Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1301-2006.pdf
PDF · 104.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-3Er/1301/2006
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, proti povinnému: U., v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod č. Ex 14783/11, o zastavení exekúcie takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.
Súd exekúciu zastavuje.
Súd oprávnenému náhradu trov konania nepriznáva.
Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Záhradnícka ul. č. 60, Bratislava, náhradu trov exekúcie nepriznáva.
Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Kráľovi, Radlinského ul. č. 47, Dolný Kubín, trovy exekúcie vo výške 71,26 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Súdny exekútor Mgr. Marián Kráľ bol Okresným súdom Dolný Kubín poverený vykonávaním exekúcie v prospech oprávneného poverením č. 5503*018751 zo dňa 14.09.2006 (č.l. 10), a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Trnavská cesta 70, Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod č. SR 0446/06 zo dňa 13.03.2006 (č.l. 4).
Uznesením Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 3Er/1301/2006 zo dňa 20.10.2010 súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého (č.l. 13).
V zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
V zmysle § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
V zmysle § 103 OSP kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
V zmysle § 104 ods. 1 prvá veta OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
V zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
V zmysle § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Súd opätovne ex offo preskúmal v zmysle § 103 OSP, či sú splnené podmienky konania, pričom zistil taký rozpor so zákonom, pre ktorý nemožno v začatej exekúcii pokračovať a je nutné ju v celom rozsahu zastaviť.
Preštudovaním pripojeného spisu rozhodcovského súdu č. SR 0446/06 mal súd preukázané, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 27.09.2005 Zmluvu o úvere č. 5760070 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 14.000,- Sk (464,71 €). Povinný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver spolu s príslušným poplatkom vo výške 13.360,- Sk (443,47 €) v dvanástich mesačných splátkach po 2.280,- Sk (75,68 €). Súčasťou zmluvy boli „Všeobecné podmienky poskytnutia úveru“ (ďalej len „všeobecné podmienky“).
Z pripojeného spisu rozhodcovského súdu č. SR 0446/06 vyplýva, že oprávnený podal dňa 13.02.2006 na rozhodcovský súd návrh na začatie rozhodcovského konania o zaplatenie 27.600,- Sk (916,15 €) s prísl., keďže povinný si neplnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Rozhodcovský súd rozhodol o podanom návrhu rozhodcovským rozsudkom č. SR 0446/06 zo dňa 13.03.2006 tak, že zaviazal povinného v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť oprávnenému sumu 27.600,- Sk (916,15 €), úrok z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 27.360,- Sk (908,19 €) od 29.11.2005 do zaplatenia a trovy konania vo výške 6.480,- Sk (215,10 €). Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2006 a vykonateľnosť dňa 06.04.2006.
Na základe vyššie uvedených skutočností je súd v danom prípade názoru, že vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, je vzťahom spotrebiteľským, keďže tento vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom do 11.06.2010. Súd jednoznačne konštatuje, že povinný mal pri uzatváraní zmluvy s oprávneným postavenie spotrebiteľa.
V čase uzavretia zmluvy (27.09.2005) základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval Občiansky zákonník.
V zmysle § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. v znení platnom do 31.12.2007 (ďalej len „Obč. zák.“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 2 Obč. zák.). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Obč. zák.). V zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 4 Obč. zák.).
Neprijateľné zmluvné podmienky boli obsiahnuté v ust. § 53 ods. 3 Obč. zák., pričom zákonom č. 568/2007 Z.z. (účinným od 01.01.2008) bol výpočet neprijateľných zmluvných podmienok rozšírený o.i. o ustanovenie, podľa ktorého sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučné v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení).
V zmysle § 879j zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
V čase uzavretia zmluvy (27.09.2005) rovnako aj zákon č. 634/1992 Zb. upravoval vzťahy upravené „spotrebiteľskou zmluvou“, ktorou sa podľa tohto zákona rozumie „zmluva uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje“ (§ 23a ods. 1 cit. zák.).
Nekalá podmienka je taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS).
Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci bola daná na základe zmluvy medzi oprávneným a povinným, ktorú uzavreli dňa 27.09.2005, ktorej obsahom bola o.i. aj rozhodcovská doložka.
Súd preskúmal povahu rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, ktorá bola uvedená vo všeobecných podmienkach. V zmysle čl. 17 všeobecných podmienok sa oprávnený s povinným dohodli na rozhodcovskej doložke, podľa ktorej „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
Z uvedenej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bola založená príslušnosť rozhodcovského súdu, vyplýva, že povinný bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde. Takáto rozhodcovská doložka, ktorá jednoznačne znemožňuje voľbu povinnému dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, v prípade začatia konania na rozhodcovskom súde z vôle oprávneného, však rozhodne bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodcovskú doložku si povinný nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola povinným osobitne vyjednaná a núti povinného neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tejto súvislosti navyše súd poznamenáva, že čitateľnosť rozhodcovskej doložky je zjavne znížená, keďže táto je písaná malými písmenami.
Oprávnený nijakým spôsobom nepreukázal, že poskytol povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, keďže táto bola súčasťou všeobecných podmienok. Povinný mal teda len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať so všeobecnými obchodnými podmienkami.
Aj napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník konkrétne neobsahoval ustanovenie, na základe ktorého by dojednaná rozhodcovská doložka medzi zmluvnými stranami, na základe ktorej by prípadné spory mali byť riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku uzavretú medzi oprávneným a povinným ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami platila aj pred 01.01.2008, a to prostredníctvom právnych predpisov, ktoré takéto zmluvné podmienky vypočítavali nie taxatívne, ale demonštratívne (napr. Občiansky zákonník, smernica Rady č. 93/13/EHS).
Je zjavné, že v danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák. a čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/ EHS neplatná.
Súd má za to, že exekúcia je v danom prípade nedôvodná v celom rozsahu, keďže sa v predmetnej exekučnej veci vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení.
V súvislosti s úrokom z omeškania súd ďalej uvádza, že v zmysle čl. 6 všeobecných podmienok bola dohodnutá výška denného úroku z omeškania 0,25 %, čo predstavuje 91,25 % ročne, ktorá je v rozpore s ust. § 517 Obč. zák., v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.12.2008 (ďalej len „nariadenie“). Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 nariadenia). V danom prípade sa povinný dostal do omeškania dňa 29.11.2005. V tomto čase bola najvyššia prípustná úroková sadzba s poukazom na § 517 Obč. zák., v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia, vo výške 6 % ročne. Ak teda rozhodcovský súd priznal oprávnenému zmluvne dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, svojím rozhodnutím zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené, a takýto úrok priznaný rozhodcovským rozsudkom nie je v súlade s právnymi predpismi.
Na základe vyššie uvedených skutočností, s poukazom na absenciu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, súd postupoval v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., v spojení s § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., keď najskôr vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a následne exekúciu zastavil. V tejto súvislosti súd napokon konštatuje, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stráne formálnej a materiálnej. V prípade, ak bude exekúcia podľa exekučného titulu, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R-58/1997).
Oprávnený vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie zároveň žiadal, aby mu boli priznané trovy konania vo výške 4.151,- Sk (137,79 €), ktoré pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej služby vo výške 3 x 925,- Sk (30,70 €), zo súdneho poplatku vo výške 500,- Sk (16,60 €), z poplatku za overenie fotokópií rozsudku vo výške 426,- Sk (14,14 €) a z hotových výdavkov vo výške 450,- Sk (14,94 €).
V zmysle § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V zmysle § 142 ods. 2 OSP ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil z dôvodu absencie materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Na základe týchto skutočností súd náhradu trov konania oprávnenému nepriznal, keďže neboli splnené podmienky na postup podľa § 142 ods. 1 OSP.
Pôvodný súdny exekútor Mgr. Marián Kráľ predložil súdu špecifikáciu trov exekúcie (č.l. 15), ktoré si uplatnil v celkovej výške 81,94 € (odmena = 53,12 €; náhrada hotových výdavkov = 15,74 €; DPH 19%
= 13,08 €). Náhradu hotových výdavkov súdny exekútor špecifikoval tak, že táto pozostáva z úhrady za poštovné vo výške 6,26 € a z výdavkov na overenie poverenia vo výške 9,48 €.
V zmysle § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Ex. por.). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 Ex. por.). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Ex. por.). Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie (§ 203 ods. 1 Ex. por.).
V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení platnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná sadzba podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu je 200,- Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu (§ 14 ods. 2 vyhlášky). V zmysle § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,- Sk (3,32 €).
V zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
d) doručenie exekučného príkazu
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní
g) každé zisťovanie bydliska povinného
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného
i) každé zisťovanie účtu povinného
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky (§ 22 ods. 1 vyhlášky).
Súdny exekútor žiadal priznať v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky odmenu za tri začaté hodiny vynaložené na exekúciu, pričom jednotlivé úkony špecifikoval tak, že tieto pozostávajú z „prevzatia a spracovania návrhu (45 min.); vyhotovenia uplatnenia trov exekúcie (60 min.), vrátenia poverenia, vyznačenia právoplatnosti uznesenia (30 min.)“.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky v ním požadovanej výške 19,92 €, t.j. za tri začaté hodiny vynaložené na exekúciu, keďže z časovej špecifikácie vypracovanej súdnym exekútorom vyplýva, že čas vynaložený na exekúciu je primeraný a súdny exekútor objektívne mohol vynaložiť tento čas na exekúciu s prihliadnutím na náročnosť konkrétnych úkonov.
Súdny exekútor zároveň žiadal priznať v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky odmenu vo výške 33,20 €, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (3,32 €), doručenie upovedomenia a začatí exekúcie (3,32 €), každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (4 x 3,32 €) a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (4 x 3,32 €).
Preštudovaním exekučného spisu č. Ex 14783/11 bolo zistené, že nárok súdneho exekútora na odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky je preukázaný, a preto mu priznal paušálnu odmenu vo výške 33,20 €.
Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného v ním uplatnenej výške 6,26 €, keďže súdny exekútor riadne preukázal a zdokladoval výšku takýchto výdavkov. Naproti tomu však súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním uplatnenú náhradu za overenie poverenia vo výške 9,48 €, keďže výšku a účelnosť takýchto výdavkov nemal súd preukázané.
Súd priznal súdnemu exekútorovi DPH vo výške 20%, keďže v čase od vyúčtovania trov exekúcie súdnym exekútorom došlo k zmene, pričom v zmysle § 85j ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. je od 01.01.2011 základná sadzba dane na tovary a služby vo výške 20%.
Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
- odmena podľa počtu hodín (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) 19,92 €
- paušálna odmena (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) 33,20 €
- náhrada hotových výdavkov (§ 22 ods. 1 vyhlášky):
o náhrada poštovného 6,26 €
- DPH 20% (§ 196 Ex. por.) 11,88 €
SPOLU: 71,26 €
Súd v zmysle § 203 ods. 1 Ex. por. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie, keďže v danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu absencie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý súdu predložil oprávnený.
Trovy exekúcie je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Kráľovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
Keďže súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý si náhradu trov exekúcie výslovne neuplatnil (č.l. 47), súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu tomuto súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín, a to v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonateľných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.