Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5Er/389/2003

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843 proti povinnému: Š. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W., B. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka: OMBUDSPOT, združenie na ochranu práv spotrebiteľov, so sídlom Poprad, Šrobárova 2676/30, IČO: 37 872 117, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Ľudová 14, IČO: 47 234 466, o vymoženie pohľadávky v sume 248,95 eura(7.500,-Sk) s príslušenstvom, trov základného konania a trov exekúcie, takto

rozhodol:

1/. Súd p r i p ú š ť a vstup OMBUDSPOT, združenie na ochranu práv spotrebiteľov, so

sídlom Poprad, Šrobárova 2676/30, IČO: 37 872 117, do exekučného konania.

2/. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú.

3/. Exekúciu súd z a s t a v u j e .

4/. Povinnému a vedľajšiemu účastníkovi na strane povinného súd náhradu trov

exekučného konania n e p r i z n á v a.

5/. Oprávnený j e p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi

ml. trovy exekúcie v sume 159,13 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Dňa 21.12.2011 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie označené ako návrh na odklad exekúcie, na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a návrh na jej zastavenie, ktorým OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv spotrebiteľov so sídlom Poprad, Šrobárova 2676/30, IČO: ako „združenie“), prostredníctvom právneho zástupcu oznámilo súdu vstup do exekučného konania na stranu povinného a navrhlo aby súd povolil odklad exekúcie, následne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Svoj návrh odôvodnilo tým, že proti povinnému prebieha exekúcia na základe absolútne neplatných ustanovení zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným. Adhézne formulované ustanovenia úverovej zmluvy obsahujú rozhodcovskú doložku zaväzujúcu povinného ako spotrebiteľa riešiť spory s podnikateľom v rozhodcovskom konaní alebo splnomocňujúce iný subjekt na spísanie notárskej zápisnice ako vykonateľného exekučného titulu, na uznanie záväzku z úveru. Združenie poukázalo na ustanovenia obsahujúce ustanovenia o spotrebiteľskoprávnej ochrane. Analyzovalo rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku

úverovej zmluvy a splnomocnenie dané advokátovi spotrebiteľom za účelom uznania záväzku z uzavretej úverovej zmluvy v forme notárskej zápisnice, ako exekučného titulu pre vykonanie exekúcie. Združenie v predmetnom podaní konštatuje, že titulný súd (by) vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pochybil keď nezistil zjavný rozpor exekučného titulu so zákonom a to ak rozhodol o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo nepreskúmal nekalú povahu rozhodcovskej doložky a nevyvodil všetky dôsledky s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný, nevyhodnotil rozhodcovský rozsudok ako rozporný so zákonom, hoci na tento postup existoval zákonný dôvod a poverenie na výkon exekúcie vydané nemalo byť. S poukazom na uvedené skutočnosti a ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g), § 56 ods. 2 a 5 Exekučného poriadku združenie navrhlo, aby súd povolil odklad exekúcie ak možno očakávať, že bude zastavená a následne aby exekúciu po vyhlásení za neprípustnú zastavil. V súvislosti so zastavením konania aby súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal s poukazom na to, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

Potom ako súd dal oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka na vedomie oprávnenému a povinnému dňa 02.02.2012 bolo súdu doručené podanie oprávneného, ktorým namietal prípustnosť vedľajšieho účastníka do vyššie uvedeného exekučného konania na stanu povinného s poukazom na ustanovenie § 37 Exekučného poriadku, podľa ktorého účastníkmi konania sú oprávnený, povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Účastníci konania sú teda v predmetnom ustanovení jasne definovaní a vzhľadom na osobitnú úpravu v Exekučnom poriadku nie je možné pri určenie účastníkov v exekučnom konaní použiť ustanovenia . Účastníkmi exekučného konania môžu byť len tí, ktorí sú nositeľmi hmotnoprávneho vzťahu vyplývajúceho z exekučného titulu, tí ktorým toto postavenie priznáva Exekučný poriadok, manžel povinného a pri rozhodovaní o trovách exekúcie aj poverený exekútor. Proti inému než kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného, než tohto, k to je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu len výnimočne,. a to len za podmienok ustanovených v Exekučného poriadku, ktoré upravuje zmenu účastníkov konania. Podľa oprávneného vedľajšie účastníctvo je možné len v sporovom konaní a preto vzhľadom na uvedené by exekučný súd mal rozhodnúť o tom, že vstup združenia ako vedľajšieho účastníka na strane povinného do exekučného konania nepripúšťa. Poukázal aj na skutočnosť, že o vstupe resp. nevstúpení vedľajšieho účastníka do exekučného konania je potrebné rozhodnúť v každom jednom exekučnom konaní samostatným uznesením a tiež na to, že nevidí žiaden právne relevantný dôvod na rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a následné zastavenie konanie alebo odklade exekúcie. Následne dňa 31.05.2012 bolo sudu doručené podanie oprávneného obsahujúce návrh na zmenu súdneho exekútora, keď povinný žiadal aby súd poveril vykonaním exekúcie voči povinnému súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Podľa prvá veta (ďalej len „ “) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa , ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)

Podľa , do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa , v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o ochrane spotrebiteľa), tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "") a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

Súd mal preukázané, že vo vyššie uvedenom exekučnom konaní vystupuje na strane povinného subjekt, ktorým je fyzická osoba, ktorá uzavrela s oprávneným spotrebiteľskú zmluvu o poskytnutí úveru a vymoženia pohľadávky z takto poskytnutého úveru sa vo vyššie uvedenej exekúcii domáha voči povinnému oprávnený. Súd mal ďalej preukázané, že OMBUDSPOT, na ochranu práv spotrebiteľa je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom sa rozumie aj o ochrane spotrebiteľa. Cieľom je okrem iného „ochraňovať práva spotrebiteľov a ich oprávnené záujmy, zastupovať práva spotrebiteľov v reklamačnom konaní a na súdoch, vykonávať a realizovať mediáciu, mimosúdne vysporiadanie v spotrebiteľských sporoch a pod. S poukazom na uvedené je spôsobilým subjektom pre vstup do vyššie uvedeného konania na strane povinného, ktorý je v tomto prípade spotrebiteľom a s poukazom na ustanovenie , vstúpilo do konania na základe vlastného podnetu čím využilo svoje právo dané ustanovením . Preto súd pristúpenie ako vedľajšieho účastníka konania na stranu povinného nemal dôvod ani napriek stanovisku oprávneného neakceptovať a rozhodol o jeho vstupe do exekučného konania tak, ako je uvedené vo výroku 1/ tohto uznesenia.

V ďalšom sa súd zaoberal preskúmaním podmienok vedenia exekúcie voči povinnému a za tým účelom sa oboznámil s obsahom súdneho spisu sp. zn. a spisu súdneho exekútora č. EX 213/2003.

Podľa , kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa prvá veta , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Okresný súd Dolný Kubín, ako exekučný súd, zo zákona preskúmal podmienky zákonnosti exekučného konania a zistil, že toto je vedené voči povinnému za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného z exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica vyhotovená Mgr. Tomášom Leškovským notárskym kandidátom JUDr. Ľubomíra Vlhu, notára so sídlom v Bratislave, číslo N 401/2003, NZ 13110/2003 zo dňa 24.02.2003, ktorá obsahuje vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice

ako exekučného titulu, ktoré vyhlásenie v mene povinného urobil Mgr. Martin Paiček, advokátsky koncipient advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na základe substitučnej plnej moci zastupujúceho Mgr. Tomáša Kušníra. Neoddeliteľnou súčasťou tejto notárskej zápisnice je zmluva o úvere č. 5260051 zavretá medzi oprávneným a povinným dňa 14.10.2002 z ktorej mal súd preukázané, že oprávnený poskytol povinnému úver v sume 12 000,-Sk a povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 6.480,-Sk, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 18.480,-Sk, a to vo forme 12-tich dvojtýždenných splátok po 1.540,-Sk počnúc dňom 28.10.2002 na účet veriteľa- oprávneného, resp. v hotovosti. Podľa vyššie uvedenej úverovej zmluvy a to časti označenej ako „Splnomocnenie“ dlžník ako splnomocniteľ splnomocňuje spoločnosť DSS s.r.o. ako zmluvného partnera veriteľa povereného evidenciou splatných pohľadávok na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z vyššie uvedeného úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa resp. pre exekúciu podľa Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva. Na základe vyššie uvedeného splnomocnenia štatutárny zástupca spoločnosti PDSS, s.r.o. dňa 02.12.2002 splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch, ktoré je spoločnosť PDSS, s.r.o. povinná vykonať na základe plnomocenstva udeleného dlžníkom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. za účelom uznania záväzku dlžníka z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi spol. POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinný ako dlžníkoma za účelom spísania notárskej zápisnice tak, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu. Mgr. Tomáš Kušnír v rovnakom rozsahu ďalej splnomocnil svojho koncipienta Mgr. Martina Paičeka. Súčasťou predmetnej notárskej zápisnice je aj plnomocenstvo udelené na zatupovanie pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra.

Podľa č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Súd preskúmal exekučný titul, ktorým je v tomto konaní notárska zápisnica, z hľadiska materiálnej a formálnej vykonateľnosti a zistil, že z formálnej stránky vyššie uvedený exekučný titul všetky náležitosti ktoré vyžaduje § 42 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Z materiálnej stránky súd skúmal či tento exekučný titul má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a skúmal aj jeho prípadný rozpor s platným právom, t.j. dovolenosť, súlad s dobrými mravmi a podobne.

Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa citovaného ust. Exekučného poriadku je potrebné, aby povinná osoba súhlasila s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Podľa zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V tomto prípade povinný na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, splnomocnil spoločnosť PDSS, s.r.o. tak, že udelené plnomocenstvo pre uvedeného splnomocnenca ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere, bolo na tejto zmluve vopred predtlačené a vopred bol určený určený splnomocnenec - PDSS, s.r.o., ktorému dlžník mal splnomocnenie udeliť. V tomto prípade sa jednalo o zmluvné zastúpenie. V zmluvnom zastúpení rozlišujeme existenciu zmluvy, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia (dohoda o plnomocenstve), z ktorej vyplývajú vzájomné práva a povinnosti medzi zástupcom a zastúpeným. Plnomocenstvo je potom osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia. Súd mal preukázané, že v tejto veci

plnomocenstvo, ako jednostranný právny úkon, bolo spísané priamo v zmluve o úvere bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a povinným. V konaní tak nebolo preukázané, že dohoda o plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon bola platne uzavretá. Dlžník svojim podpisom úverovej zmluvy vyjadril, že súhlasí s tým, že uzatvára úverovú zmluvu, prijíma sumu, ktorá ako úver mu bola zo strany oprávneného poskytnutá, a že v súlade so všeobecnými podmienkami úveru sa zaväzuje požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok spolu vo výške 18.480,- Sk vrátiť, nie je zrejmé, čo mienil okrem týchto skutočností dlžník prejaviť vo vzťahu k existencii „zmluvy o plnomocenstve“. Nemožno teda konštatovať, že dlžník podpísaním zmluvy o úvere mienil uzavrieť zmluvu o plnomocenstve s určeným splnomocnencom - PDSS, s.r.o. a to z dôvodu, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že mal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri výbere splnomocnenca, ktorý by hájil výlučne len jeho záujmy. V tomto prípade, ako je vyššie uvedené, spoločnosť PDSS, s.r.o. udelila splnomocnenie na zastupovanie ďalej advokátovi Mgr. Tomášovi Kušírovi, ktorý jednak v tomto exekučnom konaní ale aj vo väčšine exekučných konaní vedených na tunajšom súde zastupuje práve oprávneného - POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Preto takto udelené splnomocnenie sa rozhodne prieči dobrým mravom, pretože nie je možné, aby advokát nestranne zastupoval v tomto exekučnom konaní povinného, keď súd mal preukázané, že uvedený advokát zastupuje zároveň aj oprávneného. Na tomto nemení nič ani skutočnosť, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír udelil ďalej substitučnú plnú moc na zastupovanie splnomocnenca svojmu advokátskemu koncipientovi Mgr. Martinovi Paičekovi a ten uznal za povinného jeho záväzok do notárskej zápisnice, ktorú notársku zápisnicu oprávnený predložil ako exekučný titul pre vedenie exekúcie voči povinnému. V danom prípade treba poukázať pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul ( a to v zmysle judikovanej praxe Ústavného súdu SR, rozh. č. 18/2000), že zákonodarca kládol dôraz na výslovný „súhlas povinnej osoby s exekúciou“, rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu teda ponechal v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá potom samozrejme nesmie byť postihnutá absolútne žiadnymi právne relevantnými vadami. Súd preto takto spísanú notársku zápisnicu považuje za materiálne nevykonateľnú, pretože bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci.

Okrem toho, aj keď je nepochybné, že zmluva o úvere, ktorú oprávnený s povinným uzatvoril je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje ďalšie pre povinného nevýhodné podmienky pre ktoré sa prieči dobrým mravom, súd sa už uvedenými skutočnosťami nezaoberal, nakoľko zistil absenciu jednej zo základných podmienok pre vedenie exekúcie voči povinnému a to absenciu účinného exekučný titulu, pre ktorý vyhlásil exekúciu vedenú voči povinnému súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom ml. za neprípustnú a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením tak ako to vyplýva z ustálenej súdnej praxe. Osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a o zastavení exekúcie by odporoval hospodárnosti a účelu exekučného konania.

Vzhľadom k tomu, že súd po opätovnom preskúmaní podmienok pre vedenie exekúcie exekúciu vedenú voči povinnému v prospech oprávneného vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, už nerozhodoval o odklade exekúcie ani o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko v tomto štádiu konania je rozhodovanie o predmetných návrhoch neopodstatnené.

V súvislosti so zastavením exekúcie súd rozhodol o trovách konania a to tak, že povinnému, ktorému by ich náhrada prináležala ako úspešnému účastníkovi konania si ich náhradu neuplatnil, ani vznik žiadnych trov súd nemal na strane povinného v tomto konaní preukázaný, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku 4/ tohto uznesenia. Predmetným výrokom rozhodol súd zároveň o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane povinného- , ktoré je v tomto konaní právne zastúpené Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o. a to za použitia ustanovenia podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Súd mal preukázané, že právny zástupca podával v mene OMBUDSPOT návrhy na odklad exekúcii, jej vyhlásenie za neprípustnú a na zastavenie exekúcie v mnohých exekučných konaniach vedených nielen Okresným súdom Dolný Kubín, ale aj inými súdmi v rámci Slovenskej republiky, kde ako oprávnený vystupuje resp. vystupovala spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. teda podávalo návrhy plošne. Vychádzajúc z obsahu návrhu na odklad exekúcie, jej vyhlásenie za neprípustnú a zastavenie, jedna sa o identický návrh podaný len na tunajšom súde v cca 60 prípadoch, ktorý návrh je všeobecný - univerzálny, vzťahujúci sa jednak na exekúcie

vykonané na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, keď návrh obsahuje analýzu rozhodcovskej doložky, neprijateľných podmienok a dojednaní obsiahnutých v zmluvách v rozpore s ustanoveniami spotrebiteľskoprávnej ochrany a tiež sa vzťahujúci na exekúcie vykonané na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlas s exekúciou, a tu návrh analyzuje vyhlásenie o uznaní záväzku, ktoré mal za povinného urobiť advokát Mgr. Tomáš Kušnír, zastupujúci vo väčšine exekučných konaní aj oprávneného a ktorého záujmy sú tak v rozpore so záujmami povinného. Vzhľadom na uvedené právny vzťah zastúpenia medzi advokátskou kanceláriou a združením nie je založený pre individuálnu vec, právna náročnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci v jednotlivých veciach je minimálna a to už zo spomínaného dôvodu, že predmetom týchto konaní je identický právny problém, resp. návrhy sú postavené na rovnakých podkladoch. Podľa názoru súdu je tak úplne minimalizovaná prácnosť podávania návrhov. Okrem uvedeného súd je toho názoru, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je neadekvátne a neplniace svoj účel, pretože ak medzi základné úlohy patrí sprostredkovávanie sporov medzi spotrebiteľmi a dodávateľmi, zastupovanie spotrebiteľov pred súdom a vystupovanie v súdnych sporoch na jeho strane, ak je vedľajší účastník zastúpený advokátom, popiera sa tým podstata samotného , ktorým by mala mať schopnosť samo zabezpečiť ochranu spotrebiteľa (aj vo forme zastupovania v súdnom konaní) vlastnou činnosťou. Aj keď to samozrejme neznamená, že by sa na ochranu spotrebiteľa nemohlo dať zastúpiť advokátom ani využívať jeho služby, no trovy ktoré by mu v tejto súvislosti vznikli, musí znášať samo a nie protistrana v exekučnom konaní, nakoľko tá by nemala „doplácať“ na to, že nedokáže plniť svoje základné úlohy, resp. vyvíjať činnosť, na ktorú bolo vytvorené, vlastnými silami. Súd tak s poukazom na uvedené nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, ktoré mu mali vzniknúť práve s jeho právnym zastúpením a ktoré predstavujú právnym zástupcom uplatnenú odmenu za dva úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom vo výške 30,705 eura podľa vyhlášky č. 655/20004Z.z. o odmenách a náhradách advokátov + režijný paušál 7,41 eur a odmenu za úkon - podanie návrhu na odklad exekúcie jej vyhlásenie za neplatnú a zastavenie vo výške 61,41 eura podľa vyhlášky č. + režijný paušál 7,41 eura, čo spolu činí 106,93 eura. Priznanie trov právneho zastúpenia v uvedenej výške v každej z cca 60 exekučných vecí, kde podalo návrh je neopodstatnené a znamená neúmerné, neopodstatnené a ničím neodôvodnené navyšovanie trov exekučného konania.

Čo sa týka trov exekúcie, ktoré vznikli vo veci konajúcemu súdnemu exekútorovi, exekútor JUDr. Jaroslav Kabáč ml. predložil na výzvu súdu dňa 07.08.2012 svoj exekučný spis č. EX 213/2003 obsahujúci špecifikáciu trov exekúcie a žiadal aby súd rozhodol o ich náhrade v sume 445,24 eura. V rámci trov si exekútor uplatnil odmenu podľa , vyhl. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „“), t.j. odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vo výške 239,04 eura s tým, že za 36 úkonov bez ohľadu na čas, ktorý na vykonanie každého z týchto úkonov v zmysle predloženej špecifikácie vynaložil si uplatnil odmenu vo výške 6,64 eura, čo spolu činí 239,04 eura. Paušálnu odmenu podľa v spojení s a , , , ,, g,), , a spolu za 21 úkonov si uplatnil vo výške 69, eura. Za zriadenie záložného práva na k nehnuteľnostiam si uplatnil odmenu vo výške 33,19 eur a náhradu hotových výdavkov vynaložených na poštovné a kancelárske potreby spolu v sume 38,78 eura. Z odmeny a náhrad si uplatnil DPH vo výške 20 % čo činí 76,14 eura s tým, že uviedol, že počas exekúcie vymohol na hotové výdavky sumu 11,62 eura.

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ustanovenia § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ako je zrejme z citovaného ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, súdny exekútor má právo na náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti. Z ďalšieho citovaného ustanovenia §197 Exekučného poriadku vyplýva, že tieto náklady uhrádza povinný. V exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom ml. pod č. EX 213/2003 však súd exekúciu po jej vyhlásení za neprípustnú zastavil z dôvodu, že oprávnený sa v nej domáhal plnenia v rozpore s dobrými mravmi z jeho strany sa jednalo o nedostatok odbornej starostlivosti, a preto trovy exekúcie, ktoré v tomto konaní vznikli súdnemu exekútorovi súd uložil zaplatiť práve oprávnenému postupom podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd mal preukázané, že oprávnený sa v exekúcii voči povinnému domáhal nedôvodného plnenia a sám spôsobil, že musí znášať trovy ktoré exekútorovi v predmetnej exekúcii vznikli a na ktoré má v súvislosti so zastavením exekúcie zákonný nárok.

Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „“):

Podľa až 3 , ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. b/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 € (100 Sk).

Podľa , paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa , v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie vychádzal zo špecifikácie obsiahnutej v podaní súdneho exekútora zo dňa 03.08.2012, zo spisu súdneho exekútora sp. zn. EX 213/2003, spisu tunajšieho súdu sp. zn. a na základe toho priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle §, 15 , t. j. odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa ust. , priznal spolu za 9 hodín (1 hod á 6, eura) vo výške 59, eura a paušálnu odmenu podľa , , , -2x, , , -8x, -4x a -2x za 21 úkonov spolu vo výške 69, eura ( 1 úkon á 3, eura). Po preskúmaní dôvodnosti a opodstatnenosti priznal súd exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktoré vynaložil na poštovné vo výške 13,09 eura a poplatok za kolok vo výške 1,66 eura, čo činí spolu 14,75 eura. Vzhľadom k tomu, že exekútor uviedol, že na hotové výdavky v priebehu exekúcie vymohol sumu 11,62 eura, súdom priznané hotové výdavky tak prestavujú 3,13 eura (14,75 eura - 11,62 eura). Z odmeny priznanej postupom podľa §, 15 v sume 129,48 eura a náhrad (poštovné + kolok) priznaných v sume 3,13 eura súd priznal exekútorovi DPH v aktuálnej výške 20%, čo činí 26,52 eura (20% zo sumy 132,61 eura) a to postupom podľa Exekučného

poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko v novelizovanom znení § 196 Exekučného poriadku, ktorý sa síce vzťahuje na konania začaté po 01.01.2012 sa uvádza, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Preto podľa názoru súdu niet dôvodu postupovať pri priznávaní DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak, ako to teraz upravuje § 196 Exekučného poriadku. Zároveň súd poukazuje na to, že podľa ustálenej praxe právne služby (tu služby súdneho exekútora) sa považujú za poskytnuté dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu tu, rozhodnutia súdu o trovách exekúcie).

Odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu na rozdiel od exekútorom predloženého vyúčtovania podľa ktorého si exekútor uplatnil za 36 úkonov odmenu ako za 36 hodín vo výške 239,04 eura napriek tomu, že čas ktorý na vykonanie týchto úkonov mal vynaložiť v zmysle ním predloženej špecifikácie po jeho spočítaní nepredstavuje 36 hodín. Súd po preskúmaní účelnosti, dôvodnosti a preverení skutočného vykonania úkonov priznal exekútorovi odmenu spolu za 18 úkonov na vykonanie ktorých mohol efektívne a účelne vynaložiť čas spolu v trvaní 9 hodín. Tu súd poznamenáva, že podľa jeho názoru ale aj podľa ustálenej súdnej praxe a platnej judikatúry, z ustanovenia , nemožno vyvodiť, že by pri úkonoch odmeňovaných hodinovou sadzbou 6, eura, mala odmena predstavovať za každý úkon 6,64 eura, hoci na jeho vykonanie, vychádzajúc z jeho charakteru a náročnosti vynaložil exekútor necelú hodinu, prípadne len niekoľko minút. Ustanovenie o priznaní odmeny podľa počtu hodín treba vykladať tak, že je potrebné sčítať potrebný a účelne vynaložený čas a podľa výslednej hodnoty - podľa počtu súčtu času účelne vynaloženého na vykonanie jednotlivých úkonov v rámci exekúcie, priznať odmenu. Vzhľadom na uvedené súd spočítal čas, ktorý exekútor špecifikoval ako čas vynaložený na vykonanie jednotlivých, ním špecifikovaných úkonov resp. pri niektorých úkonoch tento exekútorom špecifikovaný čas vzhľadom na charakter úkonu nepovažoval súd za objektívny a do súčtu času započítal čas, ktorý s poukazom na svoju rozhodovaciu činnosť v exekučných konaniach posúdil ako efektívne a hospodárne vynaložený na vykonanie toho ktorého úkonu a podľa výslednej hodnoty (súčtu času) priznal exekútorovi odmenu celkom za 9 začatých hodín. Do tohto času za ktorý súd exekútorovi priznal odmenu podľa počtu hodín bol započítaný čas, ktorý exekútor vynaložil resp. mohol vzhľadom na jeho náročnosť vynaložiť v rozsahu 15 minút na úkon - výzva na odstránenie nedostatkov návrhu zo dňa 04.07.2003, v rozsahu po 10 minút na úkony - doplnenie žiadosti zo dňa 25.07.2003 a výzva s predvolaním povinnému zo dňa 18.10.2010, v rozsahu po 5 minút na 3 úkony špecifikované ako: výzva na odstránenie nedostatkov návrhu zo dňa 01.10.2003, výzva povinný zo dňa 02.08.2005 a dňa 13.09.2006, v rozsahu po 30 minút na úkony špecifikované ako: výzva povinný - urgencia zo dňa 10.11.2004 a zo dňa 17.01.2005, dohoda o splnení dlhu zo dňa 25.01.2005, upovedomenie o ďalších trovách exekúcie zo dňa 06.11.2008, záznam o vyvesení upovedomenia zo dňa 05.08.2009, výzva povinnému s predvolaním zo dňa 22.01.2010, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz zo dňa 10.04.2012 a napokon po 1 hodine na úkony špecifikované ako: upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 10.11.2004, upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie a exekučný príkaz zo dňa 04.08.2009. Oproti času ktorý v špecifikácii zo dňa 03.08.2012 uviedol ako čas vynaložený na vykonanie niektorých úkonov exekútor, súd zahrnul do súčtu času pre priznanie odmeny čas, ktorý posúdil ako efektívne a hospodárne vynaložený vychádzajúc z náročnosti jednotlivých úkonov, nakoľko niektoré úkony sa opakovali a ich vykonanie spočítavalo vlastne v skopírovaní vzoru uchovávaného v počítači exekútorského úradu (výzvy povinnému, výzva oprávnenému na odstránenie nedostatkov podania).

Do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín súd nezapočítal vôbec čas vynaložený exekútorom na úkon špecifikovaný ako „žiadosť o udelenie poverenia“, nakoľko je toho názoru, že takýto úkon je možné považovať za administratívny úkon výsledkom ktorého je vydanie poverenia a preto exekútorovi za takýto úkon neprislúcha odmena aj podľa , nakoľko za získanie poverenia na vykonanie exekúcie prislúcha exekútorovi paušálna odmena vo výške 3, eura podľa , ktorú odmenu si exekútor v rámci paušálnej odmeny aj uplatnil a súd mu ju priznal. Rovnako do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súd nezapočítal čas exekútorom vynaložený na vykonanie úkonov špecifikovaných ako prijatie návrhu + založenie spisu, viazanie spisu a zapisovanie a vyúčtovanie trov, pretože tieto úkony nemožno považovať za úkony exekučnej činnosti vo vlastnom slova zmysle ale len za administratívnu prácu podľa vykonávanú v záujme a v prospech súdneho exekútora a čas vynaložený na vykonanie týchto úkonov nie je časom účelne a hospodárne vynaloženým na vykonávanie exekúcie v

prospech oprávneného. Do súčtu času pre priznanej odmeny podľa počtu hodín súd nezahrnul ani čas exekútorom vynaložený na 15 úkonov súčinnosti (sociálna poisťovňa - pobočka D. Kubín + Ústredie, Daňový úrad Dolný Kubín, Mesto Dolný Kubín a Dopravný inšpektorát OO PZ v Dolnom Kubíne), nakoľko súd je toho názoru, že za uvedené úkony, ktorými exekútor zisťoval existenciu účtov povinného, jeho zamestnávateľa, stav jeho majetku, prináleží paušálna odmena ako za úkony podľa h), a , ktorú odmenu si exekútor v rámci úkonov odmeňovaných paušálnou odmenou aj uplatnil a súd mu túto odmenu v ním uplatnenom rozsahu aj priznal, nakoľko mal vykonanie takýchto úkonov preukázané zo spisu súdneho exekútora.

V rámci náhrady hotových výdavkov súd súdnemu exekútorovi priznal z ním špecifikovaných poštových výdavkov náhradu poštovného vo výške 13,09 eura. Nestotožnil sa s názorom exekútora a nepriznal mu poštovné, ktoré exekútor uviedol ako budúce poštovné, ktoré vynaloží na zrušenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu v sume 2,60 eura, na žiadosť o vyznačenie právoplatnosti vo výške 1,30 eura, za vrátenie poverenia vo výške 1,-eura a oznámenie o ukončení exekúcie vo výške 0,40 eura, pretože sa jedná budúce možné náklady a súd si v čase rozhodovania o trovách exekúcie nemohol overiť výšku týchto budúcich nákladov a takto sú pre súd nepreskúmateľné. Rovnako je pre súd nepreskúmateľný aj výdavok uplatnený vo výške 3,-eura za telefonické hovory, mobil, fax, internet kanc. papier, toner, tlač, archiváciu spisu, zálohovanie dát nakoľko ich vynaloženie nemal zo spisu súdneho exekútora preukázané a tak ako sú uvedené sú pre súd nepreskúmateľné. Podobne súd nepriznal exekútorovi ani náhradu uplatnenú za obálky a spisový obal, nakoľko z ustanovenia vyplýva za ktoré hotové výdavky patrí exekútorovi náhrada a z charakteru týchto výdavkov nie je možné usúdiť, žeby tam patrila aj náhrada za kancelárske potreby. Okrem toho, z ustanovenia vyplýva, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, a súd je toho názoru, že aj vrátane kancelárskych potrieb použitých na tieto administratívne práce.

Na rozdiel od exekútorom predloženej špecifikácie mu súd nepriznal odmenu, ktorú si uplatnil za zriadenie záložného práva podľa a to s poukazom na to, že odmena súdneho exekútora pri zastavení exekúcie je určená v ustanovení §, 15 a pri zastavení exekúcie aj v tomto prípade za samotný úkon - vypracovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva, patrí exekútorovi odmena podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, ktorú odmenu súd za úkony zriadenia záložného práva aj priznal, resp. čas vynaložený na ich vypracovanie zahrnul do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín, ktorú si exekútor uplatnil v rozsahu 2 hodín ( upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti a zriadením zál. práva -1hod., ex. príkaz - zriadenie záložného práva a predaj nehnuteľnosti -1hodina).

Celkové trovy exekúcie vzhľadom na vyššie uvedené predstavujú spolu 159,13 eura (odmena §§14,15=129,48 eura, poštovné + kolok=3,13 eura, DPH=26,52 eura), ktoré trovy je oprávnený v tomto exekučnom konaní povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi ml. do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia tak, ako je uvedené vo výroku 5/ tohto uznesenia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní

od jeho doručenia.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).