Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_13C-133-2012.pdf
PDF · 83.34 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/133/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v konaní zastúpený Mgr. Miroslavom Rybánskym, advokátom so sídlom Grösslingova 10, Bratislava proti žalovanému: L. X., nar .X.X.XXXX, bytom J., W. XXX/X, o zaplatenie 2.131,29 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 139,65 eur spolu s 25 % úrokom ročne zo sumy 139,65 eur od 1.1.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Súd návrh v časti o zaplatenie sumy 1.991,64 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.991,64 eur od 13.2.2010 do zaplatenia z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca v návrhu doručenom súdu dňa 16.3.2012 uviedol, že vznikol dňa 1.1.2008, pričom podľa zakladateľskej listiny prebral všetky práva a povinnosti Československej obchodní banky, a.s. pobočka zahraničnej banky v SR. Dňa 11.5.2005 uzavrel so žalovaným Zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej zriadil a vedie žalovanému bežný účet špecifikovaný v návrhu s tým, že v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania je debetný zostatok úročený debetnou úrokovou sadzbou. K 31.12.2011 bol na bežnom účte žalovaného nepovolený debetný zostatok vo výške 139,65 eur, ktorý sa úročí úrokovou sadzbou 25% ročne. Žalobca žalovanému poskytol vo forme kontokorentného úveru peňažné prostriedky vo výške 1 991,64 eur, avšak nedisponuje Zmluvou o poskytnutí úveru, preto je potrebné plnenie žalobcu považovať za plnenie bez právneho dôvodu, pričom žalovaný bol vyzvaný na
jeho vrátenie do 12.2.2010. S poukazom na uvedené sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 2.131,29 eur (1.991,64 eur titulom bezdôvodného obohatenia a 139,65 titulom debetného zostatku) s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.991,64 eur od 13.2.2010 do zaplatenia a 25 % úrokom ročne zo sumy 139,65 eur odo 1.1.2012 ako aj náhrady trov konania.
Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, výsluchom žalovaného ako aj písomným vyjadrením žalobcu.
Žalovaný na pojednávaní vo veci dňa 20.6.2012 uviedol, že si myslí, že návrh vo veci bol podaný oneskorene, mal byť podaný možno do konca roku 2011. Súčasne vzniesol námietku premlčania a navrhol návrh žalobcu zamietnuť. Uviedol, že nemá vedomosť o žiadnom aktuálnom debete, lebo ten ktorý mal, je už vymáhaný exekútorkou Ondrejkovou z Bratislavy.
Žalobca na výzvu súdu písomným podaním z 13.7.2012 návrh v časti o zaplatenie sumy debetu vo výške 139,65 eur spolu s 25 % úrokom ročne zo sumy 139,65 eur od 1.1.2012 do zaplatenia zobral späť. K námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že finančné prostriedky vo výške 1.991,64 eur poskytol žalovanému na špecifikovaný účet, napojený na bežný účet žalovaného. Na tieto prostriedky je potrebné prihliadať ako na plnenie žalobcu žalovanému bez právneho dôvodu. Žalobca výzvou z 12.10.2009 žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, no v tom čase žalobca nevedel, že nedisponuje úverovou zmluvou. Oznámením o zosplatnení, ktoré si žalovaný prevzal 8.2.2010, žalobca vyzval žalovaného na plnenie do 12.2.2010, a tak 13.2.2010 začala plynúť objektívna trojročná premlčacia doba. Žalobca sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení najneskôr 15.3.2012, keď zistil, že nedisponuje zmluvou o poskytnutí úveru a uvedeným dňom začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba. Z uvedeného dôvodu je podľa žalobcu námietka premlčania vznesená žalovaným nedôvodná.
Žalovaný na pojednávaní vo veci dňa 7.8.2012 naďalej zotrval na svojom tvrdení, že žalovaný nárok žalobcu je premlčaný vzhľadom na čas, ktorý uplynul od poskytnutia plnenia žalobcu. Uviedol, že na vrátenie sumy vo výške 1.991,64 eur ako aj debetu, v ktorej časti žalobca zobral svoj návrh už späť, ho žalobca vyzval listom z 1.2.2010, čiže najneskôr 1.2.2010 žalobca vedel výšku sumy, ktorú mu údajne dlhuje. Nepamätá sa, že by mal so žalobcom uzavretú zmluvu o povolenom prečerpaní, a preto si myslí, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.991,64 eur spolu s úrokom z omeškania je premlčaný. Opäť navrhol návrh žalobcu zamietnuť.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Späťvzatie návrhu je v dispozícii žalobcu, pričom v danom prípade žalovaný s čiastočným späťvzatím návrhu v časti o zaplatenie sumy debetu vo výške 139,65 eur spolu s 25 % úrokom ročne zo sumy 139,65 eur od 1.1.2012 do zaplatenia súhlasil, a tak súd konanie podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil v rozsahu čiastočného späťvzatia.
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Po čiastočnom zastavení konania v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu, predmetom konania zostalo zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.991,64 eur so špecifikovaným príslušenstvom. V danom prípade žalobca výpisom z účtu žalovaného (čl. 11) preukázal, že dňa 15.7.2005 poukázal na účet vedený na mene žalovaného sumu 1.991,64 eur. Aj keď podľa žalobcu malo toto plnenie žalobcu v prospech žalovaného slúžiť na povolené prečerpanie až do výšky 1.991,64 eur úverového limitu na základe zmluvy uzavretej účastníkmi konania, žalobca už v návrhu z 13.3.2012 kvalifikoval toto svoje plnenie žalovanému vo výške 1.991,64 eur ako bezdôvodné obohatenie žalovaného, a to pre absenciu písomnej zmluvy o poskytnutí úveru. Ani žalovaný takouto zmluvou nedisponuje. Pokiaľ žalobca dňa 15.7.2005 preukázateľne poukázal na účet žalovaného sumu 1.991,64 eur, ktorú skutočnosť žalobca nerozporoval a nepoprel, pri absencii písomnej zmluvy uzavretej účastníkmi konania, žalobca plnil uvedenú sumu žalovanému bez právneho dôvodu, a to bez ohľadu na to, či v čase plnenia písomnou zmluvou disponoval, pokiaľ obsah tejto zmluvy, teda právny dôvod plnenia a jeho návratnosti, nevie žalobca súdu preukázať. Preto aj v čase rozhodovanie súdu je toto plnenie žalobcu, odo dňa jeho poskytnutia, plnením bez právneho dôvodu, ako to žalobca konštatoval už v písomnom návrhu z 13.3.2012.
Plnenie bez právneho dôvodu je podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením žalovaného, ktorý s poukazom na § 456 OZ bol povinný predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu, na úkor koho ho získal. Žalobca bol oprávnený uplatniť si právo na vrátenie svojho plnenia (poskytnutého žalovanému bez právneho dôvodu) už dňom plnenia, teda dňom 15.7.2005. Týmto dňom začala plynúť aj objektívna trojročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 OZ, ktorá uplynula dňom 15.7.2008. Pokiaľ si v danom prípade žalobca uplatnil svoj nárok písomným návrhom doručeným súdu dňa 16.3.2012, urobil tak po uplynutí objektívnej premlčacej doby, preto žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania. Konajúci súd zastáva názor, že povinnosť platiť úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ za omeškanie s plnením peňažného dlhu, nevzniká samostatne, za každý deň trvania omeškania, ale je príslušenstvom hlavného záväzku, a preto pre povinnosť platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením hlavného záväzku. Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká jednorázovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením hlavného záväzku a týmto dňom začína plynúť premlčacia doba na uplatnenie úroku z omeškania ako celku. Pokiaľ v danom prípade žalobcovi už dňa 15.7.2005 vzniklo právo vyzvať žalovaného na vrátenie prijatého plnenia, s poukazom na § 563 OZ by bol žalovaný povinný plniť dňa 16.7.2005 a dňom 17.7.2005 by sa dostal do omeškania, pričom trojročná premlčacia doba práva na úrok z omeškania podľa § 110 ods. 3 OZ uplynula dňom 17.7.2008. S poukazom na uvedené premlčanie práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj jeho príslušenstva súd návrh žalobcu v časti o zaplatenie sumy 1.991,64 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.991,64 eur od 13.2.2010 do zaplatenia zamietol v celom rozsahu, vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania.
Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, aj s prihliadnutím na § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď žalobca čiastočným späťvzatím návrhu po otvorení pojednávania procesne zavinil, že konanie sa muselo v časti späťvzatia návrhu (so súhlasom žalovaného) zastaviť. V danom prípade bol úspešným účastníkom žalovaný, ktorému však žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani si žiadnu ich náhradu podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil. Preto mu súd ani náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.