Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1031-2010.pdf
PDF · 81.83 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/1031/2010
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v právnej veci vykonania exekúcie oprávnenej Y.. H. H., W.. XX.X.XXXX, M. F. G. Y., A. Y. I.Ľ. H., W.. XX.XX.XXXX, V. XXX/XX, XXX XX L. W. F., proti povinnému Jaroslav Džamba, nar. 4.3.1957, Hlavná 189, 076 35 Somotor, pre vymoženie výživného a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Vargovi, Exekútorský úrad Trebišov, trovy exekúcie vo výške 181,96 Eur.
III. Nariaďuje učtárni Okresného súdu Trebišov, aby sumu 181,97 Eur (slovom stoosemdesiatjeden eur deväťdesiatsedem eurocentov) poukázala na účet súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefanovi Vargovi, Exekútorský úrad Trebišov, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu: 0550125326/0900, variabilný symbol 23910, do pätnásť dní od právoplatnosti tohto uznesenia zo štátnych prostriedkov.
IV. Súd n e m á p r á v o na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
odôvodnenie:
Oprávnení na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Trebišov č. k. 8P/197/2009 - 21, 7909207050 zo dňa 9.10.2009 podali návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Okresný súd Trebišov Poverením číslo 5811 069749 * zo dňa 1.3.2011 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Vargu, Exekútorský úrad Trebišov.
Súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinný nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, čo potvrdzujú aj oznámenia Sociálnej poisťovne, Daňového úradu, Okresného riaditeľstva PZ, ODI Trebišov, Mesta Trebišov a Úradu práce, soc. vecí a rodiny Trebišov na základe žiadosti súdneho exekútora. Pre prípad zastavenia exekúcie exekútor navrhuje, aby súd rozhodol o trovách exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a uložil príslušnému súdu nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi podľa priloženej špecifikácie.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom k tomu, že súd má dostatočne preukázané a zistené na základe správ nachádzajúcich sa v spise súdneho exekútora, že povinný je nemajetný, teda majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bolo potrebné rozhodnúť o zastavení exekúcie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 druhá veta, ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, a ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Súd preskúmal uplatnené trovy exekúcie súdnym exekútorom a zistil, že exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej sume 259,22 Eur vrátane DPH.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1, ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len vyhláška), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Súd zistil, že súdny exekútor si paušálnu odmenu uplatnil v celkovej sume 56,44 Eur podľa ustanovenia § 14, § 15 ods. 1 písm. a/, c/, g/, h/, i/, j/, a to za získanie poverenia na
vykonanie exekúcie v sume 3,32 Eur, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v sume
3,32 Eur, za každé zisťovanie bydliska povinného v sume 2 x 3,32 Eur (osobné zisťovanie v mieste bydliska povinného, Úrad práce), za každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného v sume 5 x 3,32 Eur, za každé zisťovanie účtu povinného v sume 3,32 Eur (DÚ zo dňa 25.11.2010) a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (ODI, Kataster) v sume 2 x 3,32 Eur (12 x 3,32 = 39,84).
Z pripojeného spisu súdneho exekútora č. EX 239/2010 vyplýva, že zisťovanie platiteľa mzdy povinného súdny exekútor vykonal v 5 prípadoch, a to dňa 2.11.2010, 13.12.2011, 16.12.2011, 14.2.2012 a dňa 16.2.2012 cez Sociálnu poisťovňu. Podľa názoru súdu zisťovanie platiteľa mzdy povinného dňa 16.12.2011 a dňa 16.2.2012 je úkonom navyše, ide o úkon vykonaný v krátkom časovom postupe po úkone zo dňa 13.12.2011 a dňa 14.2.2012, preto súd exekútorovi nepriznal uvedené dva úkony, nakoľko ich súd považuje za nadbytočne vykonané úkony zo strany exekútora. Vzhľadom na uvedené súd exekútorovi priznal paušálnu odmenu zisťovanie platiteľa mzdy povinného v sume 3 x 3,32 Eur (Soc.
poisťovňa zo dňa 2.11.2010, 13.12.2011, 14.2.2012 ). Súd teda súdnemu exekútorovi priznal paušálnu odmenu v celkovej sume 33,20 Eur (10 x 3,32).
Exekútor si uplatnil aj hotové výdavky v celkovej sume 158,90 Eur, pozostávajúce z poštovného v sume 7,30 Eur, nákladov na kancelársky materiál (obálky) a na spisový obal v sume 0,37 Eur a cestovného v sume 151,23 Eur za vykonanie pracovnej cesty z Trebišova do Somotoru a späť dňa 7.2.2011, dňa 9.5.2011, dňa 8.7.2011, dňa 6.9.2011, dňa 19.9.2011 a dňa 28.10.2011.
Súdny exekútor si zároveň podľa ustanovenia § 23 vyhlášky uplatnil za uvedené pracovné cesty náhradu za stratu času v celkovej sume 17,28 Eur, t.j. za deň 7.2.2011 za dve hodiny v sume 2,66 Eur, za deň 9.5.2011 za dve a pol hodiny v sume 3,32 Eur, za deň 8.7.2011 za dve hodiny v sume 2,66 Eur, za deň 6.9.2011 za dve hodiny v sume 2,66 Eur, za deň 19.9.2011 za dve a pol hodiny v sume 3,32 Eur a za deň 28.10.2011 za dve hodiny v sume 2,66 Eur.
Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatku.
Vzhľadom na uvedené, súd súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky ako poštovné iba v sume 5,90 (1 x 1,30, 1 x 1,4, 2 x 1,60 za doručovanie upovedomenie o začatí exekúcie, doručovanie žiadosti a podnetu na zastavenie exekúcie). Súd súdnemu exekútorovi nepriznal poštovné v sume 1,40 eur za vrátenie poverenia, ako náhradu hotových výdavkov vzniknutých v budúcnosti za vrátenie poverenia súdu po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Zároveň súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 0,37 Eur, nakoľko priznanie náhrady v sume 0,37 Eur ako náhradu za obálky a spisový obal je v rozpore s citovaným ustanovením § 22 vyhlášky a túto náhradu nemožno považovať za účelne vynaloženú náhradu v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1, ods. 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrad podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súd súdnemu exekútorovi zároveň nepriznal cestovné náhrady (25,32 Eur a 25,25 Eur) a náhradu stratu času (2,66 Eur a 2,66 Eur), ktoré si exekútor vyúčtoval za služobnú cestu do miesta bydliska povinného dňa 8.7.2011 a dňa 6.9.2011. Z úradného záznamu z pracovnej cesty zo dňa 8.7.2011 vyplýva, že na adrese trvalého bydliska (doma) sa nik nenachádzal a ani pri spiatočnej ceste, preto povinnému bolo nechané predvolanie na deň 15.7.2011. Predvolanie súdny exekútor povinnému mohol zaslať aj poštou. Z obsahu záznamu z pracovnej cesty zo dňa 9.5.2011 vyplýva, že povinný je po operácii oboch nôh, nie je poberateľom dôchodku, teda nemá z čoho pohľadávku uhradiť, čiže exekútor mal prešetrené, že povinný je bez príjmu, ako aj to, že túto cestu (dňa 8.7.2011) súdny exekútor spojil s inou pracovnou cestou a zanechal u povinného iba predvolanie k súdnemu exekútorovi na deň 14.9.2011. Čo sa týka záznamu z pracovnej cesty zo dňa 6.9.2011, povinný sa doma nenachádzal a preto mu bolo zanechané predvolanie na deň 14.9.2011, ktoré mohlo byť povinnému doručené aj poštou. Vykonané pracovné cesty preto súd vzhľadom na vyššie uvedené tieto pracovné cesty zo strany súdneho exekútora nepovažuje za účelne vykonané, ale len za prostriedok na navýšenie trov exekúcie. Súdny exekútor je povinný pri vykonávaní exekúcie postupovať v súlade so zásadou hospodárnosti a účelnosti vykonávaných úkonov. Preto súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu za pracovnú cestu za deň 7.2.2011, za deň 9.5.2011, za deň 19.9.2011 a za deň 28.10.2011 v celkovej sume 100,66 Eur (24,81 +25,32 + 25,25 + 25,28), ako aj náhradu za stratu čatu v celkovej sume 11,88 Eur za deň 7.2.2011 v trvaní 2 hodín (4 polhodiny x 0,66), za deň 9.5.2011 v trvaní 2 a pol hodiny (5 polhodín x 0,66), za deň 19.9.2011 v trvaní 2 a pol hodiny (5 polhodín x 0,66) a za deň 28.10.2011 v trvaní 2 hodín (4 polhodiny x 0,66).
Súd exekútorovi zároveň priznal 20 % DPH vo výške 30,33 Eur podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku. Súd teda exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej sume 181,97 Eur (33,20 + 5,90 + 100,66 +11,88 + 30,33 = 181,97).
Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku náhradu trov exekúcie znáša súd, nakoľko predmetom exekúcie bolo vymáhanie pohľadávky na výživnom a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku).