Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-579-2000.pdf
PDF · 89.61 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/579/2000
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, pobočka Bardejov, Ťačevská 43, Bardejov proti povinnému EXMIO spoločnosť s ručením obmedzeným Bardejov, so sídlom Štefánikova ul, 085 01 Bardejov, IČO: 31 656 064 pre vymoženie 46.383,85 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Erikou Beňovou pod č. EX 240/2000 vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Erike Beňovej trovy exekúcie vo výške 17,92 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného- Všeobecná zdravotná poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Bardejov adresovaný súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Bezaniukovi sa dňa 7.4.2000 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil platobný výmer číslo 1005/1999/11 zo dňa 5.3.1999, platobný výmer číslo 1005/1999/04 zo dňa 5.3.1999 a platobný výmer číslo 1005/1999/05 zo dňa 5.3.1999 vydané Všeobecnou zdravotnou poisťovňou so sídlom v Bratislave, pobočka Bardejov. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 1.397.360-Sk ( čo po prepočte na menu euro činí 46.383,85 EUR ) s príslušenstvom.
Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 003120* zo dňa 17.4.2000 sp. zn. Er/579/2000 poveril súdneho exekútora JUDr. Ladislava Bezaniuka vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného. Dňa 31.3.2010 bol súdny exekútor JUDr. Ladislav Bezaniuk odvolaný z funkcie súdneho exekútora a za jeho nástupcu bol dňom 21.4.2010 ustanovený súdny exekútor JUDr. Erika Beňová ( zistené z <http://www.exekutor.sk/zoznamy.htm>).
Transformáciou Všeobecnej zdravotnej poisťovne v zmysle ust. § 68 a nasl. zák. č. 581/2004 Z.z. a § 154 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov vznikla dňa 1.7.2005 Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. s ktorou sa ďalej pokračovalo ako s oprávneným.
Podaniami zo dňa 28.11.2008 súdny exekútor navrhol pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného tak, že na miesto oprávneného vstúpi obchodná spoločnosť VERITEĽ, a.s. a následne na jej miesto Slovenská konsolidačná, a.s., čo odôvodnil tým, že zmluvami o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu vymáhanej pohľadávky z oprávneného najskôr na obchodnú spoločnosť VERITEĽ, a.s. a následne na obchodnú spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. Následne bol dňa 3.12.2008 súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie ktorý odôvodnil tým, že povinný zanikol, keď dňa 10.9.1998 bol vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor súčasne uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 1.440,-Sk s tým, že k ich náhrade žiadal zaviazať oprávneného.
Vzhľadom na návrhy súdneho exekútora na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného zo dňa 28.11.2008 bolo nevyhnutné ustáliť najskôr okruh účastníkov tohto exekučného konania.
Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel Sro, Vložka číslo 560/P zistil, že uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.5.2000 číslo 5K/4/00-9 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.4.2008 číslo 5K/4/00-102 zrušený ( zistené z Obchodného vestníka číslo OV 80B/2008). Následne dňa 10.9.2008 bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra, týmto dňom v zmysle § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka teda došlo k jeho zániku.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 37 ods.1 prvá veta Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 235 ods. 2 zák. č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Keďže povinný zánikom bez právneho nástupcu stratil právnu subjektivitu, nie je preto ani spôsobilý na to, aby mohol v občianskom súdnom, resp. exekučnom konaní vystupovať ako účastník konania. Nemá totiž spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p., ani procesnú spôsobilosť v zmysle § 20 O.s.p. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. O návrhoch súdneho exekútora na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného preto súd nemohol rozhodovať, keďže tomu bránil nedostatok podmienok konania. Pri nedostatku podmienok konania a existencii dôvodu na zastavenie exekúcie, ktorým tu je zánik povinného súd nemôže vo veci ďalej konať napr. aj tým, že bude vydávať procesné rozhodnutia o nástupníctve účastníkov exekučného konania. V tejto súvislosti poukazuje súd na rovnaký právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Prešove sp.zn.16CoE/84/2011 zo dňa 27.10.2011. Len pre úplnosť súd uvádza, že k zmene oprávneného by nedošlo, a procesne oprávneným v tomto exekučnom konaní by bez ohľadu na hmotnoprávnu zmenu v osobe veriteľa vymáhanej pohľadávky naďalej ostala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. i v prípade, že by rozhodnutiu o návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania nebránil nedostatok podmienok konania. Zmenu účastníka konania tak, aby oprávneným bola obchodná spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. by pripustiť nebolo možné z dôvodu, že táto obchodná spoločnosť súdu oznámila svoj nesúhlas so vstupom do konania na miesto oprávneného a rovnako tak by nebolo možné pripustiť ani zmenu účastníka konania tak, aby oprávneným bola obchodná spoločnosť VERITEĽ, a.s., nakoľko táto bola dňa 8.7.2006 vymazaná z obchodného registra po uskutočnenej likvidácii, teda zanikla bez právneho nástupcu.
Oprávneným je preto vzhľadom na vyššieuvedené naďalej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Vzhľadom k tomu, že súd mal za preukázané, že exekúciu z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu nie je možné vykonať, vyhlásil ju za neprípustnú a zároveň ju zastavil.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi súd v danom prípade rozhodol podľa § 200 a § 196 Exekučného poriadku, pričom povinnosť ich náhrady uložil oprávnenému- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. v súlade s ust.§ 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v znení po 1.2.2002, podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súdny exekútor preukázateľne vykonal úkony exekučnej činnosti, s čím boli spojené jednak hotové výdavky a tiež vznik nároku na odmenu. Povinný, ktorý by inak tieto trovy musel znášať ( § 197 ods.1 Exekučného poriadku) zanikol bez právneho nástupcu, preto mu povinnosť ich náhrady uložiť nemožno. Preto za takejto situácie, pri nespornom vzniku trov súdnemu exekútorovi, ktorému zákon bez výnimky vždy priznáva nárok na ich náhradu ( § 196 a § 200 ods.1 Exekučného poriadku) a zastavení exekúcie z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu súd musí náhradu trov exekúcie uložiť oprávnenému s výnimkou prípadu, kedy by boli zistené okolnosti odôvodňujúce záver, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, čo však nie je tento prípad. Pod náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, či oprávnený aj v priebehu exekúcie venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či exekúciu bude možné zrealizovať. V danom prípade bol na povinného, ( ktorý už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie mal ustanoveného predbežného správcu podľa vtedajšieho zák.č.328/1991 Zb.o konkurze a vyrovnaní) mesiac po začatí exekučného konania vyhlásený konkurz, čo súdny exekútor oprávnenému oznámil podaním zo dňa 19.5.2000 a tak oprávnený pri náležitej opatrnosti dôvod zastavenia exekúcie predvídať mohol, nakoľko po konkurze zákonite nasleduje výmaz spoločnosti z obchodného registra ( § 68 odsek 4 Obchodného zákonníka). Aj zákonodarca zmenou ust.§ 203 Exekučného poriadku zavedením jeho odseku 2 s účinnosťou od 1.2.2002 potvrdil, že pri zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, čo je situácia analogická ako zánik povinného musí tieto trovy znášať oprávnený. Preto v súlade s ust.§ 203 veta prvá Exekučného poriadku v znení do 31.1.2002 súd povinnosť nahradiť vzniknuté trovy exekúcie súdnemu exekútorovi uložil oprávnenému.
Pre úplnosť súd dodáva, že skutočnosť, že oprávnený v priebehu exekúcie postúpil vymáhanú pohľadávku, a teda prestal byť aktívne vecne legitimovaným na jej ďalšie vymáhanie ho bez ďalšieho neoslobodzuje od povinnosti nahradiť trovy exekúcie začatej na základe ním podaného návrhu. Z dôvodov uvedených vyššie totiž k zmene oprávneného nedošlo a teda z procesného hľadiska oprávneným naďalej ostala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s, ktorá tak naďalej znáša procesné povinnosti oprávneného vrátane povinnosti nahradiť trovy zastavenej exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý má zo zákona vždy nárok na ich náhradu ( § 196 a § 200 ods.1 Exekučného poriadku). Záver o tom, že nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na vymáhanie pohľadávky z dôvodu jej postúpenia zbavuje pôvodného veriteľa ako oprávneného povinnosti znášať trovy zastavenej exekúcie i keď nedošlo k zmene oprávneného by mohol viesť k situácii, kedy by dochádzalo k obchádzaniu povinnosti oprávnených znášať trovy zastavenej exekúcie tým spôsobom, že v prípadoch, kedy možno očakávať zastavenie exekúcie a vznik povinnosti oprávneného hradiť jej trovy by svoje vymáhané pohľadávky postupovali na subjekty, ktoré by následne nedali súhlas so vstupom do konania na miesto oprávneného. Uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie možno i tomu, kto nie je aktívne vecne legitimovaný na exekučné vymáhanie pohľadávky, napr. z dôvodu jej postúpenia v priebehu exekúcie spolu so všetkými
právami s ňou spojenými. Tak, ako možno zaviazať k povinnosti nahradiť trovy exekúcie toho, kto zaviní zastavenie exekúcie tým, že ako oprávnený podá návrh na jej vykonanie, hoci nie je od počiatku vôbec aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky, možno k povinnosti nahradiť trovy exekúcie za splnenia podmienok podľa § 203 Exekučného poriadku zaviazať i oprávneného, ktorý oprávnene podá návrh na vykonanie exekúcie a aktívnu vecnú legitimáciu na jej vymáhanie z dôvodu postúpenia pohľadávky stratí až po začatí exekúcie.
Pri určení výšky trov vychádzal súd z ust. § 14, § 15 ods. 1 a § 22 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 v spojení s § 27a Vyhlášky v znení po 1.5.2008. Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil podaním zo dňa 1.12.2008 sumou 1.440,-Sk s tým, že suma 800,-Sk predstavuje odmenu za 4 hodiny vynaložené na exekúciu, suma 500,-Sk paušálnu odmenu za 5 úkonov exekučnej činnosti a suma 140,-Sk poštovné.
Súd považoval za účelné trovy exekúcie vo výške 540,-Sk (17,92 EUR) s tým, že súdnemu exekútorovi vznikol nárok na odmenu určenú paušálnou sumou za 1./ získanie poverenia na vykonanie exekúcie; 2./ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v celkovej sume 200,-Sk ( 2 x 100,-Sk), ďalej na odmenu vo výške 200,-Sk za 1 začatú hodinu ( 60 minút) účelne vynaloženú na exekúciu, a to za úkon vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie v trvaní 60 minút a na náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 140,-Sk pozostávajúcich z poštovného zaplateného pošte za doručenie zásielok súdneho exekútora súvisiacich s exekúciou.
Pri určení odmeny a náhrad súd vychádzal z vyúčtovania trov exekúcie súdnym exekútorom zo dňa 1.12.2008.
Tam požadovanú paušálnu odmenu za doručovanie zmluvy o vykonaní exekúcie, spracovanie dokladov o vyhlásení konkurzu a predloženie podnetu na zastavenie exekúcie súd nepriznal nakoľko uvedené úkony nie sú zahrnuté medzi paušálnou sumou odmeňovanými úkonmi exekučnej činnosti taxatívne uvedenými v § 15 ods.1 vyhlášky, preto za takéto úkony nemožno priznať paušálnu odmenu. V súvislosti so zmluvou o vykonaní exekúcie však bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena za čas účelne vynaložený na tento úkon ( § 14 ods.1 písm.a) vyhlášky ).
Súdny exekútor s poukazom na ust.§ 14 ods.1 písm.a) a § 14 ods.2 Vyhlášky požadoval vo vyúčtovaní trov exekúcie aj odmenu za čas strávený „preštudovaním, spracovaním a zaregistrovaním návrhu; vyhotovením žiadosti o udelenie poverenia; vypracovaním upovedomenia o začatí exekúcie“ avšak túto súd z dôvodu duplicity nepriznal, nakoľko v ust.§ 15 Vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal zákonodarca ( resp. tu normotvorca ) z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods.1 Vyhlášky paušálnou sumou podľa § 14 ods.3 Vyhlášky ( znenie účinné do 30.4.2008 ) a odmenou podľa § 14 ods.2 Vyhlášky. Úkony exekučnej činnosti- získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné tieto úkony exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony inak označia (tu ako preštudovanie, spracovanie a zaregistrovanie návrhu; vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia; vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie). Úkony exekučnej činnosti ( získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie) za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu určenú paušálnou sumou nesporne v sebe zahŕňajú aj samotné preštudovanie návrhu na vykonanie exekúcie, tiež jeho spracovanie a zaregistrovanie ( za ktoré odmena súdnemu exekútorovi vôbec nepatrí nakoľko ide o bežnú administratívnu prácu vykonanú v súvislosti s exekučnou činnosťou náhrada za ktorú je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora - § 25 Vyhlášky), vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie.
Vzhľadom na vyššieuvedené súd popri priznanej paušálnej odmene za dôvodnú odmenu za čas vynaložený na exekúciu ( § 14 ods.1 písm.a/ Vyhlášky) považoval iba odmenu požadovanú za čas strávený vypracovaním zmluvy o vykonaní exekúcie v trvaní 60 minút; ktorú priznal vo výške 200,-Sk zodpovedajúcej jednej začatej hodine účelne vynaloženej na exekúciu ( 60 minút).
Po sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 540,-Sk, čo po prepočte na menu euro činí 17,92 EUR. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr.
Erike Beňovej ako nástupcovi súdneho exekútora JUDr. Bezaniuka vo výške 17,92 EUR bola uložená oprávnenému tak ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Vzhľadom na skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, viazal súd lehotu na plnenie až na právoplatnosť uznesenia ( § 171 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku).
Pri prepočte na novozavedenú menu euro vychádzal súd z konverzného kurzu v zmysle zásad a pravidiel zák.č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 205 ods.2 O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.