Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/794/2001

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Mesto Bardejov, IČO: 00 321 842 proti povinnej F. Z., D. XX, XXX XX M. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 725,09 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Erikovu Beňovou pod č. EX 220/2001 vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Erike Beňovej trovy exekúcie vo výške 51,12 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Na návrh oprávneného adresovaný súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Bezaniukovi sa dňa 22.3.2001 začalo exekučné konanie proti povinnej. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil platobný rozkaz Okresného súdu Bardejov sp.zn. Ro 224/00 zo dňa 20.6.2000. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 21.844,-Sk ( čo po prepočte na menu euro činí 725,09 EUR ) s príslušenstvom.

Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 011313* zo dňa 11.4.2001 sp. zn. poveril súdneho exekútora JUDr. Ladislava Bezaniuka vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.

Dňa 4.2.2008 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor ho odôvodnil tým, že vykonaným šetrením nezistil u povinnej žiadnu finančnú hotovosť ani majetok odpredaním ktorého by mohol pokryť aspoň trovy exekúcie. Súdny exekútor súčasne uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 3.990,-Sk s tým, že k ich náhrade žiadal zaviazať oprávneného.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31.1.2002 v spojení s Exekučného poriadku v znení po 1.2.2002, podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd z obsahu spisu súdneho exekútora číslo EX 220/2001 predloženého spolu s podnetom na zastavenie exekúcie zistil, že súdny exekútor vykonal šetrenie po majetku povinnej jednak opakovaným osobným preverovaním v mieste bydliska povinnej, ako aj cestou Sociálnej poisťovne, Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Bardejove, Správy katastra, pričom nebol zistený žiaden exekúciou postihnuteľný majetok, či príjmy povinnej z ktorého by bolo možné uhradiť aspoň trovy exekúcie.

Vzhľadom na neexistenciu majetku povinnej, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie v spojení s tým, že vychádzajúc zo zistení súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktoré tento premietol do podnetu na zastavenie exekúcie nie je predpoklad zmeny majetkových pomerov povinnej ani do budúcna, je zrejmé, že exekúciu nemožno vykonať. Preto ju súd postupujúc podľa § 57 ods.1 písm.g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi súd v danom prípade rozhodol podľa § 200 a § 196 Exekučného poriadku, pričom povinnosť ich náhrady uložil oprávnenému v súlade s ust.§ 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v znení po 1.2.2002, podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Súdny exekútor preukázateľne vykonal úkony exekučnej činnosti, s čím boli spojené jednak hotové výdavky a tiež vznik nároku na odmenu. Povinná, ktorá by inak tieto trovy musela znášať ( § 197 ods.1 Exekučného poriadku) nemá majetok na ich úhradu. Preto za takejto situácie, pri nespornom vzniku trov súdnemu exekútorovi, ktorému zákon bez výnimky vždy priznáva nárok na ich náhradu ( § 196 a § 200 ods.1 Exekučného poriadku) a zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej súd musí náhradu trov exekúcie uložiť oprávnenému s výnimkou prípadu, kedy by boli zistené okolnosti odôvodňujúce záver, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, čo však nie je tento prípad. Pod náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, či oprávnený aj v priebehu exekúcie venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či exekúciu bude možné zrealizovať. V danom prípade, ak exekučné konanie proti povinnej na návrh oprávneného začalo ešte dňa 22.3.2001, pričom podnet na zastavenie exekúcie opierajúci sa o výsledky preverovania majetku povinnej súdnym exekútorom bol súdu doručený dňa 4.2.2008, aj od oprávneného by sa za takú dlhú dobu vedenia exekúcie vyžadoval aktívnejší prístup k exekúcii. Už len samotná dĺžka neúspešného vedenia exekúcie mohla oprávnenému signalizovať dôvod zastavenia exekúcie- nemajetnosť povinnej. Aj zákonodarca zmenou ust.§ 203 Exekučného poriadku zavedením jeho odseku 2 s účinnosťou od 1.2.2002 potvrdil, že pri zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, musí tieto trovy znášať oprávnený. Preto v súlade s ust.§ 203 veta prvá Exekučného poriadku v znení do 31.1.2002 súd uložil oprávnenému nahradiť vzniknuté trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.

Pri určení výšky trov vychádzal súd z ust. , a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 v spojení s Vyhlášky v znení po 1.5.2008. Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil podaním zo dňa 1.2.2008 sumou 3.990,-Sk s tým, že suma 2.600,-Sk predstavuje odmenu za 13 hodín vynaložených

na exekúciu, suma 500,-Sk paušálnu odmenu za 5 úkonov exekučnej činnosti, suma 90,-Sk poštovné, suma 150,-Sk cestovné, suma 550,-Sk náhradu poplatkov za kolkové známky a suma 100,-Sk náklady na kancelárske potreby.

Súd považoval za účelné trovy exekúcie vo výške 1.540-Sk ( 51,12 EUR )s tým, že súdnemu exekútorovi vznikol nárok na odmenu určenú paušálnou sumou za 1./ získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2./ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 3./ doručenie príkazu na začatie exekúcie; 4./ doručenie exekučného príkazu v celkovej sume 400,-Sk ( 4x 100,-Sk), ďalej mu vznikol nárok na odmenu vo výške 400,-Sk za 2 začaté hodiny ( 90 minút) účelne vynaložené na exekúciu, a to za úkony - vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie v trvaní 30 minút; žiadosť o súčinnosť na OR PZ ODI Bardejov v trvaní 15 minút; žiadosť o súčinnosť na Správu katastra v trvaní 15 minút, spracovanie podnetu na zastavenie exekúcie v trvaní 30 minút a na náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 740,-Sk pozostávajúcich z poštovného zaplateného pošte za doručenie zásielok súdneho exekútora súvisiacich s exekúciou vo výške 90,-Sk, ďalej z poplatkov za kolkové známky na úhradu správnych poplatkov za vybavenie žiadostí o súčinnosť na ORPZ ODI Bardejov a Správu katastra vo výške 550,-Sk. a nákladov na kancelárske potreby vo výške 100,-Sk, ktoré súd vzhľadom na rozsah exekútorského spisu považoval za primerané.

Pri určení odmeny a náhrad súd vychádzal z vyúčtovania trov exekúcie súdnym exekútorom zo dňa 1.2.2008.

Tam požadovanú paušálnu odmenu za doručovanie návrhu na zastavenie exekúcie súd nepriznal nakoľko uvedený úkon nie je zahrnutý medzi paušálnou sumou odmeňovanými úkonmi exekučnej činnosti taxatívne uvedenými v § 15 ods.1 vyhlášky, preto za takýto úkon nemožno priznať paušálnu odmenu. V súvislosti s podnetom na zastavenie exekúcie však bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena za čas účelne vynaložený na tento úkon ( § 14 ods.1 písm.a) vyhlášky ).

Súdny exekútor s poukazom na ust.§ 14 ods.1 písm.a) a § 14 ods.2 Vyhlášky požadoval aj odmenu za čas strávený „preštudovaním, spracovaním, zaregistrovaním návrhu, vyhotovením žiadosti o udelenie poverenia; vypracovaním upovedomenia o začatí exekúcie; vypracovaním príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu“ avšak túto súd z dôvodu duplicity nepriznal, nakoľko v ust.§ 15 Vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal zákonodarca ( resp. tu normotvorca ) z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods.1 Vyhlášky paušálnou sumou podľa § 14 ods.3 Vyhlášky ( znenie účinné do 30.4.2008 ) a odmenou podľa § 14 ods.2 Vyhlášky. Úkony exekučnej činnosti- získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné tieto úkony exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony inak označia (tu ako preštudovanie, spracovanie, zaregistrovanie návrhu, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia; vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu). Úkony exekučnej činnosti ( získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu) za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu určenú paušálnou sumou nesporne v sebe zahŕňajú aj samotné preštudovanie návrhu na vykonanie exekúcie, tiež jeho spracovanie a zaregistrovanie ( za ktoré odmena súdnemu exekútorovi vôbec nepatrí nakoľko ide o bežnú administratívnu prácu vykonanú v súvislosti s exekučnou činnosťou náhrada za ktorú je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora - § 25 Vyhlášky), vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu.

Za základ na určenie odmeny za úkon- vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie vzal súd na rozdiel od súdneho exekútora, ktorý uvádzal čas jeho trvania 1 hodina iba čas 30 minút. Podľa špecifikácie uvedeného úkonu súdnym exekútorom totiž tento do času jeho trvania zarátal aj úkony, ktoré nemožno odmeniť, a to „príprava zmluvy na expedovanie a podanie na pošte, zapísanie do poštového hárku,

podanie na pošte“ nakoľko je to bežná administratívna práca vykonaná v súvislosti s exekučnou činnosťou náhrada za ktorú je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora ( § 25 Vyhlášky).

Súd nepriznal odmenu za úkony -usporiadanie a príprava spisu na predloženie súdu, vypracovanie časovej špecifikácie pričom tu uvádza, že čas strávený usporiadaním a prípravou spisu na predloženie súdu a vypracovaním časovej špecifikácie nemožno v žiadnom prípade považovať za čas vynaložený na exekúciu ( § 14 ods.1 písm.a/ Vyhlášky) a preto odmena za tento čas súdnemu exekútorovi nepatrí. V súvislosti s uvedenými úkonmi patrí súdnemu exekútorovi len náhrada hotového výdavku- poštovného. V prípade povinnosti vyhotovenia časovej špecifikácie úkonov ide o povinnosť uloženú súdnemu exekútorovi § 14 ods.2 Vyhlášky, pričom pri plnení tejto povinnosti súdny exekútor koná vo vlastnom záujme a sám za seba ako účastník konania pri rozhodovaní o trovách exekúcie, nejde teda o úkon vykonaný v prospech oprávneného na vymoženie jeho pohľadávky, ale v prospech exekútora a ani širším výkladom ustanovení Vyhlášky nemožno vyvodiť vznik nároku na odmenu za takto strávený čas a takýto úkon. V prípade usporiadania a prípravy spisu na predloženie súdu ide o bežnú administratívnu prácu vykonanú v súvislosti s exekučnou činnosťou náhrada za ktorú je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora ( § 25 Vyhlášky). Pokiaľ ide o úkon- vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie, za primeraný čas účelne vynaložený na tento úkon súd považoval na rozdiel od súdneho exekútora iba čas 30 minút ( vzhľadom na náročnosť úkonu čo do štúdia, obsahu, rozsahu a spracovania), preto pri určení odmeny za čas účelne vynaložený na exekúciu vychádzal súd z času 30 minút.

Za základ na určenie odmeny za úkony-, žiadosť o súčinnosť Správa katastra, žiadosť o súčinnosť OR PZ ODI Bardejov vzal súd na rozdiel od súdneho exekútora, ktorý uvádzal čas trvania každého z týchto úkonov 1 hodina iba čas 15 minút na jeden takýto úkon, a to jednak vzhľadom na náročnosť úkonov čo do štúdia, obsahu, rozsahu a spracovania a tiež vzhľadom k tomu, že podľa špecifikácie uvedených úkonov súdnym exekútorom tento do času ich trvania zarátal aj úkony, ktoré nemožno odmeniť, a to „kopírovanie, príprava na expedovanie poštou, priloženie kolkovej známky, zapísanie do poštového hárku, podanie na pošte“ nakoľko je to bežná administratívna práca vykonaná v súvislosti s exekučnou činnosťou náhrada za ktorú je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora ( § 25 Vyhlášky).

Vzhľadom na vyššieuvedené súd popri priznanej paušálnej odmene za dôvodnú odmenu za čas vynaložený na exekúciu ( § 14 ods.1 písm.a/ Vyhlášky) považoval iba odmenu požadovanú za čas strávený vypracovaním zmluvy o vykonaní exekúcie v trvaní 30 minút; vypracovaním žiadostí o súčinnosť na OR PZ ODI Bardejov v trvaní 15 minút; na Správu katastra v trvaní 15 minút, vypracovaním podnetu na zastavenie exekúcie v trvaní 30 minút, ktorú priznal vo výške 400,-Sk zodpovedajúcej dvom začatým hodinám ( 90 minútam) účelne vynaloženým na exekúciu. Pri určení odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súd vychádzal z celkového času trvania všetkých účelných úkonov exekučnej činnosti pri jeho sčítaní, keďže z logického a gramatického výkladu ust.§ 14 ods.1 písm.a) a ods.2 Vyhlášky je zrejmé, že pri určení odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu hodinovou sadzbou 200,-Sk ( 6,64 EUR) je rozhodujúci práve celkový čas trvania všetkých úkonov exekučnej činnosti pri jeho sčítaní. Preto sa neodmeňuje touto sadzbou samostatne každý úkon pokiaľ trval menej ako 1 hod. To by totiž znamenalo de facto odmeňovanie nie podľa času vynaloženého na exekúciu, ktoré má na mysli toto ustanovenie, ale odmeňovanie podľa počtu úkonov, na ktoré však myslí iné ustanovenie Vyhlášky, a to ust. § 14 ods.1 písm.b) a § 15. V tejto súvislosti súd poukazuje na rovnaký právny názor obsiahnutý v Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.2Cdo48/2008 zo dňa 28.10.2008 v odôvodnení ktorého Najvyšší súd v súvislosti s ust.§ 14 ods.1 písm.a) Vyhlášky okrem iného uviedol, že „pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov.“

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd nepriznal súdnym exekútorom požadovanú cestovnú náhradu v súvislosti s vykonanými preverovaniami majetku v mieste bydliska povinnej, nakoľko toto sa nachádza v meste Bardejov, ktoré je aj sídlom exekútora povereného vykonaním exekúcie, neboli teda vykonané cesty zakladajúce nárok na túto náhradu tak ako ich predpokladá zákon o cestovných náhradách. Len pre úplnosť súd uvádza, že i keby išlo o cesty mimo mesta sídla exekútorského úradu, i tak by požadovanú cestovnú náhradu nebolo možné priznať, nakoľko súdny exekútor vo vyúčtovaní trov

exekúcie požadovanú cestovnú náhradu čo do spôsobu jej výpočtu nijako bližšie nešpecifikoval, hoci ako osoba znalá práva, štátom určená a splnomocnená na vykonávanie exekučnej činnosti nesporne má vedomosť, že pre priznanie cestovnej náhrady súd vzhľadom na ust. o cestovných náhradách, resp. predtým o cestovných náhradách ( v spojení s Vyhlášky č.) musí mať k dispozícii vyúčtovanie vo forme predpokladanej v tomto zákonnom ustanovení a tiež doklady tam vyžadované ( technický preukaz vozidla, doklad o cene pohonných látok v čase použitia vozidla). Napriek tomu súdny exekútor špecifikáciu cestovnej náhrady v naznačenom smere, ani doklady potrebné pre jej posúdenie súdu nepredložil. Nie je pritom povinnosťou súdu vyzývať súdneho exekútora na predloženie dokladov, ktoré majú byť samozrejmou súčasťou jeho vyúčtovania, naopak je povinnosťou súdneho exekútora tieto riadne a včas spolu s vyúčtovaním trov exekúcie predložiť. V tomto prípade sa v spise exekútora nachádza len cestovný príkaz na podklade ktorého bez vyššieuvedených dokladov by požadované náhrady priznať nebolo možné. Nedôvodná bola aj požadovaná odmena za čas strávený vypočítaním týchto cestovných náhrad, ktorá nebola priznaná, naviac ide o administratívnu prácu a nejedná sa v žiadnom prípade o čas vynaložený na exekúciu ( Vyhlášky) a preto odmena za tento čas súdnemu exekútorovi vôbec nepatrí.

Po sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 1.540,-Sk, čo po prepočte na menu euro činí 51,12 EUR. Dňa 31.3.2010 bol súdny exekútor JUDr. Ladislav Bezaniuk odvolaný z funkcie súdneho exekútora a za jeho nástupcu bol dňom 21.4.2010 ustanovený súdny exekútor JUDr. Erika Beňová ( zistené z <http://www.exekutor.sk/zoznamy.htm>). Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Erike Beňovej ako nástupcovi súdneho exekútora JUDr. Bezaniuka vo výške 51,12 EUR bola uložená oprávnenému tak ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Vzhľadom na skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, viazal súd lehotu na plnenie až na právoplatnosť uznesenia ( ).

Pri prepočte na novozavedenú menu euro vychádzal súd z konverzného kurzu v zmysle zásad a pravidiel o zavedení meny euro v Slovenskej republike.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( 205 ods.2 )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.