Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5P-48-2023.pdf
PDF · 82.08 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/48/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou H.. J. H. Y. T. T. Y. K. J.. D. K. Y., Q.. X.XX.XXXX, M.. X.M. K., Ú. R., Y. T. G. N. D. Y., D. N. : J. - H.. R.. G. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. N. XXX, T. M.. G. X. J., Y..N..K.., J. X, U., Z.: XXXXXXXX G. K. : Z.. N. Y., Q.. XX.X.XXXX, U. N. XXX, T. M.. H.. Ľ. H., G., R. XX, U., Z.: XXXXXXXX K. M. N. K. Ú. R. G. R. X. J.., takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
I. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa návrhom dňa XX.XX.XXXX D.F. M. Ú. Y. K. Y. J.. K. Q.. XX.X.XXXX, W., Ž. Y. K. Y. J.. D. Y. Q., X. Q. Y. N. K. Ú. Y. K. Y. D. X. R. W. T. N. K. R. XX,XXhod D. Q. XX,XXhod G. G. R. H. R.. J. D. M. Ú., N. Y. Q., R. K. R. D., X. Q. H. Y. , X. Y. K.Í., Q. M..
2.Otec žiadal návrh zamietnuť ako neopodstatnený, majúc za to, že dieťa je vo svojom správaní sa ovplyvnené matkou, inak si to nevie vysvetliť.
3.Kolízny opatrovník žiadal návrh zamietnuť, nakoľko neupravením styku, otec stratí akúkoľvek šancu obnoviť kontakt s dieťaťom.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav veci:
5.Naposkedy rozsudkom tunajšieho súdu M. D. XX.XX.XXXX, Č..X.. XP/XX/XXXX, X. Q. R. X. D. XX.XX.XXXX, U. I. Y. K. Y. J.. K., R. Č. R. N., W., Ž. Y. J. Y. X. R. W. T. N. K. R. XX,XXhod D. Q. XX,XXhod G. G. R. R..
6.Matka v návrhu ako aj na pojednávaní styk dieťaťa s otcom označila za problematický, keď dieťa od roku XXXX J. S. X. Y. Y. K., G. W. T. H. R.. W., Ž. D. Y. D. Y. Y. K., X. T. Č. K. M. Y. D. J. M. J. T. G. D., K., A., Q. R. , G. G. Q. F., X. J. J. K. T. .D. Q. Ú. K. Y. Y. K.. Y. Y., R. W. K. T. M. H. R. R.. M. J. W. M. Y., X. Q. N. M. R. R. J..R., X. D. G. Y. Y. Q., Q. W. J. M. R. Y. D.. K. R.X. T. Y. N. W. K., D. Č. R. Q. Q. M. Y. K. Y. D. T. R. Y. M. XXP/XX/XXXX, X. U. T. G. M. R., X. Q. D. M. Y. K. Y. D., M. X. R. Q., Q. T. Q. Y.. T. N. XXXX G. XXXX Y. Y. K. Y. D. Q., G. G. S. Q. T. X. Č., X. D.G. K. T. K.. Q. X. Q. G. R. R. Q. Q. T. N. T. R. Y..M..XXEm/X/XXXX. T. M. N. Y. X. O. R.- R.F. R. T. D. Y., X. Y. R. Y. I. G. T. G. XXXX. J. R. Y. Y. M. O., X. W. U. I., R. H. W. M. D. R. K.. Q. T.Ľ. D. K. R., X. X. J. W. Q. X. K., Y. W., Ž. Q. U. R. Y. Ň. G. R. U. R. Y. D. G. D. N..
7.Z výpovede otca vyplynulo, že spochybňuje ústretovosť prístupu matky k realizácii styku s dieťaťom. Poprel, že by zobral veci dieťaťu, tvrdené v návrhu. Je presvedčený, že tieto pocity sú vyvolávané matkou dieťaťa, ktorá ho chce odrezať od neho. Ukončil spoluprácu s Centrom, keď nedôveroval jej pokynom, ktoré mali zamedziť kontakt s dieťaťom, čomu sa zo začiatku aj prispôsobil. Potvrdil, že prebieha konanie vo veci výkonu rozhodnutia čo do realizácie styku, keď zatiaľ súd matke neuložil poriadkovú pokutu na vymoženie styku. Otec si tiež nevedel vysvetliť správanie sa dieťaťa, s ktorým kým žili spolu, mali veľa spoločných zážitkov. Chodili na ryby, hrali futbal, spoločne pozerali filmy, navštevovali kaderníka. Otec neodmietal s odborníkom v záujme ozdravenia vzťahu s dieťaťom.
8.V rámci tohto konania bol vykonaný R. Y. J.. D. M. R. R., X. T. Y. Y. M. D. XX.XX.XXXX X., Ž.P. R. Q. H. R. R. Q. T. K. Y. D. , G. R. X. N., R. Q. R. M. J., G. Q. K. Q. J. T. K.. G. T.Š. R. J. N., J. T. X. Q. T. T. D. G. K.. I., Ž. D. R. Q. R. J. R. K.. D. Y. O. D. T. Q. N. G. Q. U. T. O. X.. O. Y. U. U. K. Y. K. D. N.. K. Q. Q. Y. U. Ú., Č. U. J. T. X. W., Ž. T. K. Y. Y. U. I. Q. Q. Š. X. K.. K. N. , G. Q. N. G. Y. R. R. N., R. K..
9.Zo záverečnej správy O. R. D. G. N. D. Y. M. D. XX.XX.XXXX T., Ž. M. Y. J. H. K. D. Q. T. T.G. K. G. D. Q.. J. R. G. X. Q. H. Q. Y.. K. O. N. R. Č. D. R. X. D. X. Y. Y. G. Y. J.. R.J. T. G. K. O. T. Y. G. M. D.. T. M. K. K. Y. Y. D. M. Ú. K., X. D. J. W. J..G. Q..
10.Podľa § 25 ods.1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 11.Podľa § 30 ods.1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. 12. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 13.V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 14.Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadenia sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 15.Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967). 16.Vychádzajúc z citovaného ustanovenia o úprave styku u rodiča s poukazom na čl. 5 Zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje medzi inými najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností., ktorému dieťa nebolo zverené.
17.Súd na základe zistení, jednak výpoveďami účastníkov, keď kolízny opatrovník zásadne odmietol, ponechať styk na vôli dieťaťa, prípadne rodiča, čo by do budúcna znemožnilo otcovi akýmkoľvek spôsobom dosiahnuť kontakt s dieťaťom, ak by nebola vôľa, ako je to v súčasnosti. Tento záver vyplynul aj z vykonaného pohovoru s dieťaťom za účasti psychologičky. Ustanovenie § 25 Zákona o rodine, hovorí o jeho použití, upraviť styk ak sa rodičia nevedia dohodnúť. Je zrejmé, že konflikt čo do úpravy styku prebieha medzi rodičmi a nie medzi dieťaťom, dieťa je len obeťou konfliktu medzi rodičmi. Táto priepasť by sa prehlbovala ak by matka nebola úpravou styku donútená viesť dieťa k tomu aby sa styk realizoval. Dožadovať sa styku, bez úpravy, nevyplýva z ustanovenie § 25 Zákona o rodine, preto uvedené podanie postráda akúkoľvek logiku, ak trvá konflikt medzi rodičmi, ktorí sa nevedia dohodnúť o realizácií styku a nie sú si žiadnym spôsobom nápomocný už posledné dva roky. Súd preto dospel k záveru, že záujem dieťaťa, vzhľadom na zistený stav , si vyžaduje ponechať styk upravený, nakoľko každý z rodičov, ako aj dieťa majú právo, aby participovali na jeho výchove, hoci aj dieťa im nebolo zverené. Je nevyhnutné, aby tento citový vzťah bol udržiavaným od útleho veku dieťaťa, pokiaľ sú na to vytvorené podmienky. V danom prípade sú vytvorené podmienky na to, aby otec sa mohol stýkať s dieťaťom, nielen počas víkendov každý druhy týždeň, čo skutočne nepostačuje na vytváranie citových väzieb dieťaťa vo veku 11 rokov, ktoré si už pamätá tieto stretnutia a môže si vytvárať svoj vzťah k druhému z rodičov a neskôr tento vzťah objektívne hodnotiť, bez ohľadu na ovplyvňovanie zo strany niektorého z nich. Každé dieťa disponuje povahovými vlastnosťami oboch rodičov, až budúcnosť ukáže do akej miery prevážia vlastnosti jedného alebo druhého z nich. Tu je potrebné, aby obaja rodičia citlivo pristupovali k dieťaťu práve z dôvodu, že nie sú prítomní súčasne v jeho živote. Rodičia dieťaťa sa musia snažiť do budúcna vzájomne komunikovať všetky problémy týkajúce sa dieťaťa, informovať sa o možnej poradenskej službe na nápravu. Daný stav si vyžaduje od oboch rodičov vysokú empatiu a trpezlivosť. 18. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)