Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoE-204-2012.pdf
PDF · 84.11 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/204/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Q. U., s miestom podnikania J. č. XXXX/XX/X, O., H.: XX XXX XXX, o vymoženie 502,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/1439/2012-12 zo dňa 04. mája 2012 jednomyseľne, dňa 06. augusta 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Ex. por., § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1-3 a bod 1 písm. q/ prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 19.03.2012 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, sp.zn. SR 00946/11 zo dňa 22.03.2011, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu sumy vo výške 1.002,87 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.002,87 eur od 12.11.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.002,87 eur od 29.12.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 306,07 eur, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2011 a vykonateľnosť dňa 29.04.2011. Po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie povinný uhradil dňa 14.02.2011 sumu 500,- eur. Z predloženého exekučného titulu a z pripojenej zmluvy o úvere súd prvého stupňa zistil, že dňa 26.05.2010 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá zmluva o úvere č. 304600711, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver v sume 500,- eur za poplatok vo výške 484,- eur, ktorý sa povinný zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach vo výške 82,- eur počnúc dňom 28.06.2010. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Tiež mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky vystavenej dňa 26.05.2010 na zmenkovú sumu 1.002,87 eur v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Účel poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon podnikania nebol dostatočne preukázaný. Povinný je v zmluve označený ako dlžník ako fyzická osoba, má aj uvedené obchodné meno a IČO, ale podpísal zmluvu len ako fyzická osoba. Bezpečným preukázaním účelu poskytnutia úveru nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na výkon podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Súd prvého stupňa bez ohľadu na označenie zmluvy ako úverovej zmluvy, ktorá by sa mala podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom práve. Preskúmaním zmluvy o úvere, konkrétne článku 15. všeobecných podmienok, vzhliadol súd prvého stupňa v jej zmluvných dojednaniach nekalú podmienku. V čl. 15 Všeobecných
podmienok zmluvy o úvere zmluvné strany uzavreli rozhodcovskú doložku, na základe ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa O.s.p.. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť o veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže pred tým, ako k uzatvoreniu zmluvy vôbec pristúpil. Faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou os 01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru súdu prvého stupňa spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a § 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, v ktorom tvrdí, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii občianskeho zákona a zákona o spotrebiteľských úveroch. V konaní sa vôbec nezaoberal splnením základnej podmienky pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Oprávnený mal za to, že podmienky stanovené v hypotéze právnej normy § 52 Občianskeho zákonníka alebo § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch splnené neboli a posudzovaný právny vzťah tak nie je vzťahom spotrebiteľským. Samotná skutočnosť, že povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy o úvere ako živnostník, t.j. mal postavenie podnikateľa a to, že úver mu bol poskytnutý na účel podnikania, pričom celý rozsah poskytnutého úveru na svoje podnikanie mienil použiť - hlavný účel právneho vzťahu, samo o sebe odôvodňuje záver o tom, že povinný nie je spotrebiteľom a nejedná sa o spotrebiteľský vzťah. Keďže posudzovaný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nemôže byť logicky ani spotrebiteľským úverom. V prejednávanej veci bola podkladom pre rozhodcovské konania samostatná a individuálne dohodnutá rozhodcovská zmluva. Účastníci rozhodcovského konania sa slobodne a po zvážení všetkých náležitostí rozhodcovského konania rozhodli založiť právomoc zvoleného rozhodcovského konania, vec prejednať a rozhodnúť v prípade existencie sporu. V prípade, ak by súd posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku vec by nesprávne právne posúdil z dôvodov, ktoré sú uvedené už vyššie a zároveň založí aj vadu konania, spočívajúcu v nesprávnych skutkových zisteniach konajúceho súdu. Uviedol, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom. Platnosť zmenky nie je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka je platná v prípade ak obsahuje všetky náležitosti podľa § 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. V prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky. Zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení povinným a tento úrok teda ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá
opodstatnenie v zmluve o úvere je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom t.j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. V tejto veci síce súd prvého stupňa poukazuje na existenciu zmenky (blankozmenky) a dohody o vyplňovacom práve zmenky, avšak na takto správne zistený skutkový stav súd prvého stupňa vôbec neaplikuje príslušné ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Aj v prípade riadneho alebo naopak excesívneho vyplnenia má zmenkový dlžník právo brániť sa plneniu zo zmenky uplatnením námietok. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1Obdo V 43/2006. Súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie nemôže z úradnej moci (ex officio) sám vzniesť námietku nedostatku dôvodu pre použitie zmenky, nakoľko zmenkový právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Všeobecnému súdu vyplýva z judikatúry Európskeho súdneho dvora povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti na existenciu neprijateľnej podmienky a v prípade jej zistenia ju vyhlásiť za neplatnú, nečakajúc na námietku spotrebiteľa len v prípade ochrany spotrebiteľa. Ak súd ex offo sám vzniesol námietku smerujúcu proti použitiu zmenky, konal tak v rozpore so zákonom a nesprávne si vyložil § 10 a nadväzujúcich zmenkového zákona. V rozhodcovskom konaní však takáto námietka zo strany povinného podaná nebola, pričom povinný bol o podanom návrhu a jeho obsahu riadne upovedomený, a teda v zmysle vyššie uvedeného súd nemal bez existencie vznesenej námietky dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky, a teda nemal dôvod zamietnuť poverenie pre súdneho exekútora. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Na posudzovaný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, čo rozhodcovský súd neučinil. Ak by bol postupoval podľa § 52 a § 54 Občianskeho zákonníka musel by dospieť k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky je neplatná, pretože predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá stavia spotrebiteľa do nevýhodného postavenia. Tomu nasvedčuje i súčasná právna úprava zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá v ustanovení § 17 ods. 3 neumožňuje v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na povolanie nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ /veriteľ/. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy /poskytnutí úveru/ na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený /ako veriteľ/ okrem svojho tvrdenia, že súd si neustálil, či predmetný vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom na interpretačné ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je na oprávnenom /ako veriteľovi/.
Odvolací súd tak nezistil nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danej exekučnej veci dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Ex. por., ako aj ustanovenia § 53, § 54 Občianskeho zákonníka a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Rovnako správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa, ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov, ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Nevyhnutné je preto aspoň rámcovo vymedziť, ktoré
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom toho je, že sú neplatné.
Odvolací súd pre zdôraznenie vecnej správnosti uznesenia súdu prvého stupňa dodáva, že povinnosťou exekučného súdu je v každej fáze exekučného konania ex offo skúmať, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takúto možnosť mu poskytuje § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekúciu možno zastaviť podľa § 57 ods. 2 Ex.por. aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Ex.por. alebo osobitného zákona. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v ods. 1 písm. b/ alebo c/ citovaného zákona, teda najmä, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa potom súd zaoberá najmä zisťovaním, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na takéto plnenie.
Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe neprijateľnej a tým neplatnej rozhodcovskej doložky, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.