Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19C-36-2012.pdf
PDF · 75.07 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/36/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom tamtiež, proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., E. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom v Prešove, Važecká 16, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafránkom, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, o zaplatenie 2.615,61 EUR s prísl. a trovy konania, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e .
V r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 149,87 EUR prostredníctvom Daňového úradu Bratislava v lehote 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia.
Žalobca vo vzťahu k žalovanému n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 13.02.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.615,61 EUR spolu s úrokom z omeškania 14,25 % ročne zo sumy 2.390,23 EUR od 01.03.2008 do zaplatenia a trov konania titulom dlžnej čiastky na zmluve o spotrebnom úvere č. XXXXXX zo dňa 26.05.2005.
V priebehu konania, podaním zo dňa 15.03.2012 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo vstup do konania v pozícii vedľajšieho účastníka s tým, že v konaní ho bude zastupovať advokát.
Žalobca podaním zo dňa 03.07.2012 (došlé súdu dňa 09.07.2012) zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Súčasne žiadal o vrátenie súdneho poplatku. K trovám konania uviedol nasledovné: Cieľom Združenia na ochranu spotrebiteľa je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Žalobca nevidí význam v právnom zastúpení združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, keďže jeho samotnou úlohou je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Žalobca spochybňuje nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom, pričom v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Vedľajší účastník je združeným založeným na ochranu spotrebiteľa, a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Žalobca zastáva názor, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta,
musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti, čo ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012, neskôr Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/259/2011. Nakoľko žalobcovi je známy postup právneho zástupcu vedľajšieho účastníka pri uplatňovaní a vyčísľovaní trov právneho zastúpenia, namieta úkon právnej služby prevzatie a príprava právneho zastúpenia, nakoľko žalobcovi nie je zrejmé, akým spôsobom sa právny zástupca vedľajšieho účastníka konania oboznámil so spisovým materiálom. Navyše, vyjadrenia právneho zástupcu v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach a má za to, že takéto úkony má prioritne vykonávať samotný vedľajší účastník. Na uvedené poukázal vo svojom rozhodnutí aj Okresný súd Bratislava II sp. zn. 13C/14/2012 a obdobne Okresný súd Bratislava IV v rozhodnutí sp. zn. 8C/303/2011. Žalobca zastáva názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadnuť a reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.
Po tom, čo žalobca zobral žalobu späť, došlo súdu písomné podanie vedľajšieho účastníka zo dňa 26.06.2012, došlé súdu dňa 18.07.2012 (predtým než súd stihol predmetné späťvzatie vedľajšiemu účastníkovi doručiť), ktorým vedľajší účastník vzniesol voči celému nároku námietku premlčania a z toho dôvodu žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania z tarifnej hodnoty 3.992,04 EUR za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátanie prvej porady s klientom, vyjadrenie z 26.06.2012) á 151,03 EUR + 2x režijný paušál á 7,63 EUR + 20 % DPH vo výške 63,46 EUR, t.j. spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 380,78 EUR. K započítaniu príslušenstva do tarifnej hodnoty v prílohe predložil uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Cob/62/2006 z 19.01.2007 a uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/63/2012 zo 17.05.2012.
Podľa ust. § 96 ods. ods. 1, ods. 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním, súd konanie v celom rozsahu zastavil.
Súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi prostredníctvom príslušného daňového úradu po krátení o 6,63 EUR, (t.j. o vrátení sumy 149,87 EUR, keďže žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 156,5 EUR) a to v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a predpisov.
Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého žalobca svojim dispozitívnym úkonom zavinil zastavenie konania, a je preto povinný ich znášať.
Preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobca ako účastník, ktorý zavinil zastavenie konania, nemá právo na náhradu trov konania voči žalovanému. Z dôvodu absencie návrhu na náhradu trov konania zo strany žalovaného, súd o trovách konania žalovaného nerozhodol. Súčasne rozhodol, že náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva, a to v spojení s ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keďže súd trovy vedľajšieho účastníka, ktoré si uplatnil ako trovy právneho zastúpenia za dva úkony (prevzatie a príprava, vyjadrenie) plus za 2x režijný paušál a 20% DPH, nepovažuje v tomto konaní za účelne vynaložené.
K dôvodom, pre ktoré súd aplikoval v danom prípade ust. § 150 O.s.p. a na základe toho vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, súd uvádza nasledovné: Podstatou vstupu vedľajšieho účastníka do predmetného konania v podobe združenia na ochranu spotrebiteľa je zabezpečiť žalovanému kvalifikovanú obranu proti žalobe, keďže v danom prípade ide nepochybne o spotrebiteľa. Je nepochybné, že v tomto prípade nie je možné uviesť, do akej miery by bolo nevyhnutné poskytnúť žalovanému predmetnú obranu zo strany vedľajšieho účastníka, pretože do dnešného dňa sa súdu nepodarilo žalovanému žalobu doručiť; medzičasom vydaný platobný rozkaz bol zrušený pre jeho nedoručiteľnosť žalovanému na adresu uvedenú v žalobe a hoci súd po zrušení platobného rozkazu zistil inú adresu trvalého pobytu žalovaného, predtým, než stihol urobiť prvotné úkony voči žalovanému na takto zistenú adresu, musel konanie zastaviť pre späťvzatie žaloby. Tiež súd poznamenáva, že k späťvzatiu došlo predtým, než sa vo veci vedľajší účastník vyjadril. Za tejto situácie nemožno považovať zastúpenie vedľajšieho účastníka v podobe advokáta od jeho začiatku za účelne vynaložené trovy, pretože v čase vstupu nebolo vôbec zrejmé, či sa žalovaný bude nejakým spôsobom brániť proti predmetnej žalobe, či jeho obrana bude kvalifikovaná a pod. a či vôbec bude súhlasiť s tým, aby na jeho strane vystupoval vedľajší účastník. Je nepochybné, že vedľajší účastník vstúpil do konania tzv. naslepo, nemajúc vlastne žiadne informácie o predmetnom konaní. Preto musel počítať aj s tou možnosťou, že jeho účasť v konaní (a teda aj jeho prípadné trovy) nebude nevyhnutná, napr. ak sám žalovaný bude schopný sa kvalifikovane brániť alebo sa sám dá zastúpiť advokátom, alebo pôjde o prípad, kedy nebude dôvod niečo namietať voči uplatnenému nároku a pod. Podľa názoru súd v predmetnom konaní ide o takýto prípad, ktorý možno považovať ako prípad hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd posúdil trovy vedľajšieho účastníka v podobe trov právneho zastúpenia za trovy neúčelne vynaložené. Z toho dôvodu súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal vôbec.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (205 ods. 2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).