Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16P-48-2012.pdf
PDF · 97.98 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/48/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľky: M. W., nar. XX.X.XXXX, bytom T. A. Ž., Ľ.. Š. XX, t. č. A. N., A. XX, štátny občan SR proti odporcovi: Q. W., nar. XX.X.XXXX, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom U.. G. M., Q. X. Ú. E. X. O., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode: W. W., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky takto
rozhodol:
Súd manželstvo M. W., rod. Y., nar. XX.X.XXXX a Q. W., nar. XX.X.XXXX, uzavreté X.X.XXXX v A. N., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 40, ročník 2003, na strane 112, pod poradovým číslom 5 rozvádza.
Súd maloletú W. W., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otec je povinný prispievať na výživu maloletej W. sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Súd styk otca s maloletou n e u p r a v u j e.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
Súd p r i z n á v a navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov.
Súd n e z a v ä z u j e odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 20.2.2012 domáhala rozvodu manželstva s odporcom, pretože ich manželstvo je len formálne, neplní svoj účel, vzťahy sú vážne rozvrátené a nie je tu predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Mal. dieťa na čas po rozvode žiadala zveriť do svojej opatery a otca zaviazať na platenie výživného v súlade so zákonom.
Súd pre toto konanie ustanovil odporcovi opatrovníka na ochranu jeho záujmov podľa § 29 ods. 2, 5, 6 O.s.p., pretože na adrese trvalého pobytu zisteného cestou REGOB BB sa nezdržiava, zásielka sa vrátila súdu s tým, že adresát je neznámy. Navrhovateľka oznámila súdu adresu odporcu v ČR, odkiaľ sa vrátila zásielka súdu ako nevyzdvihnutá. Odporca vo väzbe nie je, žiadne dávky nepoberá a nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Obvodný súd Praha 7 oznámil súdu, že odporcovi v ČR nie sú vedené žiadne záznamy v centrálnej evidencii osôb. Adresu pobytu odporcu neoznámili súdu ani rodinní príslušníci, t. j. sestra odporcu, ktorá prípis súdu prevzala dňa 18.4.2012. Inú adresu pobytu sa súdu zistiť nepodarilo.
Súd pojednával v neprítomnosti opatrovníka podľa § 101 ods. 2 O.s.p, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané dňom 19.7.2012. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením predložených listinných dôkazov: rozsudok tun. súdu 7P 488/2006-35 zo dňa 15.12.2006, potvrdenia o poberaní náhradného výživného za rok 2011, potvrdenie o poberaní dávok v hmotnej núdzi za rok 2011 navrhovateľkou, správy na odporcu o jeho pobyte a poberaní dávok, uznesenie o ustanovení opatrovníka odporcovi 16P/48/2012-43 zo dňa 20.6.2012, pripojený spis v zmysle oboznámeného rozsudku 7P 488/2006 o zverení mal. dieťaťa do výchovy a určenie výživného, pripojený spis tun. súdu 10C 225/2006 o určení výživného na manželku č. l. 1, zápisnica z pojednávania zo dňa 14.2.2007, rozsudok o zamietnutí návrhu z č. l. 30 zo dňa 14.2.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.4.2007, sobášny list a zistil tento skutkový a právny stav:
Z pripojeného spisu tun. súdu 7P/488/2006 súd zisťuje, že navrhovateľka - matka mal. dieťaťa sa návrhom zo dňa 23.10.2006 domáhala zverenia mal. dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného v sume 681,-Sk z toho dôvodu, že otec dieťaťa odišiel zo spoločnej domácnosti v júli 2006 a odvtedy na výživu mal. dieťaťa neprispel. Súd vykonal šetrenie ohľadne pobytu otca maloletej a keďže sa rozsiahlym šetrením súdu nepodarilo zistiť miesto pobytu a doručiť písomnosti otcovi mal. dieťaťa bol mu ustanovený opatrovník podľa § 29 ods. 2 O.s.p.. Rozsudkom zo dňa 15.12.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.12.2006 súd mal. W. zveril do osobnej starostlivosti matke od 1.7.2006, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otec je povinný platiť výživné na mal. v sume 681,-Sk mesačne.
Z pripojeného spisu tun. súdu 10C/225/2006 má súd preukázané, že návrhom zo dňa 25.10.2006 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi určenia výživného na manželku. Po rozsiahlom šetrení ohľadne pobytu odporcu súd uznesením zo dňa 25.1.2007 ustanovil odporcovi opatrovníčku podľa § 29 ods. 2 O.s.p. Rozsudkom zo dňa 14.2.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.4.2007 súd návrh navrhovateľky zamietol.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi upresnila, že na rozvode trvá a mal. dieťa žiada zveriť na čas po rozvode do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazať na platenie výživného v súlade so zákonom. Nemala by žiadne výhrady voči styku otca s mal. dieťaťom, avšak je nepochybné, že otec sa o mal. dieťa nezaujíma, neobjaví sa, pretože je hľadaný políciou. Pred uzavretím manželstva sa poznali rok, kedy sa im narodilo i mal. dieťa. Manželstvo uzavreli preto, aby dieťa vyrastalo v usporiadanej rodine. Počas obdobia, kým spolu žili pred uzavretím manželstva odporca nepil a rovnako sa príkladmo staral o ňu i o mal. dieťa. I napriek tomu, že obaja pracovali, výplatu odporcu nikdy nevidela, minul ju na alkohol a na automaty. V roku 2005 odišiel odporca pracovať do ČR, kedy už ich vzťahy boli narušené, ale viackrát ju prosil, aby sa pokúsili o obnovenie manželského spolužitia. Vrátil sa asi trikrát, žili spolu 2 týždne, maximálne mesiac, ale k riadnemu obnoveniu manželského spolužitia neprišlo. Počas manželstva došlo i k fyzickému útoku, kedy ju odporca napadol, čo jej spôsobilo otras mozgu a odcudzil jej 500,-Sk. Vyhľadala lekársku pomoc a bola hospitalizovaná 10 dní. Podala na odporcu i trestné oznámenie a vo veci zatiaľ rozhodnuté nebolo, pretože nevedia nájsť odporcu. S odporcom sa intímne nestýkajú, spoločne nehospodária a nezabezpečujú výchovu mal. dieťaťa od roku 2005. Navrhovateľka uznala, že má známosť, ktorá je intímneho charakteru a žijú v spoločnej domácnosti. O tom, že podala návrh na rozvod informovala i matku odporcu, ktorá to odporcovi oznámila telefonicky a rovnako ho informovala o tom, že ona má mimomanželskú známosť.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa pre prípad rozvodu navrhol mal. dieťa zveriť na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazať na platenie výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a styk otca s mal. dieťaťom neupraviť.
Účastníci uzavreli manželstvo X.X.XXXX. U oboch účastníkov sa jedná o manželstvo prvé. Z manželstva pochádza jedno mal. dieťa. Podľa vyjadrenia navrhovateľky mali účastníci posledné spoločné bydlisko na adrese A. N., U.. P.Y. XX.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
V § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, respektíve rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t. j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva je dôvodný. Súd považoval za jednoznačne preukázané a z predložených listinných dôkazov a pripojených spisov potvrdené, že účastníci nežijú v spoločnej domácnosti minimálne od roku 2006, kedy odporca odišiel pracovať do ČR tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených návrhov na zverenie mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti, ako aj určenia výživného na manželku. Uvedené skutočnosti vo svojej výpovedi potvrdila i navrhovateľka. V podstate od tohto obdobia je manželstvo len formálne a neplní svoj účel. Vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko, vážne a trvalo narušené a nie je tu predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Od tohto obdobia účastníci spoločne nehospodária, nevychovávajú mal. dieťa a intímne sa nestýkajú. V podstate sa odporca nezaujímal ani o mal. dieťa a neprispieval ani na jeho výživu. Hlavnou príčinou rozvratu manželstva vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je úplné citové odcudzenie zo strany navrhovateľky i pre správanie odporcu, ktorý od roku 2006 neprejavuje o ňu a mal. dieťa žiadny záujem. Odstránenie zistených príčin rozvratu manželstva a to úplné citové odcudzenie navrhovateľky, ako aj nadviazanie mimomanželskej známosti navrhovateľkou, čo sama uznala a nepoprela do úvahy neprichádza a nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že navrhovateľka s pánom O. C. žije v spoločnej domácnosti i s mal. dieťaťom. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd maloleté dieťa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, pretože je nepochybné, že od narodenia sa o mal. dieťa stará a poskytuje mu každodennú starostlivosť. V podstate zabezpečuje riadny zdravý psychický vývoj mal. dieťaťa sama od obdobia, odkedy otec dieťaťa odišiel pracovať do ČR a odvtedy neprejavuje o mal. dieťa záujem. Je to od roku 2006, kedy bola matka dieťaťa nútená domáhať sa práv a povinností k mal. dieťaťu cestou súdu. Súd určil výživné podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, pretože sa súdu nepodarilo žiadnym hodnoverným spôsobom preukázať príjem otca mal. dieťaťa. Súd vykonal šetrenie i v ČR ohľadne zamestnávateľa a pobytu tak, ako to navrhla matka mal., avšak bezvýsledne. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že matka mal. dieťaťa potvrdila súdu, že otec dieťaťa si neplní vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom tun. súdu 7P/488/2006 a výživné vôbec neplatí.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Súd styk otca s mal. dieťaťom na čas po rozvode neupravil, pretože od roku 2006, kedy odišiel otec mal. dieťaťa za prácou do ČR a asi trikrát sa vrátil za matkou dieťaťa na krátku dobu dvoch týždňov, maximálne jedného mesiaca sa o dieťa nezaujíma, neprispieva na jeho výživu a v podstate sa vôbec nestretli. Uvedené skutočnosti majú negatívny vplyv na vzťah mal. dieťaťa k otcovi a je potrebné, aby sa v prípade záujmu otca ich vzťahy opätovne budovali a rozvíjali vzájomnými stretnutiami, ak o to otec dieťaťa bude prejavovať záujem, čo sa však v posledných šiestich rokoch nestalo. Matka dieťaťa nebráni styku otca s mal. dieťaťom a v prípade potreby je možné i následne styk upraviť.
Podľa § 144 O.s.p. nepriznal súd účastníkom právo na náhradu trov konania, keďže dôvod pre iné rozhodnutie o náhrade trov nezistil.
Súd priznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na jej osobné, majetkové a sociálne pomery, ktorá poberá rodinné prídavky na jedno dieťa a v roku 2011 poberala dávky v hmotnej núdzi v mesiacoch január až máj vo výške 176,76 eura, jún až august 148,38 eura a september až december 113,69 eura. Podľa predloženého tlačiva na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je táto suma t. č. vo výške 60 eur. Žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok nevlastní. Je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od roku 2006 a býva v podnájme. Súd nezaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh podľa § 2 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel, nakoľko sa jedná o konanie o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.