Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/154/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Čecha a prísediacich Verony Bebkovej a Róberta Čížika, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. augusta 2012 v Prešove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

U.. K. D., E.. XX.X.XXXX K. Z., J. I. Z., B. X

j e v i n n ý

- z trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 s použitím § 88 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ktorý spáchal tak,

ž e

- ako ekonomický riaditeľ a podpredseda predstavenstva spoločnosti Z. G., W.. S.. Z.C.Š. z miezd zamestnancov zrazil zákonné odvody a poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, poistné na zdravotné poistenie, príspevok na poistenie v nezamestnanosti a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti vo výške: 434.208,- Sk (14.413,07 Eur) pre S. Z. za obdobie jún až september 1999, 123.296,- Sk (4.092,68 Eur) pre S. Z. za obdobie január a február 2000 a marec 2001 193.158,- Sk (6.411,67 Eur) pre K. Y. Z. za obdobie jún až september 1999, 36.234,- Sk (1.202,75 Eur) pre K. Y. Z. za mesiac marec 2001 2.526,- Sk (83,85 Eur) pre S. Y. Z. za mesiac marec 2001 240,- Sk (7,97 Eur) Z. K. Y. Z. B. za mesiac marec 2001 62.762,- Sk (2.083,32 Eur) pre E. - F. Ú. Z. Z. za obdobie jún až september 1999, 9.324,- Sk (309,50 Eur) pre E. - F. Ú. Z. Z. za mesiac marec 2001, 968.746,- Sk (32.156,40 Eur) pre B. Z. U. za obdobie júl 2000 až marec 2001 vrátane, po zrazení však tieto finančné prostriedky neodviedol určeným príjemcom, ale ich použil na iné účely,

t e d a

- zadržal a neodviedol určeným príjemcom splatnú daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ktoré zrazil podľa zákona

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 148a ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a § 53 ods. 2 písm. b) Tr. zákona účinného do 31.12.2005 peňažný trest vo výmere 2.000,- (dvetisíc) Eur.

Podľa § 53 ods. 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť peňažný trest v 10 - tich po sebe idúcich mesačných splátkach po 200,- Eur.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 pre prípad, že by výkon uloženého trestu bol úmyselne zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.

Podľa účinného do 31.12.2005 obžalovaných Z. Š.C.I., E.. XX.X.XXXX K. Z., J. I. Z., K. XX W. U.. O. K., E.. XX.XX.XXXX K. G., J. I. Z., J. X o s l o b o d z u j e spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa , Tr. zákona účinného do 31.12.2005 spáchaného formou spolupáchateľstva podľa Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ktorý mali spáchať tak, že

- Z. Š. ako výrobný riaditeľ a člen predstavenstva uvedenej spoločnosti v mesiacoch jún až september 1999, január, február, júl až december 2000 a január až marec 2001,

- U.. O. K. ako predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Z. G., W.. S.. Z. v mesiacoch jún až september 1999 po vzájomnej dohode z miezd zamestnancov zrazili zákonné odvody a poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, poistné na zdravotné poistenie, príspevok na poistenie v nezamestnanosti a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti vo výške: 434.208,- Sk (14.413,07 Eur) pre S. Z. za obdobie jún až september 1999, 123.296,- Sk (4.092,68 Eur) pre S. Z. za obdobie január a február 2000 a marec 2001 193.158,- Sk (6.411,67 Eur) pre K. Y. Z. za obdobie jún až september 1999, 36.234,- Sk (1.202,75 Eur) pre K. Y. Z. za mesiac marec 2001 2.526,- Sk (83,85 Eur) pre S. Y. Z. za mesiac marec 2001 240,- Sk (7,97 Eur) pre K. Y. Z. B. za mesiac marec 2001 62.762,- Sk (2.083,32 Eur) pre E. - F. Ú. Z. Z. za obdobie jún až september 1999, 9.324,- Sk (309,50 Eur) pre E. - F. Ú. Z. Z. za mesiac marec 2001, 968.746,- Sk (32.156,40 Eur) pre B. Z. U. za obdobie júl 2000 až marec 2001 vrátane, po zrazení však tieto finančné prostriedky neodviedli určeným príjemcom, ale ich použili na iné účely,

pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchali obžalovaní.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Z. podal na obžalovaných U.. K. D., U.. A. K., Z. Š. W. U.. O. K. obžalobu pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako trestný čin neodvedenia dane a poisteného podľa § 148a ods. 1, ods. 3 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že

- U.. K. D. ako ekonomický riaditeľ a podpredseda predstavenstva spoločnosti Z. G., W.. S.. Z. W. Z. Š. ako výrobný riaditeľ a člen predstavenstva uvedenej spoločnosti v mesiacoch jún až september 1999, január, február, júl až december 2000 a január až marec 2001,

- U.. O. K. ako predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Z. G., W.. S.. Z. v mesiacoch jún až september 1999 a

- U.. A. K. ako predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Z. G.P.B., W.. S.. Z. v mesiacoch január, február, júl až december 2000 a január až marec 2001 po vzájomnej dohode z miezd zamestnancov zrazili zákonné odvody a poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, poistné na zdravotné poistenie, príspevok na poistenie v nezamestnanosti a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti vo výške: 434.208,- Sk (14.413,07 Eur) pre S. Z. za obdobie jún až september 1999, 123.296,- Sk (4.092,68 Eur) pre S. Z. za obdobie január a február 2000 a marec 2001 193.158,- Sk (6.411,67 Eur) pre K. Y. Z. za obdobie jún až september 1999, 36.234,- Sk (1.202,75 Eur) pre K. Y. Z. za mesiac marec 2001 2.526,- Sk (83,85 Eur) pre S. Y. Z. za mesiac marec 2001 240,- Sk (7,97 Eur) pre K. Y. Z. B. za mesiac marec 2001 62.762,- Sk (2.083,32 Eur) pre E. - F. Ú. Z. Z. za obdobie jún až september 1999, 9.324,- Sk (309,50 Eur) pre E. - F. Ú. Z. Z. za mesiac marec 2001, 968.746,- Sk (32.156,40 Eur) pre B. Z. U. za obdobie júl 2000 až marec 2001 vrátane, po zrazení však tieto finančné prostriedky neodviedli určeným príjemcom, ale ich použili na iné účely,

Uznesením zo dňa 19.10.2006, č. k. XT XXX/XX-XXX bolo trestné stíhanie vo vzťahu k U.. A. K. zastavené z dôvodu, že tento zomrel.

Súd vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaných U.. K. D., U.. O. K. W. Z. Š., prečítaním výpovede nebohého obžalovaného U.. A. K., výsluchom svedkov U.. K. D., O. F., znaleckým posudkom a výsluchom znalkyne U.. W. I. ako aj ďalšími listinnými dôkazmi uvedenými v texte tohto rozsudku, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný U.. K. D., ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, v prípravnom konaní potvrdil, že zákonné odvody ako aj poistné jednotlivým poisťovniam neboli odvádzané príjemcom. Rozhodovalo sa o tom spoločne na poradách vedenia spoločnosti za účasti generálneho riaditeľa, ako aj ekonomického a výrobného riaditeľa, pričom toto rozhodovanie nebolo robené formou hlasovania, ale spoločne sa konsenzuálne dohodli, ktoré výdavky a komu budú uhradené. Obžalovaný ďalej uviedol, že práve pre účely týchto porád boli vždy vopred spracované tri verzie príkazov na úhradu odvodov a poisteného a to prvá verzia týkajúca sa poistného a odvodov celkovo, druhá verzia sa týkala odvodov za zamestnávateľa a tretia verzia za zamestnancov. Následne sa vo vedení podľa momentálnej finančnej situácie firmy rozhodli, čo a akým spôsobom sa uhradí. Obžalovaný potvrdil, že ako generálny, tak aj výrobný riaditeľ, ktorí sa zúčastňovali týchto porád vedeli, že zákonné odvody nie sú realizované. Obžalovaný tiež uviedol, že počas jeho pôsobenia vo funkcii ekonomického riaditeľa bol generálnym riaditeľom najskôr U.. O. K., výrobným riaditeľom bol Z. Š. a neskôr sa stal generálnym riaditeľom U.. A. K. W. Z. Š. ostal výrobným riaditeľom. On bol členom štatutárneho orgánu spoločnosti od novembra 1999 spoločne s Z. Š. W. U.. K.. Obžalovaný poprel, že by rozhodoval o prioritách platieb, resp. o tom, ktoré platby budú akým spôsobom odvedené len on sám, vždy rozhodovalo užšie vedenie spoločnosti. K znaleckému posudku z odboru ekonómie obžalovaný uviedol, že znalec konštatuje iba jednoduchý stav finančných prostriedkov na účtoch ku dňu úhrady odvodov, z čoho je zrejmé, že spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu, avšak nebola zohľadnená tá skutočnosť, že finančné prostriedky boli potrebné aj pre fungovanie firmy a v prípade, ak by v určitom období uhradili v plnej výške odvody za zamestnancov, ohrozilo by to chod firmy a došlo by k zastaveniu výroby. Snahou vedenia však bolo udržať zamestnanosť.

Obžalovaný Z. Š. kategoricky poprel akúkoľvek svoju účasť, resp. vedomosť o rozhodovaní o úhradách poistného a odvodov. O tom, že za obdobie júl 1999 až apríl 2001 Z. G., W.. S.. Z. neodvádzala zákonné odvody do jednotlivých poisťovní, úradu práce a daňovému úradu sa dozvedel až počas vyšetrovania tejto trestnej veci. Zdôraznil, že on ako výrobný riaditeľ nezdieľal povinnosť a nezodpovedal za určenie týchto odvodov, resp. za ich odvedenie, keďže túto mal na starosti ekonomický úsek na čele s ekonomickým riaditeľom. Poprel svoju účasť na jednaní vedenia spoločnosti, resp. predstavenstva, kde by sa rozhodovalo v takom zmysle, že pre nedostatok finančných prostriedkov nebudú zákonné odvody odvedené jednotlivým inštitúciám v čas, resp. vôbec. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný zdôraznil, že ani z pracovného a organizačného poriadku, ani z manažérskej zmluvy, ktorú mal podpísanú so spoločnosťou Z. G., W.. S.. mu nevyplývala povinnosť týkajúca sa odvádzania odvodov, resp. preddavkov na daň. Obžalovaný taktiež poprel, že by bol mal za obdobie rokov 1999-2001 akúkoľvek vedomosť o tom, aké konkrétne finančné prostriedky, resp. stavy financií boli na účtoch spoločnosti, nakoľko to nebolo jeho povinnosťou. Jeho povinnosťou bolo sledovať stav záväzkov ich odberateľov za vykonanú prácu.

Obžalovaný U.. O. K. vypovedal, že nevedel o tom, že spoločnosť neodvádza poistné. Vypovedal, že on osobne určil, že prioritne sa majú uhrádzať zrážky z miezd zamestnancov, pričom na poradách vedenia sa rozhodovalo o úhradách podľa finančnej situácie, avšak nikdy nie o zákonných odvodoch, nakoľko toto bolo v kompetencii ekonomického riaditeľa. Obžalovaný tiež vypovedal, že si nepamätá na to, či na poradách vedenia boli prerokovávané verzie príkazov na úhradu a tiež, že by sa tam prejednávali upomienky za nerealizované odvody. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že mzdy pracovníkom, ale aj manažmentu v roku 1999 boli vyplácané zhruba s trojmesačným oneskorením vzhľadom na určité finančné problémy spoločnosti. O tom, či odvody z miezd pracovníkov boli zrazené, ale neboli odvedené, nemal vedomosť, nakoľko túto časť agendy nikdy nesledoval. Obžalovaný vypovedal, že spoluobžalovaný Š. mal na starosti výrobný úsek a podľa jeho názoru nemal vedomosť o tom, či boli úhrady odvodov aj uhradené, nakoľko to nebolo v jeho kompetencii. Taktiež obžalovaný uviedol, že vie o tom, že boli vykonané zo strany subjektov, ktorým podľa obžaloby nemali byť odvedené jednotlivé plnenia kontroly, pričom vedel aj o tom, že boli voči ich spoločnosti vydané aj nejaké platobné

rozkazy, ale v týchto veciach sa snažil spoluobžalovaný U.. D. dohodnúť splátkové kalendáre, ktoré rokovanie boli aj úspešné, keďže nemali žiadne exekúcie.

Z prečítanej výpovede nebohého U.. A. K. vyplýva, že tento podľa jeho slov nevedel o nezaplatení odvodov a poistného a nevie si vysvetliť, ako k tomu mohlo dôjsť. Potvrdil, že na poradách vedenia sa preberal aj stav súvisiaci s odvodmi, pričom on sám pripomínal prioritu úhrady odvodov aspoň za zamestnancov. Potvrdil tiež rozhodovanie o odvodoch a o troch verzií príkazov na úhradu, ako to vo svojej výpovedi uviedol obžalovaný U.. K. D.. Taktiež potvrdil, že vždy išlo o spoločné rozhodovanie, kde s konkrétnou verziu úhradu súhlasil aj obžalovaný Z. Š.. Ďalej uviedol, že prednostne sa uhrádzali mzdy, odvody, materiál, réžia a energie, ak niečo zvýšili, tak potom aj odvody za zamestnávateľa a dlžné sumy.

Svedok U.. K. D. vypovedal, že na základe požiadavky vedenia spracoval vždy tri verzie príkazu na úhradu odvodov, a potom zrealizoval ten príkaz ktorý prišiel k nemu z vedenia podpísaný. Potvrdil, že vedeniu pravidelne predkladal prehľad záväzkov a pohľadávok vrátane dlžných odvodov a potvrdil svoju vedomosť o tom, že vedenie presadzovalo, aby aspoň odvody zrazené zamestnancom boli uhradené. Na hlavnom pojednávaní svedok potvrdil, že takýto stav, teda predkladanie rôznych verzií príkazov na úhradu odvodov bol zavedený počas celého jeho pôsobenia v tejto spoločnosti a riadil sa tým, aký bol momentálny zostatok finančných prostriedkov na účtoch spoločnosti. Svedok vypovedal, že do spoločnosti nastúpil v čase, keď jej generálnym riaditeľom bol U.. M. a pracoval tam aj potom, čo na jeho miesto nastúpil U.. K. a neskôr U.. K.. Svedok vo výpovedí potvrdil, že pokyn vyhotovovať príkazy na úhradu vo viacerých verziách mu dal jeho šéf, ktorý bol v tom čase U.. D. a predtým U.. G.. Svedok vypovedal, že príkazy na úhradu vo viacerých verziách odovzdával U.. D., ktorý s nimi chodieval na porady vedenia, pričom on sám sa týchto porád nezúčastňoval, nakoľko nemal na to dostatočnú vysokú funkciu. Jeden z týchto pripravených príkazov sa mu následne po porade cca okolo 11:00 hod. dopoludnia vrátil podpísaný dvoma štatutármi, preto vedel, že tento môže prostredníctvom home bankingu uhradiť. Na tomto príkaze boli vždy dva podpisy štatutárov, pričom išlo o kombinácie podpisov U.. K.P.P., U.. K. W. Z. Š.. Svedok potvrdil, že nemal vedomosť o tom, kto rozhodoval o tom, ktoré pohľadávky majú byť uhradené a ktoré nie. Spomínal si, že vždy sa uhrádzali aspoň čiastočne ich záväzky, resp. že bola vždy snaha dohodnúť splátkové kalendáre. Zároveň svedok potvrdil, že keď bol riaditeľom U.. K., tak v tom čase sa prestali úplne splácať zrážky z daní. Túto skutočnosť sa dozvedel od obžalovaného U.. D., ktorý prišiel za ním cca rok pred koncom firmy, pričom išlo o obdobie za riaditeľovania K. s tým, že K. dal pokyn neodvádzať daň zo mzdy, s tým, že si toto musia sami pracovníci vybaviť s daňovým úradom, alebo niečo podobné.

Svedok O. F. potvrdil, že pracoval v roku 1999 v spoločnosti Z. G., W.. S.. ako vedúci oddelenia prípravy výroby - technické oddelenie, pričom jeho priamym nadriadeným bol obžalovaný Z. Š.C., ktorý bol v tom čase výrobno - technickým riaditeľom. Vo vzťahu k pôsobnosti obžalovaného Z. Š. svedok vypovedal, že obžalovaný Š.C. riadil chod výroby a technické prípravy, realizáciu stavieb, súťaží a tiež priame riadenie výroby a to z hľadiska materiálno - technického zásobovania, majstrov a všetkého, čo súviselo s tým, aby boli dodržané technologické postupy a aby stavby boli zrealizované v zmysle zakázok. K podkladom pre verejné súťaže svedok uviedol, že ponuky spracovávali oni na technickom oddelení a to z hľadiska prípravy rozpočtov a harmonogramov, čo bolo gros ich práce, teda pripravovať podklady technického charakteru. Čo sa týka právnych vecí ako výpisov z obchodného registra, potvrdení zo sociálnych poisťovní, zdravotných poisťovní, súdov, tak toto im spracovávalo ekonomické oddelenie, alebo sekretariát, pričom oni tieto podklady dostávali hotové a neskúmali údaje tam uvedené. Pretože zákon ako povinný predpoklad účasti na výberovom konaní vyžadoval, aby firma nemala žiadne záväzky voči poisťovniam, resp. štátu, ktoré sú vymáhané výkonom rozhodnutia, jednou z podmienok účasti bola práve táto skutočnosť. Podľa jeho vedomostí nikdy v podkladoch, ktoré mu boli poskytnuté, nebolo uvedené, že by firma mala záväzky, ktoré sa vymáhajú súdnym rozhodnutím, resp. že by bola mala neuhradené odvody voči poisťovniam, resp. štátu.

Zo znaleckého posudku z odboru ekonomiky vypracovaného znalkyňou U.. W. I. vyplýva, že v spoločnosti bol dostatok finančných prostriedkov na úhradu odvodových povinností v obdobiach v uvedených v obžalobe okresnej prokuratúry, pričom z prehľadu finančných prostriedkov, ako zostatku v pokladni vyplýva, že tieto zostávajúce prostriedky vždy postačovali na úhradu zákonných odvodov.

Z manažérskej zmluvy (č. l. 309) vyplýva, že Z. Š. bol ustanovený výrobným riaditeľom akciovej spoločnosti Z. G., W.. S.., pričom jeho základnými úlohami bolo zabezpečovať odborné riadenie

podnikateľskej činnosti v rozsahu generálnym riaditeľom delegovanej právomoci a zodpovednosti, plniť úlohy vyplývajúce z uznesení predstavenstva a dozornej rady, zabezpečovať operatívne riadenie činnosti v zmysle všeobecne platných predpisov. Z manažérskej zmluvy U.. K. D. (č.l. 310) vyplýva, že tento bol ustanovený ekonomickým riaditeľom spoločnosti Z. G., W.. S.., pričom medzi jeho základné úlohy a povinností patrilo zodpovednosť za správnosť finančných operácií spoločnosti pri vnútropodnikovom účtovaní a pri vonkajších finančných operáciách vo vzťahu k finančným , podnikom, alebo súkromným osobám, ktoré majú zmluvný vzťah D. Z. G..

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrne, považoval súd za jednoznačne preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe stal. Na rozdiel od obžaloby nedospel súd k záveru, že by sa ho dopustili práve obžalovaní U.. O. K. W. Z. Š. a bol toho názoru, že tento skutok spáchal iba obžalovaný U.. K. D.. Zo spáchania skutku je obžalovaný U.. K. D. jednoznačne usvedčovaný ako svojou vlastnou výpoveďou, tak aj výpoveďami spoluobžalovaných a tiež znaleckým dokazovaním. Z týchto dôkazov bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že jednotlivé zrážky poistného, resp. iných odvodov boli zamestnancom zrážané, avšak neboli odvádzané jednotlivým prijímateľom, za čo zodpovedal práve U.. K. D. ako ekonomický riaditeľ a súčasne podpredseda predstavenstva spoločnosti Z. G., W.. S.. Z.. Obrana obžalovaného, že finančné prostriedky takto zrazené si on osobne neprisvojoval, ale tieto boli použité na chod spoločnosti, je z hľadiska posúdenia jeho trestno-právnej zodpovednosti irelevantná, nakoľko základným zmyslom existencie obchodnej spoločnosti je vykonávanie obchodnej činnosti a prenášanie zisku ich majiteľom, resp. členom štatutárnych orgánov, ktorí však neúspech v podnikaní nemôžu riešiť na úkor neplatenia zákonných odvodov štátu a teda na úkor všetkých občanov spoločnosti, ktorí sú na vyplácaní dávok od štátu závislí.

Vychádzajúc z uvedeného kvalifikoval súd konanie obžalovaného U.. K. D. ako trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, pretože svojím konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty citovaného trestného činu, po stránke subjektívnej i objektívnej. Vo vzťahu k obžalobe prokurátora, ktorý skutok kvalifikoval podľa § 148a ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 dospel súd k záveru, že po formálnej stránke konanie obžalovaného, ktorý ako ekonomický riaditeľ účtovne vykazoval a následne zrazil poistné zo mzdy zamestnancov spoločnosti Z. G., W.. S.., Z., avšak tieto už neodvádzal na účet jednotlivých prijímateľov, naplnil pojmové znaky trestného činu nedovedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, keďže tak spôsobil škodu značnú, resp. značného rozsahu. Uvedená skutočnosť však, podľa názoru súdu, nezvyšuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného do takej miery, aby bolo jeho konanie potrebné kvalifikovať podľa citovanej kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného trestného činu (§ 88 Tr. zákona účinného do 31.12.2005). Súd pri ustálení tohto záveru vychádzal zo skutočností, že stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je determinovaný viacerými faktormi, ako sú tieto uvedené v § 3 ods. 4 Tr. zákona účinného o 31.12.2005. Preto súd okrem významu chráneného záujmu, ktorý bol skutkom dotknutý, musel prihliadnuť aj k spôsobu vykonaniu činu, jeho následkom, k okolnostiam, za ktorých bol spáchaný, k osobe páchateľa a k jeho pohnútke. Vykonaním dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že základnou pohnútkou konania obžalovaného bolo udržanie chodu spoločností Z. G., W.. S.. Z., ktorá sa dostala do druhotnej platobnej neschopnosti nezávisle na vôli obžalovaného. Tiež súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním žalovaného skutku nebol súdne trestaný a zároveň zhodnotil aj jeho motív, ktorým bolo udržanie chodu spoločnosti a udržanie zamestnanosti spoločnosti bez potreby prepúšťania zamestnancov tejto veľkej spoločnosti.

Subjektívna stránka konania obžalovaného U.. K. D. je daná tým, že si bol vedomý ako ekonomický riaditeľ spoločnosti povinnosti odviesť finančné prostriedky zrazené z miezd zamestnancov tejto spoločnosti, vedome však tieto prostriedky prisvojil v prospech firmy, ktorej bol členom predstavenstva, čo svedčí o priamom úmysle v zmysle § 4 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.12.2005.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného pre spoločnosť, možnosť jeho prevýchovy a nápravy, no predovšetkým na účel trestu, ktorým bolo vychovať ho v riadneho občana. Taktiež súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že skutku sa obžalovaný dopustil v rokoch 1999-2001, teda 11 rokov pred vynesením rozhodnutia vo veci, ktorú dobu možno charakterizovať ako neprimerane dlhú vo vzťahu k skutkovej a právnej náročnosti veci. Z uvedeného dôvodu táto skutočnosť významným spôsobom determinovala rozhodovanie súdu o druhu a výmere trestu.

Obžalovaný z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený, súdne trestaný pred spáchaním skutku nebol. Ako poľahčujúcu okolnosť vyhodnotil súd u obžalovaného tú skutočnosť, že doposiaľ nebol súdne trestaný, na základe čoho v kontexte vyššie uvedeného možno o ňom tvrdiť, že žije riadnym spôsobom života. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.

Obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu podľa § 148 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Pri tejto základnej skutkovej podstate zákon umožňuje súdu uložiť páchateľovi trest odňatia slobody od jedného do piatich rokov, alebo zákaz činnosti, alebo peňažný trest.

Vzhľadom na zistené poľahčujúce okolnosti a neexistenciu, resp. nezistenie okolnosti priťažujúcich, ako aj vzhľadom na značný odstup času od spáchania skutku bol súd toho názoru, že i peňažným trestom v dolnej polovici zákonom stanovenej sadzby v sume 2.000,- Eur, bude dosiahnutý vyššie uvedený účet trestu. Podľa názoru súdu osobnosť obžalovaného nie je narušená vo vzťahu k páchaniu trestnej činnosti do takej miery, aby bolo na jeho prevýchovu potrebné pôsobiť akýmkoľvek trestom odňatia slobody, hoc i odloženým na skúšobnú dobu. Preto bol súd toho názoru, že sú splnené podmienky pre uloženie peňažného trestu, ako trestu samostatného. K tomuto druhu trestu sa súd priklonil aj z toho dôvodu, že z jeho zaplatením spája zákon prezumpciu zahladenia odsúdenia. Pre prípad úmyselného zmarenia uloženého peňažného trestu súd uložil náhradný trest odňatia slobody primeraný k výške uloženého trestu a to v trvaní v troch mesiacov nepodmienečne.

________________________________________________________________

Vo vzťahu k obžalovaným Z. Š. W. U.. O. K. súd nemal dostatok dôkazov, ktoré by umožňovali uzavrieť otázky viny v intenciách obžaloby okresného prokurátora, nakoľko nebolo preukázané, že by tento skutok spáchali obaja obžalovaní. Je pravdou, že z výpovedí spoluobžalovaného U.. D. vyplýva, že na spolurozhodovaní o tom, ktoré odvody budú kedy uhradené sa mali spolupodieľať aj spoluobžalovaný Z. Š., U.. O. K. a nebohý U.. A. K.. Samotná táto výpoveď však nemôže postačovať pre uzatvorenie otázky o vine oboch obžalovaných. Z vykonaného dokazovania vyplýva skôr záver, a to najmä z výpovedí svedka K. D., že to bolo práve za doby riaditeľovania nebohého U.. A. K., kedy došlo k absolútnemu pozastaveniu platby odvodov jednotlivým prijímateľom, ktorú skutočnosť sa uvedený svedok dozvedel od obžalovaného U.. K.U.P. D.. Pretože však trestné stíhanie nebohého A. K. bolo zastavené pre jeho smrť, súd sa touto skutočnosťou už ďalej nezaoberal a hodnotil len dôkazy svedčiace v prospech, resp. neprospech obžalovaných Z. Š. W. U.. O. K.. Ako to už súd vyššie naznačil, vykonané dôkazy síce nasvedčujú indícií o vedomosti oboch obžalovaných o neodvádzaní jednotlivých odvodov a platieb, avšak samotná táto ich vedomosť nepostačuje pre uzatvorenie záveru o ich vine. Ako to už súd vyššie uviedol v časti, v ktorej sa zaoberal vinou obžalovaného K. D., bol to práve on, kto bol z titulu svojej funkcie ekonomického riaditeľa Z. G., W..S.. Z. priamo zodpovedný za odvádzanie jednotlivých odvodov a platieb prijímateľom, uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z uvedeného dôvodu súd oboch obžalovaných - Z. Š. W. U.. O. K. v celom rozsahu oslobodil spod obžaloby Okresného prokurátora v Z., pretože nebolo jednoznačne preukázané, že by participovali na spáchaní skutku, z ktorého bol uznaný obž. U.. D..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 8 (ôsmich) dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.