Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-58-2012.pdf
PDF · 74.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-6T/58/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. augusta 2012 v Košiciach, takto
rozhodol:
obžalovaný W. Y., nar. 1. XX. XXXX v X., trvale bytom X., ul. N. č. 3, nezamestnaný;
j e v i n n ý, ž e
v Košiciach a inde si neplní vyživovaciu povinnosť k svojej maloletej dcére J. S., nar. XX. 8. XXXX, hoci mu táto vyplýva zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 27P 98/2005 zo dňa 19. 1. 2007 bol zaviazaný prispievať na výživu mal. J. sumou 1.200,- Sk (39,83 €) mesačne a tak dlhuje za obdobie od 19. 2. 2010 do 7.8.2012 matke dieťaťa J. R. na výživnom sumu vo výške 1155,07 € a skutku sa dopustil, hoci bol za taký čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 4T 22/2010 zo dňa 18. 2. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 3. 2010;
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený;
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona a trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov n e p o d m i e n e č n e .
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu súd zaraďuje obvineného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Hlavné pojednávanie súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného, ktorý bol na hlavné pojednávanie včas a riadne predvolaný a zároveň bol aj poučený o možnosti vykonania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Obžalovaný v prípravnom konaní spáchanie trestného činu priznal a oľutoval. Vo veci súd už rozhodol trestným rozkazom, ktorý bol obžalovanému doručený až po realizácii príkazu na jeho zatknutie (17.7.2012). Vtedy opakovane priznal spáchanie trestného činu. Potvrdil, že je nezamestnaný a že na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie nie je evidovaný. Na svoju obhajobu uviedol, že výživné neplatil údajne z dôvodu práceneschopnosti kvôli zlomenine lakťa. Uviedol, že má možnosť sa zamestnať ako vyučený obuvník s mesačným platom 1.000,-€. Po poučení o ustanovení o účinnej ľútosti podľa § 86 Trestného zákona požiadal o prepustenie zo zadržania s tým, že výživné do konania hlavného pojednávania zaplatí. Z uvedených dôvodov podal proti trestnému rozkazu odpor. Na hlavné pojednávanie sa však nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie hlavného pojednávania. Z výpovede svedkyne J. R. - matky mal. J. súd zistil, že obžalovaný si voči svojej dcére neplnil vyživovaciu povinnosť od marca roku 2007. Maloletá J. bude v školskom roku 2012/2013 žiačkou tretieho ročníka Obchodnej akadémie v Košiciach. Svedkyňa potvrdila, že sama je nezamestnaná, je evidovaná na úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Dávky v hmotnej núdzi nepoberá vzhľadom na to, že jej terajší manžel ako jediný živiteľ rodiny a zarába okolo 600,-€ mesačne. Svedkyňa potvrdila, že od februára 2010, kedy bol obžalovaný za rovnaký trestný čin odsúdený, jej za ďalších 29 mesiacov dlhuje na výživnom 1.155,- € s tým, že obžalovaný neuhradil ani dlžné výživné stanovené v predchádzajúcom odsudzujúcom rozhodnutí. Preto jej na výživu dlhuje sumu 3.124,-€. Ako vyplýva z listinných dôkazov, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II obžalovaného ako uchádzača o zamestnanie neeviduje. Od 16.2.2009 bol vyradený pre nespoluprácu. Podľa správy Sociálnej poisťovne z januára 2012 bol obžalovaný naposledy zamestnaný do 24.8.2010. Obžalovaný nepoberá nemocenské ani úrazové dávky, dávky v nezamestnanosti ani dôchodok. Je nemajetný. Z rodného listu vyplýva, že je otcom maloletej J.. Táto zatiaľ nie je schopná sama sa živiť, ako stredoškoláčka sa pripravuje na budúce povolanie. Naposledy bola povinnosť obžalovaného prispievať na výživu dcéry upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 27P 98/2005 zo dňa 19. 1. 2007, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu mal. J. sumou 1.200,- Sk (39,83 €) mesačne. Skutočnosť, že za prečin zanedbania povinnej výživy už bol odsúdený vyplýva z trestného rozkazu Okresného súdu Košice II, sp. zn. 4T 22/2010 zo dňa 18. 2. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 3. 2010. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov bolo potrebné upraviť skutok tak, aby bol v súlade so zisteným skutkovým stavom. Keďže dlh obžalovaného na výživnom narástol, súd uznal jeho vinu tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku rozsudku. Obžalovaný sa prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3, písm. b), c) Trestného zákona dopustil tým, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil čo aj z nedbanlivosti svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania preto, že v páchaní trestného činu pokračoval dlhší čas a zároveň sa trestného činu dopustil ako špeciálny recidivista, keďže v páchaní trestnej činnosti pokračoval, aj po doručení predchádzajúceho odsudzujúceho trestného rozkazu, a páchal ho aj počas stanovenej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd bral do úvahy zásady ukladania trestov uvedené v § 34 Trestného zákona, aj pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že obžalovaný jeden krát súdom trestaný. Naposledy bol odsúdený už citovaným trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 4T 22/2010 zo dňa 18. 2. 2010 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 rokov do 25.3.2012. Toho času je obžalovaný nezamestnaný, žije túlavým spôsobom života. Za spáchanie prečinu podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona je možné potrestať páchateľa odňatím slobody na jeden až päť rokov. Trest by mal v prípade obžalovaného zabezpečiť jeho prevýchovu, aby si obžalovaný v budúcnosti riadne a včas plnil svoju vyživovaciu povinnosť. S prihliadnutím na osobu obžalovaného je na jeho nápravu je uloženie nepodmienečného trestu nevyhnutné. Aj v čase, keď bol zamestnaný si neplnil vyživovaciu povinnosť. Ani v priebehu predchádzajúcej skúšobnej doby sa nepokúšal o odstránenie škodlivých následkov trestného činu. Jedinou poľahčujúcou okolnosťou bolo, že pred hlavným pojednávaním sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Táto poľahčujúca okolnosť však nebola natoľko významná, aby boli namieste úvahy o znížení hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38 ods. 3 Trestaného zákona. Obhajobu obžalovaného, že výživné neplatil, lebo bol kvôli zlomenine ruky práceneschopný súd považoval za
účelovú. Obžalovaný páchal trestný čin 29 mesiacov. Je to oveľa dlhší časový úsek, ako čas potrebný na liečbu zlomeniny. Keďže páchanie trestného činu po dlhší čas a opätovné odsúdenie za rovnaký trestný čin je znakom skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona, nie je možné na tieto okolnosti zároveň prihliadať ako na priťažujúce. Vzhľadom na to, že predchádzajúci podmienečný trest na dolnej hranici stanovenej trestnej sadzby nesplnil u obžalovaného predpokladaný prevýchovný účel, bolo potrebné uložiť mu nepodmienečný prísnejší trest. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ nebol vo výkone trestu uloženého mu za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.