Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1469-2011.pdf
PDF · 79.09 KB
Case nature
Subarea
2Er/1469/2011
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Trebišov, M.R.Štefánika 178, Trebišov proti povinnému: LEQEL - ONE s.r.o., IČO: 44225890, Cintorínska 319, Kuzmice, vymazaný z Obchodného registra dňa 27.4.2012, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Eduarda Bira, Exekútorský úrad Košice, Nerudova 14, pod č. Ex 870/2011, o vymoženie sumy 898,87 Eur a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. V y h l a s u j e exekúciu vedenú proti povinnému súdnym exekútorom Mgr. Eduardom Birom, Exekútorský úrad Košice, pod č. Ex 870/2011 za n e p r í p u s t n ú .
II. Exekúciu proti povinnému vedenú súdnym exekútorom Mgr. Eduardom Birom, Exekútorský úrad Košice, pod č. Ex 870/2011 z a s t a v u j e .
III. Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 24.11.2011 na Exekútorskom úrade Mgr. Eduarda Bira, súdneho exekútora so sídlom v Košiciach, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 898,87 Eur priznanej Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov číslo: 700-3910572011- GC04/11 zo dňa 4.10.2011, ktoré dňa 9.11.2011 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, a trov exekúcie.
Dňa 9.12.2011 tunajší súd poveril vyššie menovaného súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému.
Podaním zo dňa 6.7.2012 doručeným súdu dňa 30.7.2012 požiadal súdny exekútor o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol dňa 27.4.2012 vymazaný z obchodného registra. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 53,87 Eur, na ktorých náhradu žiadal zaviazať oprávneného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
V zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa ust. § 19 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP), spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.
Podľa § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Jednou z procesných podmienok konania je aj spôsobilosť toho, kto bol v návrhu za účastníka označený, byť účastníkom konania.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
V zmysle § 37 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) možno exekúciu vykonať proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
Prihliadnuc na uvedené ustanovenie by teda bolo možné exekúciu vykonať proti inému, než kto je v rozhodnutí označený ako povinný, ak by sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť z exekučného titulu.
Podľa § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka zániku spoločnosti predchádza je zrušenie z likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu.
Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že povinný bol z registra vymazaný na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 31Cbr/68/2009-44 zo dňa 7.7.2011, a to ku dňu 27.4.2012.
Za situácie, kedy povinný nemá v dôsledku svojho zrušenia a následného výmazu z obchodného registra spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom právo z exekučného titulu neprešlo na niekoho iného, chýba jedna z procesných podmienok konania, a síce spôsobilý účastník konania. Zistenie, že chýba niektorá z procesných podmienok, ktorej nedostatok nemožno odstrániť, je jedným z dôvodov vyhlásenia exekúcie za neprípustnú. Z tohto dôvodu, je pokračovanie v exekučnom konaní bezpredmetné. Je tu teda iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti a exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Zákonným dôsledkom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú je jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o dňa z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrhu exekútora rozhodne o ich výške.
Exekučný poriadok pri trovách exekúcie a ich náhrade vychádza zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§197) a to na základe príkazu súdneho exekútora na úhradu trov exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku predstavuje výnimku z tejto zásady. Jeho použitie prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných predpokladov, a to, že exekučné konanie bolo zastavené zavinením oprávneného a že existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie alebo ak sa exekúcia zastaví u dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Ak neexistuje povinný, je možné na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného iba z uvedených dôvodov. V predmetnom konaní však neboli splnené predpoklady, za ktorých by súd mohol uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že povinný subjekt stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom povinnosť z exekučného titulu neprešla na nikoho iného. Oprávnenému v danom prípade nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcienevedel a nemohol vedieť, že povinný v priebehu exekúcie stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, čo spôsobí zastavenie exekúcie. Exekúcia tiež nebola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úradu trov exekúcie a na majetok povinného nebol vyhlásený konkurz. Zo šetrenia vykonaného súdnym exekútorom ešte pred zrušením a výmazom povinného z obchodného registra nebolo možné konštatovať nemajetnosť povinného. Nemajetnosť povinného nebola ani dôvodom pre zrušenie a výmaz povinného z obchodného registra. Nastáva teda situácia, kedy súdny exekútor nemôže mať uhradené vynaložené náklady na exekúciu a že túto vykonal bez nároku na odmenu od účastníka konania. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A č.70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.
Za danej situácie, keď do úvahy pri uložení povinnosti nahradiť trovy exekúcie neprichádza žiadny účastník, rozhodol súd tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.