesačný príjem 6.887,- Sk (228,61 eur) a otec bol dobrovoľne nezamestnaný, poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 1.610,- Sk mesačne.

Matka dieťaťa poberá prídavky na obidve mal. deti, poberá náhradné výživné vo výške 22,61 eur na každé dieťa. Matka maloletých pracuje v spoločnosti Samkang Diecasting Slovakia, s.r.o. od 12.7.2010, kde dosahuje čistý priemerný mesačný príjem vo výške 349,64 eur.

Maloleté deti sú žiakmi druhého stupňa ZŠ. Mal. syn pre problémy so správaním navštevuje liečebno - výchovné sanatórium v R., býva na internáte, za ktorý matka platí 80,- eur mesačne (vrátane bývania a stravy). Tieto okolnosti sú podstatnou zmenou oproti poslednému rozhodnutiu súdu o určení vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom (v čase pôvodného rozhodnutia len nastupovali na základnú školu).

Matka s deťmi býva v podnájme, za ktorý platí mesačne 270,- eur pánovi B. E.. Mal .dcéra sa stravuje v školskej jedálni, za obedy matka mesačne uhrádza cca. 21,- až 25,- eur.

Otec detí nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, nepoberá príspevok v nezamestnanosti, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že nie je zamestnaný. Z uvedeného vyplýva, že je dobrovoľne nezamestnaný.

Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že otec sa o deti nezaujíma, nenavštevuje ich, doposiaľ určené výživné neplatí, ani inak na deti neprispieva.

Matka dieťaťa zotrvala na svojom návrhu. Uviedla, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili najmä pomery na strane mal. detí tým, že nastúpili na druhý stupeň základnej školy. O svoje deti sa stará sama.

Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 70,- eur mesačne na každé dieťa a to od 1.1.2012, od ktorého dňa sa výrazne zmenili pomery na strane detí. Poukázal na nezáujem otca o deti, na jeho neplnenie si vyživovacej povinnosti ako aj na to, že otec na deti neprispieva žiadnym iným spôsobom.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

V odseku 1 sa príkladmo vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu (na rozdiel od pôvodného pojmu rodičovských práv, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia i rodičovské povinnosti). Vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. V zmysle uvedeného Dohovoru rodičia sú napr. povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z

rodičov), ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej napríklad aj súdmi (čl.3); rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere ( čl.6 ods.2), pričom výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne (čl.29).

S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 ZR, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 osd.1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa a , rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery..

K zmene pomerov na strane matky od posledného rozhodnutia podstatným spôsobom nedošlo, nakoľko od posledného rozhodnutia jej ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla, má dve vyživovacie povinnosti, je zamestnaná, pričom od posledného rozhodnutia o výživnom sa jej príjem zvýšil o 121,03 eur mesačne, úmerne k nárastu životných nákladov, pričom naďalej osobne zabezpečuje celodennú starostlivosť o

maloletú dcéru, maloletého syna umiestnila na internátnu školu pre jeho problémy so správaním, čím sa jej zvýšili náklady na školu.

Na strane otca maloletého dieťaťa od posledného rozhodnutia nedošlo k zmene pomerov, naďalej je dobrovoľne nezamestnaný, dokonca prestal poberať dávky v hmotnej núdzi, teda jeho životná úroveň mu podľa toho vzrástla.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že k podstatnej zmene pomerov došlo najmä na strane maloletých detí. Ich odôvodnené potreby stúpli tak s nárastom nákladov súvisiacich s nástupom na druhý stupeň základnej školy, s ich vekom, ako aj fyzickým vzrastom, teda na oblečenie, stravu, obuv, hygienické potreby.

Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal tak z odôvodnených potrieb a záujmov navrhovateľky, ako aj schopností a možností jej rodičov s poukazom na vyššie citované ustanovenia o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnako stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa.

Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať ust. § 78 ods. 1 ZR a teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenia §-ov 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ustanovenie §-u 75 ods. 1 ZR, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.

Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vyživovaciu povinnosť otca zvýšil zo sumy 22,61 eur na každé dieťa na sumu 70,- eur mesačne na každé dieťa a to počnúc dňom 1.1.2012, nakoľko najneskôr od tohto času preukázateľne došlo k zmene pomerov na strane mal. detí.

Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2012 (od kedy došlo k zvýšeniu výživného) do 7.8.2012 (deň rozhodnutia súdu) súd povolil otcovi mal. detí splatiť v splátkach v súlade s Dlžné výživné predstavuje sumu 7 x 47, eur (za 7 mesiacov po sume, o ktorú sa zvýšilo výživné), t.j. 331, eur na každé dieťa. Vzhľadom na výšku dlžného výživného súd považoval za spravodlivé povoliť mesačné splátky rovnomerne rozdelené na 12 mesiacov, t.j. vo výške 27,64 eur mesačne na každé dieťa, ktoré sú splatné popri bežnom výživnom. Viac splátok nebolo možné povoliť, nakoľko dlžné výživné nie je vysoká suma a dlhšie splácanie by bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Súd do úvahy nebral dlh na výživnom, ktorý vznikol z predchádzajúceho rozsudku, nakoľko tento dlh si matka dieťaťa môže exekučne vymáhať na základe pôvodného rozhodnutia súdu pod sp. zn. zo dňa 12.10.2006.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na , keď žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Súd poukazuje na znenie a , podľa ktorého pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia. Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.