Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-73-2024.pdf
PDF · 90.68 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/73/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú X. F., A.. XX.XX.XXXX, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., pochádzajúcu z matky Y. F., A.. XX.X.XXXX, W. O. XX, právne zastúpenej JUDr. Pavlom Birošom, advokátom so sídlom Bardejovská 44, Prešov, a otca B. F., A.. XX.X.XXXX, W. N. W. XX, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná 17, Prešov, v konaní o udelenie súhlasu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25P/19/2024-43 zo dňa 8.4.2024, takto
rozhodol:
I. Mení rozsudok tak, že návrh otca zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Otec podal návrh na udelenie súhlasu namiesto matky s umiestnením dieťaťa do predškolského zariadenia v O..
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. Udeľuje súhlas namiesto matky so zápisom mal. X. F., A.. XX.XX.XXXX do predškolského zariadenia v O. - N. Š. X. P. Š. M. XXX/X O..
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že nástup maloletej do materskej školy v O., pri fungujúcej striedavej osobnej starostlivosti možno považovať za najmenej invazívny zásah do existujúcich a fungujúcich pomerov maloletej X..
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 35 zákona č. 36/2005 o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
5. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.
III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania
6. Proti napadnutému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh otca na udelenie súhlasu namiesto matky s umiestnením dieťaťa do predškolského zariadenia v O. zamietne. V odvolaní argumentovala tým, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že otec je držiteľom vodičského oprávnenia a matka nie je držiteľom vodičského oprávnenia, pričom z dôvodu prežitých autohavárií nie je v matkiných možnostiach s poukazom na takzvaný psychický blok absolvovanie autoškoly s následným získaním vodičského oprávnenia. Nemôže obstáť ani nepodložené tvrdenie otca, že ak by maloletá navštevovala predškolské zaradenie v obci O., tak cesta do škôlky z miesta bydliska otca by trvala viac ako hodinu, čo by znamenalo 4 hodiny cestovania denne. Vychádzajúc z informácií z internetovej stránky Google.com/maps, cesta osobným motorovým vozidlom z obce N. W. do obce O. trvá 28 minút a cesta osobným motorovým vozidlom z obce N. W. do Obce O. trvá 40 minút, čo predstavuje rozdiel 12 minút. Podstatným je ale fakt, že v prípade, ak by maloletá navštevovala predškolské zariadenie v O., bola by odkázaná na prepravu tretími osobami, pretože matka by nedokázala zabezpečiť dochádzanie maloletej do predškolského zariadenia v O. - matka pracuje v obci O. a nie je držiteľom vodičského oprávnenia. Rodičia matky so zabezpečením dopravy pre maloletú vyslovene nesúhlasia, preto matka v prípade, že by mal súd o uvedenom pochybnosti, navrhuje ich výsluch. K dochádzaniu hromadnou dopravou matka uviedla, že skúmala aj túto možnosť, pričom ako vyplýva z predložených dôkazov a to cestovných poriadkov a jej pracovnej zmluvy, táto možnosť neprichádza do úvahy. Jedinou možnosťou by bolo cestovanie autobusom, pričom prvý autobusový spoj počas pracovných dní z obce O. do obce O. odchádza o 7:01 hod, trvanie cesty 34 minút a prvý autobusový spoj z Obce O. do obce O. a odchádza o 10:25 hod., trvanie cesty 36 minút. Z uvedeného vyplýva, že matka by bola nútená čakať za dopravou z obce O. do obce O. viac ako 3 hodiny, čo jej neumožňuje pracovná zmluva, v zmysle ktorej je jej pracovná doba od 8:00 hod. Matka ďalej uviedla, že vzhľadom k tomu, že ona nedokáže zabezpečiť dochádzanie maloletej do predškolského zariadenia v obci O. súhlasí s prípadnou dohodou s otcom o náhrade nákladov za cestovanie, ktoré by otcovi vznikli nad rámec oproti cestovaniu do obce O.. Uviedla, že súd prvej inštancie prijal nepodložené tvrdenia otca o trvaní cesty z obce N. W. do obce O. a O. bez bližšieho preskúmania, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím je založený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Uvedený odvolací dôvod je podľa názoru matky založený aj tým, že súd prvej inštancie na základe výsluchov otca a matky dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť dochádzanie maloletej do predškolského zariadenia v O., čo nie je možné, ak matka nie je držiteľom vodičského oprávnenia a jej pracovná doba začína od 8:00 hod.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zmeniť v zmysle § 388 CSP, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani zrušenie.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
10. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
11. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutočne zisteného stavu súdom prvej inštancie. V rámci odvolacieho konania rozhodoval o podanom odvolaní matky proti napadnutému rozsudku, ktorým súd udelil otcovi namiesto matky súhlas so zápisom maloletej dcéry do predškolského zariadenia v O..
12. Odvolací sud pri prieskume napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, zistil, že vo veci bol súdom prvej inštancie dôsledne zistený skutočný stav veci a nie je potrebné dokazovanie doplniť. Odvolací súd sa tu v plnej miere riadil vyššie uvedenými ustanoveniami čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v zmysle ktorých rozhodujúcim hľadiskom pri posudzovaní vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, je záujem maloletého dieťaťa a to predovšetkým na tom, aby vyrastalo v podmienkach rozvoja a upevňovania vzťahových väzieb s oboma rodičmi, inými blízkymi osobami, so zachovaním pravidelného kontaktu so svojimi rovesníkmi.
13. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 28P/283/2022-44 zo dňa 6.3.2023 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Na čas po rozvode manželstva uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá X. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch s dňom a hodinou striedania nedeľa 18.00 hod. Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti nebolo určené.
14. Súdom prvej inštancie bolo zistené, že matka býva v obci O., kde aj pracuje. Otec maloletej býva v obci N. W., pracuje v F.. Maloletá dcéra je zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, momentálne predškolské zariadenie nenavštevuje. Maloletá sa na striedavú osobnú starostlivosť adaptovala bez problémov, má vytvorený pozitívny citový vzťah k obom rodičom. Rodičia riadne zabezpečujú starostlivosť o maloletú dcéru, komunikujú spolu v potrebnom rozsahu. Problémom je zápis a nástup maloletej do predškolského zariadenia, na čom sa nevedia zhodnúť.
15. Odvolací súd tu považuje za podstatné uviesť, že z obsahu vykonaných dôkazov možno konštatovať, že ide o milujúcich a rodičovsky kompetentných rodičov, čo vyplýva zo samotného faktu, že dcéra je veľmi dobre adaptovaná v nastavenej forme starostlivosti, pričom zo strany žiadneho z rodičov neboli prezentované výhrady k starostlivosti o dcéru druhým rodičom. Problém návštevy predškolského zariadenia maloletou dcéru je spôsobený vzdialenosťou bydlísk oboch rodičov, ako aj miestom výkonu ich práce v spojení so striedavou osobnou starostlivosťou o dcéru. Otec býva v Obci N. W. a je zamestnancom spoločnosti I. F.Š.. Matka býva a pracuje v Obci O.. Otec navrhoval, aby maloletá navštevovala materskú školu v Obci O. z dôvodu rovnakej vzdialenosti do tejto obce z miesta bydliska matky a otca. Matka navrhovala, aby maloletá navštevovala materskú školu v Obci O. z dôvodu, že nedokáže zabezpečiť dopravu dieťaťa do škôlky v O..
16. Zo skutočne zisteného stavu vyplýva, že vzdialenosť z Obce N. W. do Obce O.Š. je 43,2 km, cesta autom trvá 40 minút. Vzdialenosť Obce N. W. do Obce O. je 23,7 km a cesta autom trvá 28 minút. Vzdialenosť Obce O.A. do Obce O. je 19,6 km a cesta autom trvá 20 minút. Otec pracuje v F. a do práce chodí autom. Matka pracuje v mieste svojho bydliska, z dôvodu psychického bloku nie je schopná absolvovať vodičský kurz a šoférovať.
17. Za dôležité je potrebné uviesť to, že nikto z rodičov nenamietal niektorú z materských škôl, či už v Obci O., alebo v Obci O. z dôvodu, ktorý by bol daný samotnou materskou školou. Ich výhrady spočívajú len v spôsobe a dĺžke dopravy maloletej dcéry do materskej školy.
18. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že návrhu otca na nahradenie súhlasu matky so zápisom maloletej do predškolského zariadenia v Obci O. vyhovel z dôvodu, že pri zachovaní striedavej osobnej starostlivosti o maloletú by cestovanie denne zo N.D. W. do Obce O. maloletú neúmerne zaťažovalo, čo nie je v jej záujme. S týmto záverom súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť. Maloletá X. je zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, teda takéto dlhšie cestovanie by absolvovala len každý druhý týždeň. Za rozhodujúcu skutočnosť však odvolací súd považuje argumenty matky predostreté v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní. Matka uviedla jednoznačné tvrdenia, ako aj dôkazy o nich, že nie je schopná zabezpečiť dopravu maloletej do materskej školy v O.. Matka nie je držiteľkou vodičského oprávnenia a nie je schopná si ho zabezpečiť, čo ani otec maloletej nerozporoval, teda o tomto psychickom bloku matky má vedomosť. Dopravu maloletej do danej materskej školy nie je možné zo strany matky zabezpečiť ani autobusom vzhľadom na ich frekvenciu, v akej premávajú medzi Obcami O. a O.. Argumenty otca o tom, že dopravu maloletej dcéry do škôlky môžu zabezpečovať rodičia matky, sú nedôvodné, najmä za situácie, ak s tým oni sami nesúhlasia.
19. Za takto zistenej situácie nie je možné od matky spravodlivo požadovať, aby zabezpečila dochádzku maloletej do materskej školy v O., pretože to nie je v jej možnostiach. Nemenej dôležitým faktom v tejto súvislosti je aj to, že v najlepšom záujme maloletej s cieľom zachovanie jej kamarátskych kontaktov, je navštevovanie spádovej materskej školy.
20. Odvolací súd tu dáva do pozornosti stanovisko Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, ktoré bolo poskytnuté Okresnému súdu Prešov v inej právnej veci z ktorého jednoznačne vyplýva, že v zmysle § 7a ods. 5 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení môže maloleté dieťa, ktoré je zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, navštevovať dve materské školy. Kmeňovou materskou školu, ktorá vydáva doklad o získanom vzdelaní je tá materská škola, ktorej zákonný zástupca dieťaťa poskytne čestné vyhlásenie pre zber údajov (identifikačné údaje o dieťati, zákonom zástupcovi a pod.). Druhá materská škola, ktorá nie je kmeňovou materskou školou dieťaťa, ktorú dieťa navštevuje z dôvodu striedavej osobnej starostlivosti rodičov dieťaťu doklad o získanom vzdelaní nevydáva.
21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.
22. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).