Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoP-23-2012.pdf
PDF · 80.8 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/23/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloletého: J. H., nar. XX. D. XXXX, bytom u matky a zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, matky: T. H., rod. E., nar. X. I. XXXX, bytom E., H. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Mária Gálová, Hviezdoslavova 510, Sládkovičovo a otca: D. H., nar. XX. E. XXXX, bytom U. P., F. H. XXX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Eleonóra Zuzáková, Mierové nám. 4, Galanta, o predbežné opatrenie, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 31. mája 2012, č. k. 17P/159/2012-14, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zakázal styk maloletého J. s otcom a to až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej o zákaz styku otca s maloletým dieťaťom. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil právne ustanovením § 74 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 až 4, 6 a 8, § 76 ods. 1 písm. f) a ods. 4 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok z. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne potom najmä záverom, že i keď súd nemá dostatok dôkazov na úplný zákaz styku otca s dieťaťom má za preukázané, že otec je prchkej a výbušnej povahy, ktorý vie ťažko ovládať svoje správanie, keď konanie otca maloletého vzbudzuje dojem, že otec neovláda sa ani voči maloletému, keď ho násilným spôsobom núti s ním odísť, hoci dieťa sa výrazne bráni, pričom ďalšie skutočnosti budú skúmané znaleckým dokazovaním v konaní vo veci samej o zákaz styku. Dodal, že návrhu matky vyhovel z opatrnosti vzhľadom k množiacim sa prípadom podobného typu a to aj s ohľadom na zachovanie zdravého fyzického a psychického vývoja maloletého, keď nie je žiaduce, aby maloleté dieťa bolo svedkom fyzických konfliktov medzi rodičmi.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie otec maloletého. Navrhol ho zmeniť a návrh matky na vydanie predbežného opatrenia zamietnuť. Predbežnému opatreniu vytýkal, že súd k nemu dospel nesprávnym právnym posúdením, na základe nesprávnych skutkových zistení.
Uviedol, že nie je preukázané, že by z jeho strany došlo k násilnému správaniu sa voči maloletému alebo k násilnému núteniu, keď maloletý sa styku s otcom nebráni, teší sa pobytu u otca a táto skutočnosť sa nezmenila ani potom, čo sa presťahoval k súčasnej partnerke. Namietol i situáciu pri realizovaní styku dňa 11. mája 2012, keď tvrdí, že sa udiala inak, ako popisuje matka, keď práve stará matka zo strany matky maloletého napadla maloletú D., dcéru jeho súčasnej partnerky, ktorú on bránil a bol napadnutý matkou i starou matkou maloletého, ktorá mu kameňom rozbila nos, z jeho strany išlo len o sebaobranu. Poukázal, že o napadnutí starou matkou predkladá správu OR PZ SA-OPDP4-P-61/2012 zo dňa 12. mája 2012 a napadnutí D. T. správu OR PZ SA-OPDP4-P-59/2012 zo dňa 20. mája 2012, ako aj potvrdenie z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Šaľa, že maloletá D. T. bola nútená vyhľadať pedagogicko-psychologickú poradenskú službu. Poprel i tvrdenie, že by auto nebolo vybavené autosedačkou, tvrdiac, že obe autá sú vybavené dvoma autosedačkami, aby ako dcéra partnerky, tak i maloletý J. boli prepravovaní v súlade so zákonom. Dodal, že vyhovenie návrhu súdom prvého stupňa z opatrnosti je nedôvodné, keďže nie otec, ale matka a stará matka maloletého využívajú styk na riešenie svojich problémov s otcom maloletého, keď nie je pravdou, že by nastali v správaní maloletého zmeny, zmeny nastali na strane matky maloletého, ktorá nedokázala spracovať skutočnosť, že otec má novú partnerku.
K odvolaniu otca sa vyjadril i kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že vyjadrenia oboch účastníkov sú protichodné a nie je možné zaujať objektívne stanovisko a posúdiť, či je dostatočne preukázaná skutočnosť pre dočasný zákaz styku otca s maloletým, keď zákaz styku je opatrením, ktoré prenikavo zasahuje do práva povinnosti rodiča, a preto pre objektívnejšie posúdenie doporučuje vyžiadať si správy od psychologičky PhDr. Z. a Mgr. U..
K odvolaniu otca sa vyjadrila i matka, ktorá navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť dôvodiac, že maloleté dieťa vykazuje posttraumatickú reakciu, ktorá súvisí s agresivitou otca alternatívne obmedzenie styku. Dodala, že súd prvého stupňa správne posúdil a upravil pomery účastníkov, ktoré riadne zdôvodnil. Dodala, že nikdy nebolo jej záujmom obmedzovať styk s otcom pokiaľ by sa riadne venoval synovi a zabezpečil v čase, keď ho má v opatere riadnu starostlivosť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie ako i doterajší obsah spisu bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania, keďže ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu (§ 212 ods. 1 v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne a je dôvodné ho zmeniť (§ 220 O.s.p.).
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníci najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami /e/, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal / f/.
Podľa § 25 ods. 1 ZoR (z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo a dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane (za predpokladu, že k nej dôjde
- pozn. odvolacieho súdu) súčasťou rozhodnutia o rozvode; podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, čo inak neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť a podľa odseku 3 tu citovaného ustanovenia ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Napokon podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Zhora citované ustanovenia predstavujú ako tzv. hmotnoprávny podklad rozhodovania súdov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností spolu nežijúcich rodičov maloletých detí (vo vzťahu k najvýznamnejším otázkam na takomto poli, ktorými sú úprava 1. osobnej starostlivosti o deti, 2. výživného a 3. styku), tak i podklad procesnoprávny vtedy, ak sa požaduje úprava už skôr, než rozhodnutím vo veci samej (čím treba rozumieť požiadavku na poskytnutie dočasnej ochrany práv vo forme predbežného opatrenia).
Z obsahu spisu vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti boli upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta zo 4. apríla 2011 č.k. 5C 67/2011-44, ktorým bolo manželstvo rodičov mal. J. rozvedené a ohľadne úpravy práv a povinností rodičov bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bol maloletý zverený matke, otcovi bola uložené platiť výživné 150 eur a otec bol oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod..
Pre vecnú zmenu tohto skoršieho rozhodnutia, týkajúceho sa práv a povinností rodičov a maloletého dieťaťa, ktorou vecnosťou tu treba rozumieť zmenu spôsobu úpravy nastolenej skorším rozhodnutím je rozhodujúcim hľadisko zmeny pomerov (tzv. klauzula rebus sic stantibus). Žiadne súdne rozhodnutie upravujúce výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nemusí byť definitívnym, k jeho zmene však možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch, v ktorých na skoršej úprave dosť dobre trvať nemožno. Zmena je dočasne možná i predbežným opatrením, avšak nemožno opomenúť, že účelom konania o predbežnom opatrení je poskytnutie účastníkom konania dočasnej ochrany práv zo strany súdu v čase pred vydaním rozhodnutia o veci, teda ešte pred konečným rozhodnutím. Vzhľadom na takýto účel a i potrebu spravidla bezodkladnej úpravy sa pre rozhodnutie o predbežnom opatrení nemôže vyžadovať zisťovanie skutkového stavu spôsobom predpokladaným pre rozhodovanie vo veci samej (teda dokazovaním, spôsobom uvedeným v ustanoveniach druhej hlavy tretej časti, tjs. v ustanoveniach §§ 120 - 136 O.s.p.) ale postačuje osvedčenie existencie práva s požadovanou (navrhovanou) predbežnou ochranou.
Záver súdu prvého stupňa o nutnosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov a o existencii zmeny pomerov v prejednávanej veci nemožno považovať za správny. Odhliadnuc od strohého odôvodenia napadnutého uznesenia nešlo ponechať bez povšimnutia nielen faktor prílišnej krátkosti času medzi právoplatnosťou skoršieho rozhodnutia o úprave styku a podaním návrhu na jeho zmenu (pri právoplatnosti rozsudku Okresného súdu v Galante dňom 27. apríla 2011, návrh matky požadujúci zmenu takéhoto rozhodnutia došiel Okresnému súdu Galanta už 17. mája 2012), ale najmä nedôvodnosť praktického vylúčenia otca maloletého z výchovného pôsobenia na dieťa (v podobe požiadavky na zákaz styku). Primárnym dôvodom návrhu matky na zmenu styku otca s maloletým zákazom styku je údajné agresívne správanie výlučne otca vo vzťahu k matke a starej matke maloletého, zmena prostredia výkonu styku (otec býva so svojou súčasnou partnerkou a jej maloletou dcérou) a údajná zmena v správaní maloletého.
Odvolaciemu súdu neuniklo, že príčinná súvislosť medzi výkonom práva otca na styk s maloletým a matkou tvrdenými zmenami v správaní maloletého nebola ničím preukázaná (pričom charakter konania o predbežné opatrenie, teda konania bez vykonávania dokazovania možnosť takéhoto preukázania v skutočnosti vylučoval) a že sa tu pod ochranou záujmov maloletého v skutočnosti sledovalo zmarenie skorším rozhodnutím ustáleného rozsahu práva otca na styk s dieťaťom, pričom navrhovaný zákaz práva otca na styk nebol matkou relevantným spôsobom odôvodnený.
Možnosť zákazu styku otca s maloletým dieťaťom je viazaná na dôsledné a jednoznačné zistenie ohrozenia telesného, duševného zdravia maloletého alebo preukázanie iných skutočností (napr. nevhodný životný príklad, ohrozovanie mravnosti...) majúcich zásadný negatívny vplyv na záujem dieťaťa. Žiadne takéto skutočnosti z obsahu spisu nevyplývajú. Samotné nezhody medzi rodičmi maloletého nemôžu byť dôvodom pre zákaz styku otca s maloletým, na vytvorenie stavu odcudzovania sa maloletého otcovi. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že ich nezhody, konflikty prezentované pred maloletým môžu nepriaznivo pôsobiť na psychickú a citovú stránku maloletého J..
Odvolací súd v súlade so závermi zo svojej skoršej rozhodovacej praxe v obdobných veciach podľa § 220 O. s. p. rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto svojho uznesenia (napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na zmenu skoršieho rozhodnutia predbežným opatrením zamietol).
O trovách konania rovnako (ako pred ním už súd prvého stupňa) nerozhodoval, nakoľko tu okrem zásadnej možnosti rozhodovania o trovách predbežného opatrenia až v rámci rozhodnutia o veci (§ 145 O. s. p.) šlo o konanie zahájiteľné aj bez návrhu, v ktorom právo na náhradu trov konania účastníkov nevzniká zo zákona (podľa bezvýnimočného pravidla zakotveného v ustanovení § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.). Súd prvého stupňa ani odvolací súd by preto nemohol o takejto otázke rozhodnúť inak než prevzatím zákonnej úpravy, takže by tu o rozhodovanie ani nešlo (tým je len výber medzi aspoň dvoma do úvahy prichádzajúcimi možnosťami) a preto takúto zdanlivú nezvyčajnosť (nerozhodovanie o trovách) postačovalo vysvetliť len v odôvodnení rozhodnutia (ako to práve teraz urobil i tunajší súd).
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.