Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5To-61-2012.pdf
PDF · 76.92 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/61/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Jozefa Ryanta, o odvolaní obžalovanej R. N. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 1 T 20/12 z 27.3.2012, na verejnom zasadnutí dňa 7.augusta 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm.d), ods.2 Tr.por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu vo Zvolene sp.zn. 1 T 20/12 z 27.3.2012 vo výroku o uložení obžalovanej R. N. ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou podľa § 73 ods.1 Tr.zák.
Rozhodujúc podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa obžalovanej R. N. ukladá podľa § 73 ods.1 s poukazom na § 74 ods.1 Tr.zák. ochranné protialkoholické liečenie ambulantné.
V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná R. N. uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.f) Tr.zák., ktorý spáchala tak, že v presne nezistený deň mesiaca apríl roku 2011 v meste C., okres W. v mieste svojho trvalého bydliska v priestore rodinného domu využila nepozornosť svojej nevlastnej sestry O. U., nar.XX.XX.XXXX, bytom C., C. C. XXXX a z priestoru jej izby odcudzila 1 ks fľašu vína zn. Frankovka Modrá 0,7 l v hodnote 4,90 Eur, čím takto svojim konaním spôsobila O. U., nar.XX.XX.XXXX, bytom C., C. C. XXXX škodu krádežou vo výške 4,90 Eur, pričom uvedeného konania sa dopustila napriek tomu, že bola dňa 21.09.2010 Obvodným úradom Zvolen, odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Detva uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods.1 Zákona č.372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov rozhodnutím č. 2010/00722, Pr.2010/307-D/Eš, právoplatným dňa 25.10.2010.
O právnych následkoch spáchaného prečinu okresný súd rozhodol tak, že podľa § 40 ods.1 písm.c) Tr.zák. upustil od potrestania obžalovanej, pretože mal za to, že ochranné liečenie, ktoré jej zároveň uložil zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu obžalovanej účinnejšie ako trest. Podľa § 73 ods.1 Tr.zák. jej uložil ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou. Podľa § 287 ods.1 Tr.por. jej uložil povinnosť nahradiť poškodenej O. U., nar.XX.XX.XXXX, bytom C., C. C. XXXX škodu vo výške 4,90 Eur.
Ohľadne výroku o uložení ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou ( ktorý jediný bol napadnutý odvolaním ) okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku najskôr uviedol k znaleckému dokazovaniu z odboru psychiatrie: „Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č.75/2011 a č.82/2011 / č.l. 32-42 / vyplýva, že obžalovaná v čase spáchania skutku konala pod vplyvom duševnej choroby - mentálnej retardácie ľahkého stupňa s prítomnou aktívnou závislosťou od alkoholu s príznakmi depravácie (úpadku morálno-sociálneho cítenia). Táto duševná choroba nemala
vplyv na jej schopnosť rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť, avšak mala vplyv na schopnosť ovládať svoje konanie, pričom táto schopnosť bola u nej v čase spáchania skutku významne znížená. Znalci ďalej uviedli, že obžalovaná je závislá na alkohole a nikotíne. Závislosť od alkoholu si obžalovaná nepriznáva, pitie alkoholu bagatelizuje, racionalizuje, je úplne nekritická, neschopná abstinencie v nechránených podmienkach a voči návrhom liečenia je odmietavá. Obžalovaná sa správa egocentricky, nepoučiteľne a nenapraviteľne, odmietavo a necitlivo voči najbližším pri návrhoch liečiť sa od alkoholu, v stavoch ebriet koná agresívne, stráca rešpekt voči autoritám a zneužíva ich kompetencie. Pobyt obžalovanej na slobode považujú znalci za nebezpečný pre spoločnosť z dôvodu jej poruchového správania sa v rámci ľahkej duševnej zaostalosti v spolupôsobení so škodlivým užívaním alkoholu nesúcim známky závislosti a osobnostnej depravácie. Preto znalci navrhli u obžalovanej uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou“.
Napokon okresný súd argumentoval v prospech uloženia ochranného protialkoholického liečenia ústavného nasledovne: „Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obžalovaná R. N. v čase spáchania prečinu krádeže konala pod vplyvom duševnej choroby - mentálnej retardácie ľahkého stupňa s prítomnou aktívnou závislosťou od alkoholu s príznakmi osobnostnej depravácie, ktorá duševná choroba v miere forenzne významnej znížila jej schopnosť ovládať svoje konanie. Jedná sa o duševnú chorobu trvalého charakteru, ktorou obžalovaná trpí už od narodenia. Obžalovaná je súčasne závislá na alkohole a nikotíne, a táto závislosť ju viedla aj k spáchaniu predmetného trestného činu. Závislosť od alkoholu si obžalovaná nepriznáva, k pitiu alkoholu sa stavia nekriticky a je úplne neschopná abstinencie. V stavoch ebriet koná agresívne, stráca rešpekt aj voči autoritám, pričom voči návrhom na dobrovoľné liečenie má obžalovaná odmietavý postoj. Súd však považuje za potrebné podotknúť, že v čase spáchania prečinu krádeže obžalovaná nekonala pod vplyvom alkoholu. Pobyt obžalovanej na slobode je nebezpečný nielen pre spoločnosť, ale aj pre ňu samotnú, nakoľko v nechránených podmienkach nie je schopná abstinencie a za účelom zaobstarania si alkoholu sa dopúšťa, a možno dôvodne predpokladať, že sa bude aj v budúcnosti dopúšťať protiprávneho konania. Vzhľadom na priznanie a oľutovanie skutku zo strany obžalovanej, berúc do úvahy povahu spáchaného prečinu, keď trestným činom bola spôsobená len nepatrná škoda a predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že obžalovaná spáchala trestný čin - prečin krádeže v stave zmenšenej príčetnosti, súd s poukazom na závery znaleckého posudku č.75/2011 a č.82/2011 upustil od potrestania obžalovanej, nakoľko má za to, že ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktoré jej zároveň ukladá, zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu obžalovanej účinnejšie ako trest. Uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou u obžalovanej R. N. potrvá dovtedy, kým si to bude vyžadovať jej účel“. Proti napadnutému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie čo do výroku o uložení ochranného protialkoholického liečenia ústavného, obžalovaná a navrhovala, aby bol tento výrok zrušený a protialkoholické liečenie ústavnou formou jej nebolo uložené.
Podľa jej názoru, vyjadreného v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajkyne, žalovaný skutok nevykazuje takú mieru závažnosti konania, v súvislosti s ktorou by mal byť jej pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný a odôvodňoval uloženie protialkoholického liečenia ústavnou formou. Samotné odporúčanie znalcov nemôže byť dostatočný podkladom na uloženie ochranného liečenia ústavnou formou. V žiadnom prípade doposiaľ nebola závislá od užívania alkoholu v takej miere, ktorá by spôsobovala až chorobné sklony k jeho užívaniu a ktorá by vyžadovala podrobenie sa protialkoholickému liečeniu ústavnou formou.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu konanom o odvolaní obhajoba predložila záver posudku iných znalkýň z odboru psychiatrie, ktoré posudzovali duševný stav obžalovanej a ďalšie súvisiace okolnosti v súvislosti s jej trestným stíhaním pre prečin neoprávneného vyberania a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 Tr.zák., údajne spáchaný ešte v roku 2009. V znaleckom posudku, vypracovanom 19.6.2012 ( znalkyňami O.. F. U. a O.. R. G. ) sa okrem iného uvádza:
- Pobyt obvinenej na slobode pre duševnú poruchu alebo chorobu znalci nepovažujú za nebezpečný pre spoločnosť, ale vzhľadom na poruchy správania ( vrátane páchania trestnej činnosti ) u mentálne subnormnej osobnosti s miernymi organickými zmenami CNS v kombinácii s nadužívaním alkoholických nápojov, ktoré má symptomatický charakter, doporučujú u nej ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou;
- obvinená nie je závislá od alkoholu a ani od iných psychoaktívnych látok; znalci u nej konštatujú symptomatický abúzus alkoholu bez prítomnosti jednoznačných znakov závislosti; prognóza ďalšieho vývinu osobnosti obvinenej bude závisieť od realizácie prevažne liečebných opatrení; v prípade abstinencie od alkoholu by mohla byť prognóza ďalšieho vývoja jej osobnosti priaznivá. Obhajoba potom na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedla, že obžalovaná by prípadne akceptovala uloženie jej protialkoholického ochranného liečenia ambulantnou formou.
Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý rozsudok v napadnutom výroku o uložení obžalovanej ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce, pričom dospel k záveru, že tento výrok je potrebné zrušiť a obžalovanej uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Ohľadne duševného stavu obžalovanej a otázky uloženia jej ochranného protialkoholického liečenia mal krajský súd, aj keď v dvoch rôznych trestných veciach, k dispozícii dva odlišné znalecké závery znalkýň z odboru psychiatrie.
V teraz prejednávanej veci ide o znalecký posudok znalkýň O.. O. O. a O.. M. N. zo 7.12.2011, navrhujúci uloženie obžalovanej ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.
V inej trestnej veci obžalovanej je k dispozícii znalecký záver novší ( z 19.6.2012 ) znalkýň O.. F. U. a O.. R. G., navrhujúci uloženie obžalovanej ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou.
Keďže v porovnateľných trestných veciach obžalovanej sa kompetentné odborníčky z odvetvia psychiatrie rozchádzajú v otázke, či je obžalovanej potrebné ukladať ochranné protialkoholické liečenie ústavné alebo ambulantné, krajský súd má za to, že za týchto okolností nie je nutné ukladať obžalovanej intenzívnejšiu, to znamená ústavnú formu ochranného protialkoholického liečenia, ale postačuje obžalovanej uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd konštatoval porušenie Trestného zákona tým, že bolo obžalovanej napadnutým rozsudkom uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, napadnutý výrok v napadnutom rozsudku zrušil a sám obžalovanej uložil s poukazom na § 73 ods.1 a § 74 ods.1 Tr.zák. ochranné protialkoholické liečenie ambulantné.
Keďže ostatné výroky rozsudku okresného súdu neboli napadnuté opravným prostriedkom, v ostatných častiach zostal napadnutý rozsudok nedotknutý.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.