Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-179-2012.pdf
PDF · 83.37 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/179/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného AMVIS, s.r.o., so sídlom Gen. M. R. Štefánika 391/10, Trenčín, IČO: 36 792 781 proti povinnému V. E., A. K. XXXX/X, Z. I. Z., o vymoženie 1.024,87 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 26. júna 2012, č.k. 3Er/82/2010-38, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný zastavil exekučné konania v časti o vymoženie istiny vo výške 586,71 Eur a úroku z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 586,71 Eur od 01.06.2008 do zaplatenia. Zároveň vo zvyšnej časti vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Uviedol, že uznesením tamojšieho súdu zo dňa 05.05.2010, sp. zn. 3Er/82/2012 bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie istiny 586,71 Eur a úroku z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 586,71 Eur od 01.06.2008 do zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5CoE/276/2010 zo dňa 21.09.2010. Na základe uvedeného okresný súd exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil. Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie príslušenstva na základe rozhodcovského rozsudku jedného rozhodcu Jozefa Opeta, sp. zn. 8/2008 zo dňa 23.01.2009. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 06.03.2008 Úverovú zmluvu (vo formulárovej podobe), ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Okresného súdu mal na základe uvedeného jednoznačne za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem zmluvných dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Podmienky pre poskytnutie úveru zo dňa 01.06.2007. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový právny vzťah o.i. neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 06.03.2008 a zároveň medzi sebou uzavreli aj Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 06.03.2008, teda v rovnaký deň ako zmluvu o úvere a zmenku. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSm Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 40. Podľa okresného súdu nie je možné, aby rozhodcovský súd bral do úvahy aj zmenku, a to s ohľadom na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
do 30.11.2009, keď suma na nej bola vystavená vopred a prevyšovala takmer trojnásobne to, čo mal povinný vrátiť aj s úrokmi a poplatkami. Rovnako teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohoda o vyplnení zmenky a jej následné použitie je v rozpore s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, je potrebné konštatovať, že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 4 písm. k), o) Občianskeho zákonníka, resp. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Je pritom zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo formulárovej zmluve o úvere, ktoré používa vo všetkých prípadoch. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a výrazne preberá len argumenty oprávneného. Z uvedených dôvodov je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy. Pokiaľ rozhodcovský súd priznal v rozpore so zákonom istinu a úroky z úveru v prospech oprávneného a rozhodol tak na základe rozhodcovskej žaloby, ktorou oprávnený žiadal prisúdiť tieto nedovolené plnenia, povinný ako spotrebiteľ nesmie doplácať na nezákonnosť postupu oprávneného a rozhodcovského súdu. A tieto náklady na rozhodcovské konanie nemôžu byť od neho vymáhané. Trovy rozhodcovského konania, ktoré predstavujú príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno vzhľadom na uvedenú situáciu a za použitia princípu proporcionality pripísať na vrub povinného. Bolo by to nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd na jednej strane akceptoval dôležitý záujem štátu na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorej prelomenie musí byť výnimočné z pohľadu princípov determinujúcich právny štát a na druhej strane základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce o.i. z Charty základných práv Európskej únie. Tomuto právu zodpovedá povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom, vrátane princípu dobrých mravov, je plne opodstatnená. V prípade rozhodovania rozhodcom nejde o výkon verejnej moci. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvého stupňa k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Nakoľko z ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie jedným rozhodnutím, môže súd rozhodnúť o trovách exekúcie samostatne po vydaní, prípadne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že súd prvého stupňa dostatočne neobjasnil, ktorým slovenským zákonom a jeho ustanoveniami sa riadil, aby bolo možné z odôvodenia vyvodiť, ktoré skutočnosti považoval v konaní za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Deklarácie o fungovaní EÚ, ako uvádza súd v napadnutom uznesení, nie sú zákonmi pre rozhodovaciu činnosť súdov, aplikačnú prax advokátov a exekútorov. Ďalej napadol aj nezrozumiteľný výklad súdu o zmysle Obchodného zákonníka, záujmoch zriaďovateľov rozhodcovských súdov, čo zrejme bude alebo nebude. Požadoval v zmysle zákona vydanie stručného, jasného a výstižného vysvetlenia v odôvodnení, či v konaní je alebo nie je porušený zákon pri zachovaní a požadovaní dôsledkov zmluvnej slobody medzi stranami rozhodcovskej zmluvy a vyjadril, na základe čoho vyhodnotil záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania a uzavretú rozhodcovskú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu s neprijateľnými podmienkami v neprospech spotrebiteľa. Namietol aj názor exekučného súdu o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky. Poukázal na uznesenie NS SR, sp. zn. 3M Cdo 11/2010. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Z obsahu podaného odvolanie je zrejmé, že oprávnený napáda uvedené uznesenie okresného súdu len vo výrokoch, ktorými súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Proti výroku, ktorým okresný súd zastavil exekučné konanie v časti o vymoženie istiny vo výške 586,71 Eur a úroku z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 586,71 Eur od 01.06.2008 do zaplatenia, odvolanie podané nebolo. V tejto časti nadobudlo uznesenie okresného súdu právoplatnosť.
Krajský súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v prvom rade zdôrazňuje, že bol správny záver okresného súdu, ktorý predmetnú Úverovú zmluvu považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne, a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, bez odkazu na Obchodný zákonník. Spotrebiteľskú zmluvu do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela zákonom č. 150/2004 Z. z. Bola tak implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky), na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno- právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere), zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Pochopiteľne, že charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, ako aj ďalších osobitných predpisov.
Práve vyššie uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Aj ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Občiansky zákonník v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu, vymedzenú v tomto ustanovení, sú dôležité tie, s ktorými sa síce mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ich ovplyvniť.
Výpočet neprijateľných podmienok (ustanovený v zmluvách) uvedený v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretiu predmetnej Úverovej zmluvy nie je taxatívny, a preto sa môže spotrebiteľ domáhať ochrany aj pred inými, než tam uvedenými podmienkami, ktoré je možné považovať za neprijateľné, a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To je akási všeobecná (generálna) klauzula, podľa ktorej sa predovšetkým bude posudzovať určitá podmienka, či môže byť neprijateľná.
Poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré bolo aj v danej veci vydané, však samo o sebe ešte neznamená, že súdny exekútor pohľadávku reálne vymôže. Exekučný súd je totiž v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Exekučného poriadku sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tak nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Exekučného poriadku. S poukazom na uvedené odvolací súd
uzaviera, že aj po preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku so zákonom a poverení súdneho exekútora po tomto preskúmavaní má exekučný súd právo a aj povinnosť exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju, ak sú na to splnené podmienky.
S poukazom na to, že povinnosťou súdu je postarať sa o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali, pričom táto povinnosť trvá počas celého exekučného konania, mal odvolací súd za preukázané, že bol splnený predpoklad pre potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. pre jeho vecnú správnosť. Pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky totiž nie je možné rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú, a preto na rozdiel od iných zmluvných podmienok nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie.
Krajský súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .