Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19CoE-12-2012.pdf
PDF · 70.98 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/12/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného FERONA Slovakia, a.s., Bytčická 12, Žilina, IČO: 36 401 137, zastúpeného JUDr. Vladimírom Záborským, advokátom, E.B. Lukáča 2, Martin proti povinnému LARF, s.r.o., v konkurze, M.R. Štefánika 1, Nováky, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 3.884,27 Eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. decembra 2010, č.k. 15Er/836/2004-22, takto
rozhodol:
Odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Zároveň rozhodol o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi trovy exekúcie nepriznal. V odôvodnení uznesenia poukázal na skutočnosť, že povinný bol zrušený dňom 31.07.2009 a vymazaný z obchodného registra dňom 31.12.2009 potom, čo uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.06.2009, sp. zn. 3K/74/2004 bol zrušený konkurz, pretože nie sú predpoklady pre konkurz. Týmto dňom zanikla jeho spôsobilosť byť účastníkom konania. Ide o neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné ďalej pokračovať v exekúcii. Čo sa týka trov exekúcie, okresný súd konštatoval, že oprávnený sa pri vymáhaní svojej pohľadávky z exekučného titulu správal mimoriadne opatrne. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť 28.06.2004, pričom už dňa 23.07.2004 podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie. Následne dňa 28.06.2005 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a došlo k prerušeniu exekučného konania. Po ukončení konkurzného konania došlo ihneď k zrušeniu povinného a jeho výmazu z obchodného registra. Z týchto skutočností podľa názoru súdu nemožno vyvodiť zavinenie zastavenia exekúcie na strane oprávneného. Oprávnený síce navrhol zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného, avšak v čase, keď povinný už neexistoval. Samotnú skutočnosť, že došlo po piatich rokoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného, a že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Okresný súd tak dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie v exekučnom konaní je v postavení účastníka konania a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojím súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania (v časti trov). Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na odmenu je v zhode s právnym názorom vysloveným Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, ako aj s viacerými rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor JUDr. Marián Janec. Uviedol, že trovy exekúcie vznikajú na ťarchu účastníkov konania, nie na ťarchu súdneho exekútora. Trovy exekúcie má hradiť povinný, to platí len vtedy, ak trovy exekúcie možno od neho vymôcť, alebo ak ich sám dobrovoľne zaplatí. Ak však nastane situácia, v ktorej povinný nemôže z akýchkoľvek príčin nahradiť exekútorovi trovy, musí ich zaplatiť oprávnený - táto jeho povinnosť vyplýva aj z práva súdneho exekútora požadovať od oprávneného preddavok na trovy exekúcie. Nepriznaním odmeny súdnemu exekútorovi by bolo porušené jeho ústavné právo na majetok. Nesúhlasil s aplikáciou judikátu ESĽP vo veci Van der Mussele v. Belgicko na daný prípad, ako ani s aplikáciou rozhodnutia Ústavného súdu I. ÚS 23/06 zo dňa 12.09.2006. Mal za to, že uvedené rozhodnutia sa na daný prípad nevzťahujú. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 08.08.2005, sp. zn. II.ÚS 372/04, ktorom ÚS ČR kladie dôraz na zvláštnosť postavenia súdneho exekútora, ktoré sa odvíja od toho, že na neho bola prenesená faktická realizácia časti súdnej právomoci v oblasti výkonu rozhodnutí, a že túto činnosť vykonáva súdny exekútor za odmenu, ktorá pri zákonom stanovených obmedzeniach iného zárobkového pôsobenia, má logické spojenie s jeho (zákonom zakotvenou) nezávislosťou pri výkone exekučnej činnosti. Tomu potom musí zodpovedať výklad i tých ustanovení Exekučného poriadku, ktoré upravujú nároky súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Trovy exekúcie musí teda hradiť buď povinný, a ak to nie je možné, pokiaľ súd dospeje k záveru, že sú dôvody pre to, aby neuložil povinnosť k náhrade trov konania povinnému, musí byť rozhodnuté o uložení povinnosti náhrady trov oprávnenému. Je na oprávnenom, aby toto riziko zvážil už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie.
Vyjadrenie k odvolaniu súdneho exekútora písomne podané nebolo.
Skôr, ako krajský súd pristúpi k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťuje, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
Podľa § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Spôsob doručovania písomností súdom upravujú ustanovenia § 45 a nasl. O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia súd doručuje písomnosti sám alebo poštou. V súlade s § 47 ods. 1 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 57 ods. 1 O.s.p.). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia druhá veta, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene (t. j. po lehote ustanovenej zákonom na podanie odvolania).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie bolo súdnemu exekútorovi riadne doručené dňa 27.12.2010 (pondelok), kedy si zásielku prevzal prostredníctvom splnomocnenca, čo má súd za preukázané z vrátenej doručenky. To znamená, že deň 27.12.2010 je potrebné považovať za deň doručenia napadnutého uznesenia. Z uvedeného vyplýva, že lehota na podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu začala súdnemu exekútorovi plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, t. j. dňa 28.12.2010 a jej posledný deň pripadol na 11.01.2011 (utorok). Súdny exekútor podal svoje odvolanie elektronicky na Okresný súd Prievidza dňa 12.01.2011, t. j. jeden deň po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej odvolacej lehoty, pričom jeho podanie neobsahovalo platný zaručený elektronický podpis. Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Prievidza odvolanie v danej veci opatrené zaručeným elektronickým podpisom až dňa 13.01.2011. Uvedené skutočnosti vyplývajú z potvrdenky o prijatí podania súdneho exekútora elektronickou podateľňou zo dňa 12.01.2011 a zo dňa 13.01.2011, potvrdenke o neplatnosti elektronického podpisu po úplnom overení zo dňa 12.01.2011, výzvy súdu na doplnenie podania z dôvodu neplatného zaručeného elektronického podpisu zo dňa 13.01.2011 a potvrdenky o platnosti elektronického podpisu zo dňa 13.01.2011.
Na základe uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že súdny exekútor podal svoje odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.12.2010, č.k. 15Er/836/2004-22 po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, a preto jeho odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odmietol. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .