Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-938-1998.pdf
PDF · 72.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1Er/938/1998
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Linde Gas k.s., Odborárska 23, Bratislava, IČO: 31 373 861, právne zastúpeného JUDr. Ivanom Mikloškom, advokátom so sídlom Hodžova 13, Žilina proti povinnému: SVOS Stavebná, výrobná a obchodná spoločnosť, s.r.o., Kukučínova 209/24, Považská Bystrica, IČO: 31 630 260 o vymoženie 1 043,40 EUR s prísl., vedenom u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana na Exekútorskom úrade so sídlom Pivovarská 1069, Žilina pod značkou EX 493/1998, takto
rozhodol:
Súd exekúciu v neprospech povinného vyhlasuje za neprípustnú.
Súd exekúciu zastavuje.
Súd trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného a na základe vykonateľného exekučného titulu sa dňa 12.5.1998 začalo exekučné konanie pred súdnym exekútorom, ktorého poverením zo dňa 28.5.1998 Okresný súd Považská Bystrica poveril vykonaním exekúcie v neprospech majetku povinného na vymoženie pohľadávky oprávneného a trov exekúcie.
Súdny exekútor doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že šetrením v priebehu exekúcie zistil, že povinný bol z Obchodného registra SR vymazaný.
Z výpisu obchodného registra bolo zistené, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 29CbR/143/2010-22 zo dňa 6.3.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.4.2012, zrušil povinného bez likvidácie. Povinný bol následne dňom 15.5.2012 z obchodného registra ex offo vymazaný.
Podľa § 37 ods. 1 vety prvej Ex. por. účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Nakoľko v zmysle § 37 ods. 1 Ex. por. účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný ... obidvaja musia mať spôsobilosť byť účastníkmi exekučného konania. Túto spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania nemá práve povinný, ktorý bol z obchodného registra vymazaný a nemá právneho nástupcu (§ 20a ods. 2 OZ v spojení s § 18 ods. 1 OZ). Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a podľa § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 aj bez návrhu zastavil.
Súdny exekútor predložil špecifikáciu trov exekúcie v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v celkovej výške 37,15 €, ktoré pozostávajú náhrady hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhlášky vo výške 30,96 € a DPH vo výške 6,19 €.
Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. účinného v čase začatia konania náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 Ex. por. účinného v čase začatia konania ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov, uvedených v citovaných zákonných ustanoveniach. Pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súd vychádzal zo skutočností, že oprávnený podal dôvodne návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe platobného rozkazu súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.3.1998. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený exekútorovi dňa 12.5.1998, t.j. jeden a pol mesiaca potom, ako platobný rozkaz nadobudol vykonateľnosť. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bol povinný v obchodnom registri zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným s predmetom činnosti vykonávanie inžinierskych, priemyselných, bytových a občianskych stavieb, vrátane vybavenia sídlištných celkov, montáž a opravy plynových zariadení, sprostredkovanie obchodu, maloobchod so zmiešaným tovarom v rozsahu voľných živností, veľkoobchod s tovarom v rozsahu voľných živností a konkurz na majetok povinného nebol vyhlásený.
V obchodnom vestníku bolo až dňa 17.5.2012 uverejnené oznámenie o výmaze povinného z Obchodného registra SR na základe uznesenia obchodného súdu zo dňa 6.3.2012 o zrušení povinného bez likvidácie. Oprávnený nemohol teda ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať nemajetnosť povinného, a nenesie procesnú zodpovednosť za zastavenie exekúcie.
Súd poukazuje i na nález Ústavného súdu SR č.k. II ÚS 12/05 zo dňa 13.1.2005, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že ustanovenie § 203 ods. 1 Ex. por. obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie za predpokladu, že súd po uvážení dospeje k záveru, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Takýto výklad §-u 203 Ex. por. podľa Ústavného súdu SR nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto zákonného ustanovenia. Okrem toho súd prihliadol aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, v ktorom bolo zdôraznené, že riziká podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie (v danej veci išlo o profesiu advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou (profesijný monopol na obhajovanie v súdnom konaní). Tieto závery možno bez ďalšieho aplikovať i na činnosť a postavenie exekútora, ktorého práca spadá do skupiny slobodných povolaní (ustálené v uznesení Súdneho dvora ES z 21.5.2008 vo veci C 8209, 456/07), a v ktorého prípade riziko neuspokojenia zákonných nárokov má protihodnotu v podstate v jeho monopolnom postavení pri nútenom výkone rozhodnutí.
Keďže na zaplatenie trov exekúcie nemožno zaviazať ani povinného, ktorý zanikol bez právneho nástupcu a ani oprávneného, nakoľko na to neboli splnené zákonné dôvody, súd exekútorovi trovy exekúcie nepriznal a nezaoberal sa preto ani správnosťou vyúčtovania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici ku Krajskému súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolávajúci domáha.