Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_19CoE-118-2012.pdf
PDF · 78 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/118/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, Bratislava, IČO 36 864 42 proti povinnej F. K., bytom P. XX, o vymoženie 254,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25. apríla 2012, č.k. 1Er/131/2008-106 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Uviedol, že poverením zo dňa 09.10.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť 254,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 339,91 eur od 17.03.2004 do 30.04.2004, zo sumy 254,93 eur od 01.05.2004 do zaplatenia, trovy notára za spísanie notárskej zápisnice vo výške 83,32 eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 26,39 eur, zmluvnú pokutu 2,99 eur a trovy exekúcie na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice N 2422/2004, NZ 69383/2004 spísanej JUDr. Jarmilou Kováčovou. Z obsahu zmluvy o úvere č. 4250387 uzatvorenej dňa 19.12.2003 medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom okrem iného vyplýva, že povinná priamo v zmluve o úvere splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal záväzok z úveru na celý majetok povinnej do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Z predložených listín nie je zrejmé, akú vôľu mienila povinná podpisom úverovej zmluvy prejaviť, či svojim právnym úkonom mienila aj splnomocniť advokáta na spísanie predmetnej notárskej zápisnice. Splnomocnenie, ktoré udelila povinná v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinná splnomocnila tretiu osobu, aby v jej mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinná vzdala svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne, či nevznikne v budúcnosti. Povinnej bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétne dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie povinnej a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Zástupca povinnej navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený, zjavne bez splnomocnenia povinnou, navyše povinnú tým zviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej táto nemohla mať vedomosť. Rovnako zmluvná voľnosť pri „zvolení“ si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o slobodnej vôli povinného pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda slobodná voľba pri výbere splnomocnenca, ako aj to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinnej osoby, keď nakoniec splnomocnený zástupca za povinného uznal dlh ako aj súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Pokiaľ teda plnomocenstvo udelené platne nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených "splnomocneným zástupcom" v mene splnomocniteľa vzniknúť právne účinky pre osobu v mene ktorej "konal". Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby krajský súd uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a), b) a f) a § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. s tým že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že exekučný súd zvolil revízny postup, keď preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti ( ust. § 44 ods. 2 Ex. poriadku). Predovšetkým notár bol ten, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov. Všeobecný súd vo veci veriteľa nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom k tomu, že notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú len dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného notárom. Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad. Ďalej oprávnený namietal, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čím porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania , právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy, ktorý zaručuje každej zákonom vymedzenej fyzickej osobe , bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť, inter alia právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. Poukázal aj na skutočnosť, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v SR povahu prameňa práva, a preto sa ňou exekučný súd nemohol riadiť. Exekučný súd vo veci aplikoval ust. Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom Európskej únie a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Oprávnený namieta, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Nestotožnil sa s odôvodnením súdu, že udelené plnomocenstvo je považované za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, resp. podľa § 23a ods. 2 Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a záverom, že plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so zákonom. Uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Konštatoval, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v § 53 Obč. zák.. Plnomocenstvo udelené v zmluve je dostatočne určité a zrozumiteľné. Záver súdu, že povinný predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa vzdal práva, ktoré mu vznikne v budúcnosti, označil oprávnený za nesprávny. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo ostalo povinnej v plnej miere zachované a mohla ho kedykoľvek platne využiť. Ak povinný udelila svojmu zástupcovi plnomocestvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom si to vyžaduje určenie, do kedy bude dlh splatený. Oprávnený tiež namietal, že v neposlednom rade súd svoje rozhodnutie založil aj na tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Ex,. poriadku musí byť spísaná nie len povinným, ale aj oprávneným. Tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo súdnej praxe. V závere odvolania oprávnený upozornil, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.
Krajský súd preskúmal rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na základe podaného odvolania oprávneným, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
V predmetnej veci okresný súd správne ustálil, že exekučný titul - notárska zápisnica bola spísaná na základe splnomocnenia, ktoré je neplatným dojednaním, keďže v nej absentuje vyhlásenie povinnej ako dlžníka, v dôsledku čoho nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Ex. poriadku. V dôsledku toho exekúcia vedená na podklade takéhoto nespôsobilého exekučného titulu je neprípustná, a preto ju okresný súd zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku.
Krajský súd mal z obsahu spisu za nepochybne preukázané, že vyhlásenie účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e) O.s.p. a s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, obsiahnuté v notárskej zápisnici N 2422/2004, Nz 69383/2004 zo dňa 12.09.2004, spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, je za povinnú vykonané Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom, ktorého na tento úkon splnomocnila povinná v Zmluve o úvere č. 4250387 zo dňa 19.12.2003, uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou. Uvedená zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah povinná nemohla ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že osobu advokáta si povinná nevybrala slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným. Táto skutočnosť odôvodňuje aj obavu, že záujmy takto určeného advokáta sú v rozpore so záujmami povinnej. Povinnú v zmysle § 22 ods. 2 Obč. zákonníka splnomocnený advokát nemôže zastupovať a jeho každý právny úkon urobený za povinnú, teda aj vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto správne vyhlásil exekúciu vykonávanú na základe neplatného exekučného titulu za neprípustnú a v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku, ju zastavil.
Pokiaľ ide námietku oprávneného, že okresný súd skúmal notársku zápisnicu už pri rozhodovaní o udelení poverenia, kedy uznal exekučný titul za súladný so zákonom, na základe čoho udelil poverenie, krajský súd dodáva, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Ex. poriadku, preto vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže predstavovať prekážku veci rozsúdenej. Ostatné odvolacie námietky oprávneného strácajú svoju opodstatnenosť, v súvislosti s tým, že krajský súd vyhodnotil samotnú notársku zápisnicu ako exekučný titul v danej veci za absolútne neplatný právny úkon, v zmysle § 39 Obč. zákonníka.
Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .