Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-67-2012.pdf
PDF · 72 KB
Case nature
Subarea
11CoP/67/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú W. U., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka
- R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, L. a otec - E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. 2, Smolenice, zastúpený JUDr. Luciou Sukopovou, advokátkou, Františkánska 5, Trnava, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 20P/197/2012 - 18 zo dňa 11. júna 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bola mal. W. zverená do jej osobnej starostlivosti až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a súčasne bolo uložené otcovi dieťaťa odovzdať jej maloletú.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 102 ods. 1 O.s.p., keď dospel k záveru, že je dôvodné návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Matka maloletej podala dňa 02.05.2012 návrh na úpravu práv a povinností k mal. W. a žiadala, aby súd maloletú zveril do jej výchovy, nakoľko na základe uvedenej situácie, ktorú podrobne opísala v dôvodoch svojho návrhu, dochádza k ohrozeniu výchovy a výživy maloletej, žiadala o vydanie predbežného opatrenia, pričom však nešpecifikovala, čo žiada, aby súd predbežným opatrením upravil. Na základe toho prvostupňový súd vyzval matku na doplnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a pretože matka maloletej návrh na nariadenie predbežného opatrenia riadne neupravila, súd ho zamietol.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa, ktorá navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Mala za to, že pre riadny vývoj a výchovu ani nie ročného dieťaťa je nevyhnutné, aby bolo vychovávané svojou vlastnou matkou, najmä keď jej to možnosti a osobné pomery riadne umožňujú. Uviedla, že o dieťa sa postarať chce a vie, a to v domácnosti jej rodičov v obci L., kde sa s dieťaťom presťahovala, ale odkiaľ jej bolo dieťa ľsťou odobraté otcom dieťaťa. Poukázala na to, že to bol práve otec dieťaťa, ktorý ľsťou zasiahol do pokojného stavu vo výchove mal. W., a preto by toto jeho konanie nemalo v záujme dieťaťa požívať akúkoľvek právnu ochranu, ak sa usiloval právnou cestou o zverenie mal. W. do svojej osobnej starostlivosti, prípadne o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by mu bola dočasne zverená do starostlivosti. Uviedla tiež, že odlúčenie dieťaťa od nej a odopieranie kontaktu s ňou môže maloletej spôsobiť ťažko napraviteľnú citovú ujmu.
K odvolaniu matky dieťaťa sa písomne prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadril otec dieťaťa, ktorý navrhol napadnuté uznesenie z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že v súčasnosti žije maloletá nepretržite od začiatku apríla 2012 v jeho domácnosti, ktorú domácnosť matka bezdôvodne vo februári 2012 opustila, pričom maloletá je spokojná, zdravá a má vytvorené stabilné podmienky pre jej všestranný rozvoj. Nemal žiadne námietky voči tomu, aby sa matka maloletej do domácnosti vrátila a znovu vytvorili rodinu, ktorú maloletá potrebuje.
K odvolaniu matky dieťaťa sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť vzhľadom na to, že v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej sa bude pokračovať a bude vykonané náležité dokazovanie.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania, keďže ide o konanie, ktoré bolo možné v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať i bez návrhu (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťaťa nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 20P/197/2012 je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. W., nar. XX.XX.XXXX. Súčasne s podaním návrhu podala matka dieťaťa návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej a súčasne by bolo uložené otcovi dieťaťa odovzdať jej maloletú.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý.
V zmysle ustanovenia § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie. O predpokladoch pre vydanie predbežného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ustanovenia §§ 74 až 77 O.s.p.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. písm. b) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd.
Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Obaja rodičia dieťaťa majú rodičovské práva a povinnosti, ktorých súčasťou sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťa, zastupovaním maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine). Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine).
Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že mal. W., nar. XX.XX.XXXX pochádza so vzťahu R. V. a E. U.. Rodičia maloletého dieťaťa spočiatku žili u rodičov otca dieťaťa, odkiaľ sa matka spolu s maloletou vo februári 2012 odsťahovala, pričom v súčasnosti je maloletá od apríla 2012 v osobnej starostlivosti otca a matka ju navštevuje v domácnosti otca v priemere 1krát za 3 týždne. V súčasnosti prebieha konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. V tomto konaní podala matka návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a súčasne uložené otcovi odovzdať jej maloletú. V konaní sp. zn. 20P/173/2012 otec maloletej podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by mu bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti, ktorý návrh bol uznesením č.k. 20P/173/2012 - 6 zo dňa 02.05.2012 zamietnutý s odôvodnením, že tento návrh nespĺňa ust. § 74 ods. 1 O.s.p., pretože maloletá sa v súčasnosti už nachádza v jeho domácnosti, a to od 11.04.2012, ako to sám otec vo svojom návrhu uviedol, teda nie je v ohrození života a zdravia, žije v prostredí, ktoré, ako sám otec uviedol, je stabilné a vhodné pre maloletú.
Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa o neosvedčení ani základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a taktiež o neosvedčení nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. V súčasnosti prebieha konanie o úpravu práv a povinností rodičov k dieťaťu, pričom v tomto konaní budú cestou príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny prešetrené podmienky pre výchovu dieťaťa u oboch rodičov, rodičia budú v konaní podrobne vypočutí a budú mať možnosť navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že len matka dieťaťa zaručuje riadnu starostlivosť o dieťa a súčasne, že otec nie je schopný takúto starostlivosť zabezpečiť. V konaní nebolo preukázané, že život a zdravie dieťaťa je v prostredí, v ktorom sa v súčasnosti nachádza, ohrozené, neosvedčila sa potreba riešenia situácie dočasnou úpravou pomerov navrhnutou matkou dieťaťa.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.