Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-68-2011.pdf
PDF · 81.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-1C/68/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudcom JUDr. Milanom Růžičkom v právnej veci navrhovateľa maloletého V. W., D.. XX. XX. XXXX, bytom u matky I. W., zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom proti odporcovi A. C., D.. XX. XX. XXXX, N. I., G.-U. - Z. X, D. Z. F., zastúpenému JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Veľký Krtíš, Mierová 1, za účasti matky I. W., D.. XX. XX. XXXX, N. R. XX ako vedľajšej účastníčky, o určenie otcovstva a o výchove a výžive, takto
rozhodol:
Konanie o určenie otcovstva sa z a s t a v u j e.
Maloletý V. W. sa z v e r u j e do výchovy a osobnej starostlivosti matke.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého od 31. 12. 2010 do 11. 06. 2011 čiastkou 80 Eur mesačne, od 11. 06. 2011 do 10. 12. 2011 čiastkou 45 Eur mesačne, od 10. 12. 2011 do 31. 12. 2011 čiastkou 25,38 Eur mesačne od 31. 12. 2011 do 16. 01. 2012 čiastkou 26 Eur mesačne, od 16. 01. 2012 do 06. 03. 2012 čiastkou 50 Eur mesačne a od 06. 03. 2012 čiastkou 120 Eur mesačne splatnou k rukám matky, vždy do 20-ho dňa každého mesiaca dopredu.
Nedoplatok za obdobie od 31. 12. 2010 do 07. 08. 2012 vo výške 1.186,25 Eur je odporca p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 50 Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným počínajúc septembrom 2012 pod stratou výhody splátok.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu - Slovenskej republike vo výške 427,98 Eur na účet Okresného súdu vo Veľkom Krtíši do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Maloletý navrhovateľ zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši podal na súd dňa 13. 04. 2011 návrh na určenie otcovstva proti odporcovi s tým, že odporca od apríla 2010 do 12. 06. 2010 súložil s matkou navrhovateľa. Do konania vstúpila ako vedľajšia účastníčka na strane navrhovateľa navrhovateľova matka. Na pojednávaní dňa 14. 06. 2012 došlo k určeniu otcovstva odporcu súhlasným vyhlásením rodičov pred súdom. Potom súd v súlade s ustanovením § 108 O. s. p. konanie o určenie otcovstva zastavil.
Podľa § 113 ods. 2 O. s. p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a preto bolo potrebné upraviť ich rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Na návrh matky a opatrovníka maloletého, súd zveril maloletého do výchovy matky. Osobnú starostlivosť o maloletého doteraz zabezpečovala matka výlučne sama. Z výpovede odporcu mal súd preukázané, že ten dieťa doteraz nenavštevoval. Súd potom nezistil žiadne dôvody pre zmenu doterajšieho výchovného prostredia v ktorom žiadne závady zistené neboli a ktoré dieťaťu prospieva.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zreteľa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Maloletý V. W. v čase rozhodovania súdu bol vo veku dvoch rokov. Mesačné náklady na jeho výživu predstavujú čiastku 140 Eur (výživa, ošatenie). Matka poberá prídavok na maloletého V. W. od januára 2012 vo výške 22,54 Eur mesačne. Dovtedy ho poberala mesačne vo výške 22,01 Eur. V decembri 2010 bol matke maloletého vyplatený rodičovský príspevok vo výške 164,22 Eur od januára 2011 poberá rodičovský príspevok mesačne vo výške 190,10 Eur a od januára 2012 mesačne vo výške 194,70 Eur. V mesiaci január 2011 jej bol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 151,37 Eur a v mesiaci február 2011 v sume 678,49 Eur. Iný príjem matka maloletého dieťaťa nemá. Odporca v období od 31. 12. 2010 do 11. 06. 2011 bol zamestnaný u zamestnávateľa SISME Slovakia s.r.o., so sídlom Malý Krtíš, Sušiny 162/5, kde dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 444 Eur čisté. V období od 11. 06. 2011 do 10. 12. 2011 bol nezamestnaný a bola mu priznaná dávka v nezamestnanosti, ktorú poberal mesačne v priemere 270 Eur. V období od 10. 12. 2011 do 16. 01. 2012 bol bez príjmu. Od 16. 01. 2012 do 06. 03. 2012 pracoval odporcu u zamestnávateľa TECHNOGYM E. E. s.r.o., so sídlom Bratislava, Alstrova 6477-202, závod Malý Krtíš, kde dosahoval priemerný mesačný zárobok 307 Eur čisté. Od 06. 03. 2012 pracuje odporca v Nemecku, kde u svojho zamestnávateľa Besselmann Services, s.r.o. so sídlom Bad Laer, Thieplatz 14 dosahuje priemerný mesačný zárobok 814 Eur čisté. Dňa 01. 04. 2011 uzavrel odporca so svojou matkou M. C. kúpnu zmluvu na základe ktorej jej predal byt pozostávajúci z dvoch obytných miestností a príslušenstva (predsieň, kuchyňa, kúpeľňa, WC) o výmere podlahovej plochy 57 m2 za 685 Eur. Ani jeden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Po zohľadnení vyššie uvedených konkrétnych skutočností s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého navrhovateľa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu súd určil rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému dieťaťu v období od 31. 12. 2010 do 11. 06. 2011 čiastkou 80 Eur mesačne (tu súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že v dobe po narodení sú síce náklady na vlastnú výživu maloletého dieťaťa najnižšie, avšak v tejto dobe je potrebné zaistiť kúpu výbavičky, ktorá je súčasťou odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a taktiež súd prihliadol aj na príspevok zo strany štátu), v období od 11. 06. 2011 do 10. 12. 2011 čiastkou 45 Eur mesačne, v období od 10. 12. 2011 do 31. 11. 2011 čiastkou 25,38 Eur mesačne (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine), v období od 31. 12. 2011 do 16. 01. 2012 čiastkou 26 Eur mesačne (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine), v období od 16. 01. 2012 do 06. 03. 2012 čiastkou 50 Eur mesačne a od 06. 03. 2012 čiastkou 120 Eur mesačne. Súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj tú okolnosť, že matka maloletého dieťaťa sa o dieťa osobne stará a výkonom osobnej starostlivosti vyvažuje príspevok odporcu na výživu dieťaťa. Na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa slúžia aj rodinné prídavky, ktoré poberá matka maloletého dieťaťa.
Potom, keďže odporca mal za obdobie od narodenie maloletého dieťaťa ku dňu rozhodnutia súdu t. j. od 31. 12. 2010 do 07. 08. 2012 zaplatiť na výživnom pre maloleté dieťa 1.326,25 Eur a v skutočnosti zaplatil 140 Eur, vznikol mu nedoplatok na výživnom za toto obdobie vo výške 1.186,25 Eur. Tento nedoplatok súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným počínajúc septembrom 2012 s tým, že ak odporca nezaplatí jednu splátku, môže matka v mene maloletého dieťaťa žiadať zaplatenie celej prisúdenej pohľadávky.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., pretože odporca mohol zabrániť celému konaniu o určenie otcovstva, keby svoje prehlásenie o otcovstve uskutočnil pred začatím sporu. Potom odporcovi vznikla povinnosť nahradiť trovy konania maloletému navrhovateľovi. Maloletému navrhovateľovi však v spojení s konaním žiadne trovy nevznikli a preto súd vyslovil, že navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
O povinnosti odporcu zaplatiť trovy konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p. podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorým mu súd priznal. Štátu v spojení s konaním vznikli trovy vyplatením znalečného znalcovi F.. Ľ. G., Y.. vo výške 427,98 Eur zo štátnych prostriedkov. Potom súd vzhľadom na výsledok konania, keďže odporcovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov ani z časti a nie sú u neho splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov uložil odporcovi povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 427,98 Eur.
O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (maloletý navrhovateľ bol osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov), pričom výšku poplatku určil podľa položky 9 Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona SNR č. 71/1992 Zb.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v 5 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.