Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-39-2023.pdf
PDF · 92.26 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/39/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána vo veci starostlivosti o vtedy maloletú A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matka: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, E. a otec: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., H. I. J. XX, F., I. K., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta, zo dňa 02.02.2023, č.k. 19P/158/2022-134, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 02.02.2023, č.k. 19P/158/2022-134 vo výroku I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A., nar. XX.XX.XXXX od 14.06.2022 zo sumy 50 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, ktoré zaviazal otca platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. II. Dlžné výživné za obdobie od 14.06.2022 do 31.01.2023 v sume 756,61 eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 24P/77/2011-21 zo dňa 19.05.2011 v časti určenia bežného výživného. IV. Rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
2.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1, § 75, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a § 217 ods. 1 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti návrhu matky. Konštatoval, že naposledy bolo o výživnom na maloletú A. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/77/2011-21 zo dňa 19.05.2011, kedy bola vo veku šiestich rokov zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa vo výške 50 eur mesačne. Maloletí synovia rodičov L., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX boli zverení do osobnej starostlivosti otca a matke bolo určené výživného na každé z maloletých detí v minimálnej zákonnej výške. V čase rozhodnutia súdu matka žila spolu s maloletou A. a priateľom v nájomnom byte v G., poberala rodičovský príspevok v sume 190,10 eur mesačne, mala spolu tri vyživovacie povinnosti. Otec býval v G. v nájomnom byte spolu s dvoma synmi, dosahoval mesačný príjem vo výške 400 eur netto mesačne a mal vyživovaciu povinnosť k piatim maloletým deťom. Mal preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom, od ktorého uplynula doba vyše jedenásť rokov, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej i jej rodičov. V tom čase bola A. v celodennej starostlivosti matky, v súčasnosti je vo veku sedemnásť rokov a navštevuje Špeciálnu základnú školu. Na strane matky mal preukázané, že býva v domácnosti s deťmi A. a M. a má dve vyživovacie povinnosti. Otec sa odsťahoval do Čiech, aktuálne má len jednu vyživovaciu
povinnosť. Konštatoval, že u oboch rodičov došlo k zvýšeniu príjmu. Na strane maloletej prihliadol na jej zdravotný stav, diagnostikovaný Downov syndróm, z dôvodu ktorého navštevuje viacerých odborných lekárov. Prihliadol na matkou vyčíslené výdavky na maloletú sumou 390 eur mesačne, ktoré spočívajú vo zvýšených výdavkoch na stravu, hygienu, oblečenie, obuv a najmä na zdravotnú starostlivosť. Konštatoval, že matka požaduje zvýšiť výživné na sumu, ktorá nezodpovedá ani polovici celkových bežných výdavkov maloletej. Vzal do úvahy vek maloletej a zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej by sa rodičia v tomto veku dieťaťa mali podieľať na úhrade výdavkov každý v jednej polovici z celkovej sumy. Zohľadnil skutočnosť, že zdravotný stav maloletej (bližšie špecifikovaný v ods. 7 napadnutého rozsudku) si vyžaduje celodennú opateru matky, ktorá z tohto titulu poberá príspevok na jej opatrovanie a nemôže si zvýšiť príjem inou prácou. Mal za to, že z uvedeného dôvodu by otec mal prispievať na výživu maloletej vyššou čiastkou v porovnaní s jej matkou. Pri rozhodovaní prihliadol na otcom dosahovaný čistý mesačný príjem v priemere 967,40 eur a skutočnosť, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Návrhu matky v celom rozsahu vyhovel a výživné zvýšil počnúc dňom podania návrhu, teda od 14.06.2022, zo sumy 50 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne. Zročné (dlžné) výživné za obdobie od 14.06.2022 do 31.01.2023 ustálil sumou 756,61 eur, čo predstavuje rozdiel medzi výživné pôvodne určeným a zvýšeným za mesiac jún 2022 v alikvótnej časti (17 dní x 3,33 eur) 56,61 eur a od júla 2022 do januára 2023 (7 mesiacov x 100 eur = 756,61 eur). Otcovi povolil zaplatiť zročné výživné do 30 dní berúc do úvahy súhlas matky. Uzavrel, že pri takto zvýšenom výživnom zostane otcovi dostatok prostriedkov na úhradu svojich výdavkov. Apeloval na otca, aby začal nielen uhrádzať výživné na svoju dcéru, ale aby sa o ňu začal zaujímať a pomáhať matke s úhradou aj jej mimoriadnych výdavkov. Vo výroku III. zmenil pôvodný rozsudok, ktorým sa naposledy rozhodovalo o výške vyživovacej povinnosti otca. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3.Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec žiadajúc o zníženie výživné na dcéru A.. Poukázal na to, že jeho mesačný príjem činí 976,40 eur a jeho výdavky na bývanie, pohonné hmoty a poplatky za telefón činia spolu 656 eur. Ďalšie náklady má na stravu a nakoľko potraviny veľmi zdraželi žije z výplaty, pričom nie je schopný platiť súdom určené výživné. Ak by sa viac uskromnil, mal by možnosť platiť výživné vo výške 80 eur mesačne. Nedokáže zaplatiť ani zročné výživné v sume 756 eur, na ktoré by si musel zobrať pôžičku, ktorú však, vzhľadom na jeho nízky príjem a skutočnosť, že v mieste bydliska má len prechodný pobyt, nedostane.
4.Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrvala na svojom návrhu.
5.Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je.
6.Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej správny právny záver. V odvolaní otec neuviedol žiadne dôvody, ktoré by zakladali zmenu napadnutého rozsudku.
7.Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takúto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8.V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného zo strany otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb A. v čase podania návrhu, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine)
porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Nitra č. k. 24P/77/2011-21 zo dňa 19.05.2011.
9.Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), ktorú možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu, ktorá môže byť na strane oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (napr. strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie podstatne výhodnejšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.) Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam (musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne zmenená), ako aj vo vzťahu k dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nielen rozhodnutím súdu. Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale práve so zreteľom, napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.
10.Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie je toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom uplynula doba 11 rokov, počas ktorej došlo na strane A. k významnej zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného s ohľadom na jej vek, prirodzený rast, návštevu Špeciálnej základnej školy a s tým súvisiace zvýšenie nákladov, a v neposlednom rade aj pri zohľadnení jej zdravotného stavu. Je potrebné zdôrazniť, že pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, pričom súd pri ustálení výšky nákladov na stravu, ošatenie, hygienické potreby vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov primeraných veku dieťaťa. Správne súd prvej inštancie prihliadol na matkou vyčíslené mesačné náklady na odôvodnené potreby A., ktoré ako bežné predstavujú len za stravu (špeciálnu) 150 eur, ošatenie a obuv 60 eur, za hygienu 20 eur. K týmto nákladom je potrebné prepočítať podiel nákladov na bývanie, t.j. v danom prípade cca 70 eur (nájomné, elektrika, internet), poplatky v škole (ZRPŠ, triedny fond ) a nákup školských pomôcok (cca 20 eur). Osobitne sa treba venovať zdravotnému stavu maloletej, ktorá ako osoba ťažko zdravotne postihnutá (s mierou funkčnej poruchy 60% a s odkázanosťou na sprievodcu) s nárokom na príspevky štátu (Komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, zo dňa 17.08.2018), má zvýšené náklady súvisiace s návštevou u lekárov, platieb za potrebné lieky cca v sume 50 eur mesačne. Hoci A. nenavštevuje žiadne mimoškolské aktivity, je potrebné vziať v úvahy aj náklady, ktoré vznikajú v súvislosti s vyplnením jej voľného času nielen v priebehu školského roka, ale tiež v rámci školských prázdnin. Naviac náklady na potreby A. sú navýšené aj z dôvodu cestovného týkajúce sa minimálne absolvovania návštev u lekárov. Správne súd prvej inštancie zvýšil výživné za obdobie od podania návrhu na sumu 150 eur mesačne, ktorá výška je primeraná a zodpovedajúca veku a potrebám dieťaťa a zároveň zohľadňuje aj príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a najmä schopnosti a možnosti otca. Nemožno ponechať bez povšimnutia skutočnosť, že otec doposiaľ hradil dcére výživné v minimálnej výške 50 eur mesačne, ktorá suma absolútne nezohľadňovala vek a potreby dieťaťa. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že starostlivosť o A. a úhradu podstatnej časti jej nákladov sanovala matka, keďže sa otec sa o dcéru nezaujímal.
11.Súd prvej inštancie riadne zistil a posúdil aj príjmy, pomery a možnosti a schopnosti oboch rodičov. Správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane každého z rodičov, keď mal preukázané zvýšenie príjmu na strane matky v porovnaní s poslednou úpravou výživného, kedy poberala rodičovský príspevok vo výške 190 eur mesačne a aktuálne, vzhľadom na zdravotný stav dcéry, nemá možnosť vykonávať prácu, je odkázaná na príspevok štátu za opatrovanie dieťaťa vo výške 608 eur mesačne, od augusta 2022
vo výške 625,65 eur mesačne a poberá prídavky na dieťa vo výške 60 eur mesačne. Na strane matke je potrebné prihliadať na jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému M. K. C., nar. XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o pomery a situáciu otca odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý pri zvýšení výživného vzal v úvahu zmenu jeho pomerov, keď v čase poslednej úpravy výživného zarábal cca 400 eur mesačne netto, aktuálne žije v Čechách a jeho príjem predstavuje po prepočte z českej koruny sumu 967,40 eur (23.000.- Kč), pričom vo svojej výpovede pred dožiadaným súdom sám potvrdil výšku svojho príjmu 25.000.- Kč netto (t.j.1.027,16 eur). Treba konštatovať, že u otca došlo ku zvýšeniu príjmu a zmena u neho nastala aj v súvislosti s ďalšími vyživovacími povinnosťami, keďže tieto jeho ďalšie deti sú už samostatne zárobkovo činné (uvedené potvrdil sám otec). Pokiaľ otec poukazuje na jeho výdavky, odvolací súd musí uviesť, že náklady na bývanie vynakladá každý z rodičov, pričom matka býva s A. a synom M. v 4 izbovom prenajatom byte a otec býva sám. Vo vzťahu k majetkovým pomerom rodičov nebola v konaní preukázaná žiadna zmena. Z uvedených dôvodov odvolací súd neprihliadal na odvolacie argumenty otca, dospejúc k záveru, že príjem otca mu dovoľuje prispievať na výživu A. v súdom zvýšenej výške výživného. Odvolací súd udáva, že prvoradou povinnosťou otca ako rodiča je prispievať na výživu svojho dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a vynaložiť maximálne úsilie na zabezpečenie svojich záležitostí tak, aby si túto rodičovskú zákonnú povinnosť plnil. Naviac, ak v danom prípade ide o dieťa, ktoré má výrazné zdravotné obmedzenie a vyžaduje si celodennú opateru. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného správne posúdil pomery na strane otca, a výška zvýšeného výživného s poukazom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, aj podľa názoru odvolacieho súdu, zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa, t.j. je primerané ako odôvodneným potrebám A., tak aj zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov a schopnostiam a možnostiam otca.
12.Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď výživné zvýšil od podania návrhu matky v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, správne vypočítal výšku zročného výživného a rovnako správne aplikoval ust. § 232 CSP povolením otcovi zaplatiť dlžné (zročné) výživné v určenej 30 dňovej lehote od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd dopĺňa, že výživné je spotrebného charakteru a slúži na zabezpečenie denných potrieb maloletého i plnoletého dieťaťa. Keďže so zmenou výšky výživného súvisí i zmena posledného rozhodnutia o výživnom, odvolací súd konštatuje, že aj výrok III. napadnutého rozsudku je správny.
13.S poukazom na uvedené, rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).