Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-1T/107/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Brezne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a prísediacich Dagmar Jamrichovej a Zoltána Sojaka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. novembra 2011 v trestnej veci obžalovaného W. K. stíhaného za zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1,2 písm.b Tr.zák. takto

rozhodol:

obžalovaný W. K. B. T. X. Š. , nar. XX. R. XXXX v Brezne, trvale bytom D., Š. XX, nezamestnaný,

s a u z n á v a z a v i n n é h o

zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.1 Tr.zák.

p r e t o ž e

dňa 1. júla 2010 medzi 19.00 hod. až 21.00 h od. v Brezne, v lokalite zv. Banisko oproti NsP Brezno, n.o. vedľa oddychového altánku najprv spoločne s K. J., nar.8. júla 1987 dali vypiť J. J., nar.XX. O. XXXX alkohol zmiešaný s diazepamom, ktorý spôsobil jej omámenie, následne s ňou mal obžalovaný pohlavný styk tak, že ležala bruchom a tvárou na zemi a on od zadu vnikal pohlavným údom do jej vagíny, pričom jej nespôsobil žiadne zranenie,

t e d a

na súlož zneužil bezbrannosť ženy,

a z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 199 ods.1 Tr.zák., § 37 písm.m Tr.zák., § 38 ods.2,4,8 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods.2 písm.b Tr.zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Brezne podal na tunajší súd obžalobu na W. K. za zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1,2 písm.b Tr.zák. na tom skutkovom základe ako je v nej uvedený.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní súd zistil tento skutkový stav:

dňa 1. júla 2010 medzi 19.00 hod. až 21.00 h od. v Brezne, v lokalite zv. D. oproti R. D., n.o. vedľa oddychového altánku najprv spoločne s K. J., nar.8. júla 1987 dali vypiť J. J., nar.XX. O. XXXX alkohol zmiešaný s diazepamom, ktorý spôsobil jej omámenie, následne s ňou mal obžalovaný pohlavný styk tak, že ležala bruchom a tvárou na zemi a on od zadu vnikal pohlavným údom do jej vagíny, pričom jej nespôsobil žiadne zranenie.

Obžalovaný uviedol, že s poškodenou J. J. sa poznal len krátko, zoznámil sa s ňou na oslave kamarátových narodenín v bare J. v D.. Neskôr sa s ňou stretol 2 až 3-krát a párkrát si písali cez internet. Dňa 1. júla 2010 jej zavolal K. J. na mobilný telefón a spýtal sa, či s nimi nepôjde von. Následne sa všetci traja stretli v D. pod Baldovským mostom a šli smerom na sídlisko Západ. On bol potom zobrať psa a spoločne ho išli vyvenčiť. Potom začalo pršať, preto sa skryli pred vchod a spontánne sa dohodli, že si spolu vypijú. Do pohostinstva nechceli ísť, pretože nemali peniaze, tak K. J. zavolal T. J., aby im doniesol pálenku. Tento tak urobil, alkohol bol vo fľaši od nejakého energetického nápoja, ktorá bola nepriehľadná a doviezol im aj kolu. Všetci traja išli nad nemocnicu, kde začali popíjať. Išlo o vodku, keďže však bola teplá, preto ju K. J. išiel dať chladiť do blízkeho potoka. Pili približne rovnako z jednej fľaši tak, že si ju podávali, nevedel uviesť ako dlho, všetko bolo v poriadku. Poškodená sa smiala, ale zrazu sa dostala do stavu opitosti, začala zvracať, preto jej nedali piť, ani oni už nepili. Ona si mohla vodky pár razy glgnúť, určite jej do alkoholu nedával nijaké lieky, ani omamné látky. Ak by tam napr. diazepam bol, muselo by to účinkovať aj na neho, aj na J., pretože pili z tej istej fľaše. Pýtali sa jej, či ju majú odviesť domov, alebo zavolať sanitku. Ona to odmietla, nakoľko by z toho mala problémy s priateľom a chcela, aby ju zobrali k nim domov. To však z ich pohľadu neprichádzalo do úvahy, preto zavolali T. J. a odviezli ju do jeho garáže, kde ju uložili. K altánku prišli za dňa, keď odchádzali, už bol podvečer, mohli tam byť približne 2 hodiny. Keďže predtým pršalo, tráva bola mokrá, nevedel, či tam bolo aj blato. Poškodená nebola v čase opitosti v bezvedomí, len zvracala a bola opitá, pomáhali ju nakladať do auta. Pred garážou s K. J. ešte fajčili a okolo 02.00 hod. 2. júla 2010 išli do podniku zv. Biliard, kde si dali načapovať pivo do umelohmotnej fľaši a vrátili sa späť. Pred garážou túto fľašu vypili a šli spať. Najprv ležali všetci traja vedľa seba, čo sa však poriadne nedalo, preto si išiel K. J. ľahnúť na stoličku a bol od nich asi tak 1,5 metra. On sa prebudil na to, keď mala poškodená ruku v jeho nohaviciach, zároveň mu vravela, aby jej dal pusinku a podobné veci. Nedošlo medzi nimi ku klasickému sexu, poškodená ho uspokojovala rukou, obtieral sa o ňu pohlavným údom, ale určite nemal svoj pohlavný úd v jej vagíne. Toto sa stalo okolo 03.00 hod. dňa 2. júla 2010. Poškodená vtedy určite neplakala, ani jej nebolo tak zle, ako pri altánku. Keď ju do garáže doniesli, zvracala, lebo T. J. jej podával vedro. Po určitom čase odišli všetci traja k K. J., mohlo to byť približne o 9.00 hod., poškodená sa tam osprchovala, normálne sa s nimi rozprávala, no zistila, že nemá pri sebe mobil. To ju dosť rozrušilo, pretože jej ho kúpil priateľ a bála sa, aby ju kvôli tomu po jej návrate nezbil. On odišiel do D. J., poškodená ostala s K. J., a keď sa k nemu vrátil, už tam nebola.

Obžalovaný ďalej uviedol, že pri altánku resp. na tráve vedľa neho určite nedošlo medzi ním a poškodenou k žiadnemu sexuálnemu kontaktu, teda ani k pohlavnému styku. K manuálnemu uspokojovaniu rukou poškodenou došlo, až keď boli v garáži. V miestach, kde je altánok sa často pohybujú iné osoby, najmä psíčkari, a keďže bolo ešte čiastočne vidno, bolo by nelogické, aby tam niekoho znásilňoval. Poškodená začala sama prejavovať sexuálnu aktivitu, no nevedel sa vyjadriť z akého dôvodu, predtým nemali medzi sebou nijaký sexuálny kontakt, aj k altánku si išli len vypiť a neboli dohodnutý na žiadnom sexuálnom kontakte. Ak bola poškodená ovplyvnená určitými liekmi, tak sa tieto museli dostať do jej tela iným spôsobom ako požívaním alkoholu s nimi. Nemal vedomosť ani o tom, že by taký liek dali do fľaše s alkoholom T. J. alebo K. J.. O tom, že poškodená bola v čase skutku ešte neplnoletá nevedel, pôsobila na neho staršie, čomu nasvedčovala skutočnosť, že už nežila s matkou, ale s priateľom, ktorý mal 33 rokov.

Pokiaľ ide o zápisnice o výpovediach obžalovaného v tejto trestnej veci zo dňa 2. a 15. júla 2010, na ktoré sa poukazuje aj v obžalobe, súd poznamenáva, že zápisnice o takýchto úkonoch sa v spisovom materiáli nenachádzajú, preto na ne ani neprihliadal, naviac obžalovaný mal vtedy vypovedať v procesnom postavení svedka.

Svedkyňa poškodená J. J. uviedla, že dňa 1. júla 2010 jej zavolal obžalovaný s K. J. okolo 17.00 hod., či s nimi nepôjde vyvenčiť psa. Súhlasila a približne o 18.30 - 19.00 hod. sa stretli pod Baldovským mostom v Brezne. Potom išli zobrať psa k obžalovanému, počas cesty sa dohodli, že si aj vypijú, keďže K. J. mal mať vtedy niekedy narodeniny. Kamarát im doniesol vodku a išli hore nad nemocnicu. Mohlo byť okolo 19.30 hod. Obžalovaný ju dal do potoka, aby bola vychladená, okrem toho mali aj kolu. O chvíľu ju zobral a ponúkol jej, aby sa napila ako prvá. Keďže stále naliehali, tak sa napila. Pili aj oni dvaja, nakoľko však bola fľaša s vodkou tmavo-strieborná, nebolo vidno, či z nej ubúda. Dala si druhý aj tretí glg a viac si už nepamätala. Vodku zapíjala kofolou, nebolo cítiť, že by v nápojoch bolo niečo primiešané. Obžalovaný s J. si dávali fľaše k ústam, ale či sa skutočne aj napili, to nevedela. Necítila postupný účinok alkoholu, ale akoby naraz odpadla, podľa nej by sa z troch glgov nikdy do takej miery neopila. Precitla až keď pocítila, že niekto s ňou súloží, ležala na zemi a vedela, čo sa deje, lenže nebola schopná nič povedať, ani sa brániť. Súložil s ňou obžalovaný a to do vagíny, J. stál vedľa, trvalo to len chvíľu. Bolo to pri posede, kde bola tráva. Vedela, že s ňou súložil bez jej súhlasu obžalovaný, aj keď ho nevidela, pretože J. bol vedľa a nikto iný tam s nimi nebol. Nebránila sa, lebo nebola toho fyzicky schopná, nevedela totiž zodvihnúť ani ruku ani hlavu. Vnímanie toho, že obžalovaný s ňou má pohlavný styk mohol trvať niekoľko sekúnd, potom si už zase nepamätala. Nevedela ani kedy obžalovaný s ňou začal súložiť, ani kedy skončil, vnímala len to, že do nej viackrát vnikol pohlavným údom. Predtým ako požila alkohol bola triezva, nič vtedy ani nejedla, ani nepožila nijaký liek, do takého stavu sa dostala jednoznačne preto, že pila uvedenú vodku s kofolou, v ktorých muselo byť niečo namiešané. Ďalej vedela už len to, že sa zobudila ráno v garáži, obžalovaný s J. tam boli s ňou. Cestu do garáže si nepamätala a len vtedy si začala uvedomovať, čo sa stalo a že kde je. Telefón, ktorý ešte v noci počula pípnuť, už pri sebe nemala. Povedali jej, že ho musela stratiť, že ho pôjdu hľadať. Obžalovaný odišiel do D. J., kde sa pochválil K. S.. Ona s J. išla k nemu domov, za nimi prišiel do bytu aj obžalovaný, ktorý jej povedal, že telefón ešte pôjde pohľadať. Nakoniec odišla domov, kde si všetko uvedomila. Po príchode priateľa N. J. sa mu zverila a teno jej povedal, aby to išla oznámiť na políciu. V garáži sa najprv zobudila približne o 04.00 až 05.00 hod., vtedy, keď pípol telefón a potom sa zobudila približne o 10.00 hod. Keď sa zobudila prvýkrát, obžalovaný ležal vedľa nej, stolička bola od miesta, kde spala, jeden meter. Skutočnosť, že k niečomu malo dôjsť si úplne uvedomila až vtedy, keď sa zobudila o 10.00 hod. Ani pri súloži, ani pri prvom prebratí nič nevravela, pretože nevládala, rozprávali sa až potom čo sa zobudila druhýkrát, v garáži boli všetci oblečení. Nepamätala si, že by obžalovanému siahla do nohavíc a uspokojovala ho rukou, pretože by toho podľa nej ani nebola fyzicky schopná a určite mu nehovorila, aby jej dal pusinku a podobné veci. Do bytu potom išla s nimi najmä z toho dôvodu, že nemala telefón a chcela ho naspäť. Taktiež nemala peniaze a bolo jej zle. Na políciu ju prvýkrát odviezol priateľ, vtedy to ešte nenahlásila, preto sa s ním aj pohádala, potom volala K. J., s ktorým sa o tom rozprávala, a ktorý ju doviezol na políciu druhýkrát, kedy to už oznámila. Obžalovaného a J. nepoznala dlho, ale dôverovala im, preto s nimi išla, aj keď sa nejako bližšie nepoznali. Skúsenosti s drogami už mala, ale vtedy ich nebrala a taktiež nebrala žiadne ukľudňujúce lieky. K. J. jej povedal aj to, že obžalovaný sa pred ním pochválil, že s ňou mali súlož obidvaja s J.. Obžalovaný mu výslovne neuviedol, že to malo byť s ňou, ale len s nejakou blondínou a vydedukoval to až z toho, keď mu ona hovorila čo sa jej stalo. Osobne však nevnímala, že by s ňou mal súložiť aj J.. Ani s obžalovaným, ani s J. nemala predtým žiadny sexuálny kontakt a aj schôdzku si dohodli preto, aby sa porozprávali, neskôr s tým, že si aj niečo vypijú, ale určite to nesmerovalo k tomu, aby mala s niektorým z nich sex. Aj keď už boli v byte J., necítila sa dobre, ale už si uvedomila, čo sa stalo. O tomto sa však ani s jedným z nich nebavila, skutok ani nechcela oznamovať polícii, ale urobila tak najmä na radu priateľa po tom, čo si to rozmyslela, vtedy jej už bolo aj fyzicky lepšie. Ani pred týmto činom, ani po ňom nebrala nijaké lieky, teda ani diazepam. S priateľom mali normálny sex, po tejto udalosti jej určitú dobu trvalo, kým bola schopná mať s ním pohlavný styk, spôsobilo jej to pošramotenie povesti. Oblečenie mala zašpinené primerane na prednej strane a podľa nej to bolo už vtedy, keď obžalovaný s ňou súložil.

Svedkyňa K. J., matka poškodenej, ktorá v čase skutku nebola ešte plnoletá, uviedla, že dcéra chodievala domov do D., ale najprv jej nič nepovedala. Dozvedela sa to od nej prostredníctvom SMS v znení: „No nič som nepovedala, lebo som Ti nechcela pridávať ďalšie problémy a vyriešiť si to sama, ale budeš musieť ísť a povedať, ako som a prečo bývam s N. a nie doma, len, že sme sa dohodli. A stalo sa mi, že som išla s dvomi kamarátmi a dala som si tri glgy z vodky, no a oni mi museli niečo namiešať, lebo potom si nič nepamätám a ráno som sa zobudila na zemi v garáži a potom mi došlo, čo sa stalo, bála som sa Ti to povedať a začala som chodiť k psychologičke, lebo nevládzem, tak ako som si myslela. Nehnevaj sa“. Viac sa od dcéry nedozvedela, inak s ňou neboli nikdy nejaké problémy, že by musela chodiť po nejakých výchovných poradcoch a učila sa dobre. O drogách v živote svojej dcéry nevedela, vychádzala s ňou dobre, aj keď niekedy veci pochopila ako pubertiačka. S priateľom jej dovolila bývať ona, bolo to najmä kvôli škole v D. a tohto naviac poznala.

Svedok K. J. uviedol, že poškodenú nepoznal dlho, spoznali sa na kamarátovej oslave v bare J. C. D.. Dňa 1. júla 2010 jej spolu s obžalovaným zatelefonovali, či s nimi nepôjde vonku. Keďže táto súhlasila, stretli sa pri Baldovskom moste a potom išli venčiť psa obžalovaného. Vtedy sa dohodli, že si niečo vypijú. Potom, ako odniesli psa, išli na autobusovú zastávku na sídlisko Západ, kde im kamarát doniesol vodku v jednolitrovej plastovej fľaši spolu s kofolou približne o 18.30 hod. Išli spolu na prvý posed pri nemocnici, kde alkohol začali požívať, ale ešte predtým ho dal asi na 10 minút chladiť do potoka. V pití sa striedali, každý z nich mohol vypiť po štyri glgy, vo fľaši mohlo ostať okolo pol litra vodky, túto tam nechali. Poškodená, ktorá bola predtým normálna, odpadla, bolo jej zle a zvracala, potom sa začala smiať a odstrihlo ju. Keďže bola v takom stave, zavolali kamarátovi T. J., ktorý im doniesol predtým alkohol, aby po ňu prišiel autom, pretože by ju v takom stave neboli schopný odviesť. Poškodenej sa pýtali, či ju majú zaviesť k priateľovi, čo však odmietla, lebo sa ho bála, nechcela ísť ani do nemocnice, preto ju doviezli pred garáž. Potom ju uložili dnu na karimatku, dali k nej vedro aj vodu. Oni s obžalovaným omámení neboli, z tej fľašky pil alkohol riadne, teda nebolo to tak, že by naznačoval pitie a fľašu by si len prikladal k ústam. Nevedel uviesť prečo sa poškodená dostala do takého stavu a jemu s obžalovaným nič nebolo, ale pripustil, že po požití takého množstva alkoholu by sa poškodená do takého stavu nemala dostať. On však do vodky ani do kofoly nič neprimiešal, nemal na to dôvod, veď prejsť sa išli ako kamaráti, nemalo tam ísť o žiadny sex. V noci išli do baru D., kde si nechali načapovať pivo do fľaše, vrátili sa a vypili ho pred garážou. Poškodená sa v noci jedenkrát zobudila, niečo rozprávala a pýtala sa, kde má telefón. Potom ráno odišiel najprv obžalovaný, on ostal s poškodenou a potom išli k nemu domov do bytu. Neskôr prišiel za nimi aj obžalovaný, ktorý odišiel, on zostal s poškodenou, ktorá o 10.50 hod. tiež odišla, pričom jej dal peniaze na autobus. Nie je pravdou, že by mal obžalovaný s poškodenou súložiť a že on sa mal na to pozerať pri posede. Medzi poškodenou a nimi nedošlo k žiadnemu sexuálnemu kontaktu.Vypovedal však, že niekedy nad ránom dňa 2. júla 2010 v garáži začul hlas poškodenej, ktorá vravela obžalovanému, aby sa k nej pritlačil, že ho chce cítiť, keďže bola tma, nič nevidel, ale ako si zapaľoval cigaretu, videl ruku poškodenej v obžalovaného nohaviciach a to tak, že ona bola k obžalovanému otočená chrbtom, svoju ruku mala vzadu spustenú do jeho nohavíc. Bolo to už potom ako sa vrátili z Biliard baru. Poškodená bola v tom čase oblečená, obžalovaný nemal ruku v jej nohaviciach. Keďže bol blízko nich, určite medzi nimi nedošlo k pohlavnému styku, pretože by to uvidel a bolo by to aj počuť. Ak by dochádzalo k znásilneniu, tak ako to popisovala poškodená, určite by v tom obžalovanému zabránil, lebo je to kamarát a také veci sa nerobia. Obžalovaný sa mu zdôveril, že má zdravotné problémy a pri pohlavnom styku by mal bolesti. Počul o tom, že poškodená mala okrem priateľa aj iných chlapcov. Skutočnosť, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo k sexuálnemu kontaktu najprv neuviedol, pretože to nebolo podľa neho podstatné, keďže nešlo o pohlavný styk.

Svedok T. J. uviedol, že obžalovaného aj K. J. pozná už dlhšiu dobu. Dňa 1. júla 2010 mu približne o 18.00 hod. volal J., že chce ísť s obžalovaným a nejakou kamarátkou, ktorú nemenoval, na posed a chcú si zobrať so sebou alkohol. Od neho chcel, aby mu prelial alkohol do nejakej fľaše, aby nevyzerali ako nejakí alkoholici. On tak urobil, prelial 3 l alkoholu do umelohmotnej nepriesvitnej fľašky, ktorý im zaniesol na dohodnuté miesto a predal za sumu 5,- €. Približne o 20.30 hod. mu volal Krasko, že má problém, aby mu pomohol. Povedal, že pili s dievčaťom, ktoré sa začalo rehotať a zrazu zaspalo. Chceli od neho, aby prišiel a pomohol im, báli sa, aby sa niečo nestalo. O 20.45 hod, keď prišiel na miesto, sa začalo zmrákať. Dievča ležalo na lavičke, zvracalo, obžalovaný ju držal za hlavu a utešoval, aby sa nebála, že to prejde. Bol tam s nimi asi 30 minút, po celý čas s prestávkami zvracala, aj s ňou komunikoval a tiež ju utešoval. Keďže nechceli, aby ju odviezol domov, aby nemala problém, tak ju naložili do auta a odviezol ju do svojej garáži. Tu ju uložili na karimatky, nevyzliekali ju, len jej dali pod hlavu tričko, taktiež jej prisunuli vedro. Obžalovaný s J. ostali s ňou, on odišiel preč okolo 21.30 hod. Na druhý deň doobeda telefonoval J. a opýtal sa, ako to dopadlo, na čo mu tento odvetil, že všetko dobre, že sa ráno zobudili a z garáže odišli preč. On v žiadnom prípade do alkoholu nič nenamiešal, išlo o vodku zn. Absolut. Keď k nim prišiel, poškodená nebola špinavá od trávy, alebo od zemi, ležala na lavičke, držala sa jej a nohy mala spustené na zemi. Ani obžalovaný, ani J. sa mu nechválili, že by s ňou mali pohlavný styk, až neskôr mu dali vedieť, že ju údajne mali znásilniť a predtým ju niečím omámiť. On osobne nevidel, že by obžalovaný alebo J. mal s poškodenou nejaký sexuálny kontakt, celé to bolo o tom, aby sa vyspala z opice. Keďže nechcela ísť domov, pretože sa bála priateľa, tak to riešili tak, že ju odviezli do jeho garáže. Keď bol pri nich prvýkrát, poškodená nebola opitá, bola normálna, druhýkrát už bola riadne opitá, ale v bezvedomí nebola, veď sa mu aj odzdravila. Chodiť vedela len tak, že jej pomáhali a pridržiavali ju. Obžalovaného pozná, tento mal viac priateliek aj kamarátok a podľa neho nemal dôvod niekoho znásilňovať.

Svedok K. S. uviedol, že pozná obžalovaného aj K. J.. Ráno, asi deň po tom ako sa to malo stať, prišiel do baru J., kde už sedel obžalovaný. Tento osobe, ktorá s ním sedela spomínal, že s niekým spal, ale nepovedal ani meno, ani nič viac. Obžalovaný to nehovoril priamo jemu, on to len započul, pričom sa to nemalo stať vonku, ale v garáži. V ten istý deň poobede mu volal K. J., či by mu nevedel pomôcť, lebo mu znásilnili kamarátku. Vôbec to nespájal s tým, čo ráno hovoril obžalovaný. J. prišiel za ním osobne, povedal mu o znásilnení a chcel od neho radu, čo má robiť a ako má postupovať. On mu poradil, že nech ide na políciu, lebo to nemá zmysel riešiť inou cestou, tým sa to pre neho skončilo. Poškodenú poznal už dlhšiu dobu, táto sedela v aute J.V., keď sa s ním rozprával. Tento mu najprv povedal, že mu znásilnili kamarátku, až neskôr mu povedal, že to mal byť obžalovaný s J.. Keď ju vtedy videl, tak mu nepripadala ako znásilnená, t.j. nebola napr. uplakaná, otrhaná, bola len kus smutná.

Svedok K. J. uviedol, že poškodená mu telefonovala, bola uplakaná a povedala mu, že ju znásilnili, vravela mená W. a K. alebo K.. Potom sa stretli, zopakovala, že ju znásilnili a vravela aj to, že keď to povedala priateľovi, tak ju vyhodil z bytu. Potom sa išiel poradiť s K. S. ako by mali ďalej postupovať, tento mu povedal, aby to išli nahlásiť, že tam nie je čo riešiť. On poškodenej doporučil, aby to tak nenechala a odviezol ju pred budovu polície, kde to mala ísť nahlásiť. Poškodená je jeho kamarátkou, ale nikdy spolu nechodili. Bližšie okolnosti znásilnenia mu poškodená nerozprávala a ešte vravela, že si toho veľa nepamätá. Nemal vedomosť o tom, že by mala brať nejaké utišujúce lieky.

Svedok N. J. uviedol, že je priateľom poškodenej, s ktorou býva v spoločnej domácnosti. Pri skutku prítomný nebol, o jeho priebehu sa dozvedel len od poškodenej dňa 2. júla 2010 v poobedňajších hodinách. Deň predtým mu povedala, že ide večer von. Skúšal jej volať na jej mobilný telefón, ktorý najprv nedvíhala a potom už bola nedostupná. Skúšal jej volať aj v noci, ale telefón bol stále nedostupný, on medzitým spal. Keď sa potom vrátil po obede domov, poškodená bola doma, plakala a nechcela mu nič povedať. Až potom vravela, že bola s kamarátmi, ktorých spoznala v bare J., von. Boli spolu na lavičke, pili vodku a títo jej museli niečo do toho dať, lebo si značný časový úsek vôbec nepamätala a vedela len o určitých útržkoch. Neskôr sa zobudila v garáži, nemala pri sebe mobilný telefón a vzápätí mu povedala, že ju títo znásilnili. Chcel, aby išla na políciu, najprv to odmietala, ale potom súhlasila, on ju v podstate usmernil, aby to dotiahla do konca. Či vošla dnu, to už nevidel, lebo odišiel preč. Podľa neho sa poškodená do takého stavu nemohla dostať iba tým, že by vypila tri glgy tvrdého alkoholu, musela na ňu pôsobiť aj nejaká iná látka. V tom čase určite neužívala žiadne lieky, teda ani diazepam, taký liek doma ani nemali. Po skutku chodila na sedenia k psychiatričke, ktorá jej predpísala aj nejaké lieky na ukľudnenie. S poškodenou viedli normálny sexuálny život, ale po tomto konflikte mala určitý čas problémy, teraz je to už v poriadku.

Svedkyňa K. D. uviedla, že pozná osobne aj obžalovaného aj poškodenú z baru J., kde dňa 2. júla 2010 ráno prišiel do baru obžalovaný a dal si kávu. Začali sa spolu rozprávať, povedal jej aj to, že sa vyspal s nejakou babou. Vravel, že sa to stalo v garáži, kde bol spolu s nimi aj K. J., pričom poškodená bola strašne opitá a nechcela ísť domov, lebo sa bála priateľa. Tento sa nevyjadroval presne k akému styku došlo a v akej polohe, ale jednoznačne z toho vyplynulo, že to bolo dobrovoľné, nevravel nič o tom, že by musel k tomu poškodenú nútiť. Obžalovaného poznala ako dobrého chlapca, ktorý sa však vždy dostane do nesprávnej partie. Poškodená sa snažila dostať do partie chlapcov, ktorí sú častými návštevníkmi baru, opitú ju však nevidela. Poškodená pôsobila na ňu staršie, dlhšie už žila sama a mala iné názory na život ako mladé dievčatá.

Svedkyňa K.. A. J. uviedla, že pracuje ako starší sekundárny lekár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia C. R. D., R..V.. Dňa 2. júla 2010 vyšetrovala poškodenú, ktorá prišla v sprievode polície so žiadosťou o gynekologické vyšetrenie pre podozrenie zo znásilnenia po podaní omamnej látky. Táto tvrdila, že bola v parku pri nemocnici, kde s dvoma kamarátmi pili z jednej fľaše vodku. Neskôr si už len veľmi hmlisto pamätala, že ležala na bruchu a jeden z nich ležal na nej, pričom prebehol úplný pohlavný styk. Ráno približne o 10.00 hod. sa prebrala v garáži, v ktorej ju bolelo bruchu, najmä v podbruší. Bolel ju aj konečník, išla domov, kamaráti sa tvárili normálne, ako by sa nič nestalo. Doma sa osprchovala, nohavičky hodila do odpadkového koša, pričom ich neprala. Bola presvedčená, že ju znásilnili, ale pamätala si to hmlisto. Pri vyšetrení zistila primeraný verbálny kontakt, poškodená bola orientovaná v priestore a čase, neplakala, bola upravená a slušne oblečená. Objektívne zistila, že brucho mala mäkké, prehmatné, bez vonkajších známok násilia. Na stehne ľavej dolnej končatiny z laterálnej strany mala vonkajší drobný hematóm s miernou palpačnou bolestivosťou stehna. Specula - obhliadka vonkajších genitálií vykazovala vulvu bez známok hematómu. Pošvový hymen bol už dávnejšie deflorovaný, bez známok slizničného poškodenia. V pošve bol hojný hlienovitožltý obsah s odobratím steru na cytologické vyšetrenie zo zadnej klemby aj z cervikálneho kanála K-660 až 664 v počte 4 cytologických náterov. Spermie a mechanické poškodenie epitelu nebolo zachytené, zároveň bol aj realizovaný odber na DNA zo zadnej klemby a z cervikálneho kanála. Materiál bol odovzdaný polícii. Kolposkopický nález krčku a pošvy nevykazoval mechanické poškodenie sliznice. Palpačným vyšetrením a transvaginálnou sonografiou popísala primeraný gynekologický nález bez známok poškodenia vnútorného genitálu v primeranej fáze menštruačného cyklu, s nálezom hojného hlienovitého vaginálneho fluóru.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru vyplýva, že na stopách, ktoré boli predložené ako stopa číslo 1-dámske nohavičky a stopa číslo 2-dámske rifle bola zistená prítomnosť spermií. Na stopách číslo 3-dámske tričko s krátkym rukávom a stope číslo 4-dámske tričko s dlhým rukávom nebola zistená prítomnosť biologického materiálu vhodného na skúmanie. Zo stôp zaistených z predmetov číslo 1 a 2 a z oterov predložených ako predmet číslo 5-biologický materiál a to výter z pošvy poškodenej, bola izolovaná a analyzovaná DNA. Z predložených porovnávacích materiálov (výter bukálnej sliznice poškodenej, obžalovaného a K. J.) bola izolovaná a analyzovaná DNA. Z výsledkov vyplýva, že DNA profil spermatických stôp zaistených zo zadného dielu nohavičiek, predložených ako predmet číslo 1 je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru obžalovaného, ktorý je pôvodcom tejto spermatickej stopy. Prítomnosť biologického materiálu inej osoby skúmaním zistená nebola. Z výsledkov ďalej vyplýva, že rovnaký DNA profil biologického materiálu zaistený z dvoch oterov predložených ako predmet číslo 5 je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru poškodenej. Pôvodcom krvnej stopy číslo 1 je poškodená, prítomnosť biologického materiálu inej osoby zistená nebola. DNA analýza stôp zaistených z oblasti rozkroku predmetu číslo 2 nebola úspešná.

Zo znaleckého posudku K.. E. J. z odboru psychológie z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých a jej výpovede vyplýva, že intelektová kapacita poškodenej je toho času v hornom pásme priemeru, bez deficitu, s tendenciou neurotického mechanizmu spracovania záťaže či traumy (napr. ktorú zažila ako dvanásťročná). Ďalej bola zistená zvýšená úzkostnosť a depresívne ladenie, ktoré vyplýva z prežitej traumy. Aktuálnu situáciu prežíva s pocitmi viny, s vnútornými konfliktami, z čoho pramenia jej vnútorné napätia, zvýšené prežívanie úzkosti a vyúsťuje to do depresívneho ladenia s následnými vonkajšími prejavmi ako je nechutenstvo, nespavosť, nepríjemné a zaťažujúce sny, strach z opakovania týchto snov, strach z izolácie, ale aj z konfrontácie s okolím, uzatváranie sa a pod. Ide o sociálne nezávislú osobnosť, menej ovplyvňovanú autoritami, ktorá sa riadi vlastnými hodnotami a potrebami, ktorá však slabšie ovláda emočné reakcie, je emočne labilnejšia a osobnostne nezrelá. Poškodená je schopná správne a úplne vnímať, zapamätať si i zreprodukovať prežité udalosti, problémom však ostáva to, že prevažnú časť inkriminovaného času bola pod vplyvom nejakej omamnej látky (či už alkohol alebo psychofarmaká, či oboje), čo spôsobilo útlm jej vnímania a preto si nedokázala presne zapamätať okolnosti, ktoré v tom čase prežívala a nedokáže ich ani zreprodukovať. Na základe útržkovitého vnímania a informácii, o ktorých sa dozvedela, môže si len domýšľať, čo sa v skutočnosti stalo. U poškodenej neboli zistené sklony ku klamstvám /lži-skóre nemá zvýšené/, ani sklony ku konfabuláciám v zmysle psychopatologickom. Sugestibilná nie je, ide o nezávisle zmýšľajúcu osobnosť, menej ovplyvniteľnú, ktorá sa riadi vlastnými hodnotami a potrebami. Keďže bola v inkriminovam čase pod vplyvom nejakej omamnej látky a mala len útržkovití vnemy a informácie z okolia, mohla si len domyslieť skutočnosti, ktoré v tom čase nevnímala. To však platí len o tých skutočnostiach a časových úsekoch, ktoré nevnímala, pokiaľ ide o určité časové útržky, ktoré si pamätala, tak tieto mohla správne vnímať, zapamätať si ich a zreprodukovať. Priebeh skutku ako celku nemohla celý vnímať, zapamätať si ho a reprodukovať, teda medzery, ktoré nevnímala si mohla pospájať a domyslieť si určité skutočnosti. To sa však nevzťahuje na tie obdobia, ktoré vnímala a pamätala si ich.

Zo znaleckého posudku K.. S. Z. z odboru zdravotníctvo, z odvetvia urológie a sexuológie vyplýva, že z urologického hľadiska je obžalovaný mužom vo veku 24 rokov so všetkými znakmi mužského pohlavia. Má mužské ochlpenie genitálu, adekvátne vyvinutý vonkajší pohlavný úd, s kratšou uzdičkou, ktorá ale nie je zásadnou anatomickou chybou. Ejakulát má všetky atribúty zdravého muža môcť oplodniť partnerku. Obžalovaný je v dobrom zdravotnom stave, ktorý nemá žiadny negatívny vplyv na jeho plnohodnotný sexuálny život. Bola u neho zistená jediná anatomická anomália /tvarová zmena v rámci normy/ a to kratšia uzdička, ktorá však nie je prekážkou stoporenia penisu, ani prekážkou mať plnohodnotný pohlavný styk. Vzhľadom na túto anomáliu môže mať pri pohlavnom styku len väčšie pnutie vo vonkajšom pohlavnom orgáne. O tom, že dochádza k erekcii /zdureniu mužského pohlavného údu pri pohlavnom vzrušení/ svedčí i poskytnutý ejakulát.

Zo znaleckého posudku K.. K. U., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, z odvetvia psychiatrie vyplýva, že u obžalovaného sa jedná o konzumáciu alkoholu bez prejavov závislosti t.j. alkoholizmu. Konzumáciu alkoholu dokáže vôľovo kontrolovať, preto nenavrhol uloženie ochranných opatrení. U obžalovaného nemalo požitie alkoholu chorobný vplyv na správanie v dobe skutku, o (nie chorobnom) účinku alkoholu na znižovanie zábran v sexuálnej aktivite má obžalovaný dostatočné vedomosti a s jeho konzumáciou má aj bohaté predchádzajúce skúsenosti.

Z odborného vyjadrenia K.. J. A. znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, z odvetvia súdneho lekárstva a jeho výpovede vyplýva, že vo vzorke krvi odobratej z tela poškodenej pri lekárskom vyšetrení bola špecifickou kvantitatívnou metódou plynovej chromatografie za účelom stanovenia prítomnosti alkoholu a iných prchavých látok zistená koncentrácia alkoholu vo výške 0,04 promile (gram.kg-1), v moči hodnota 0,06 promile. Ďalej bola zistená koncentrácia acetónu vo výške 9,49 miligram percent a vo vzorke moču vo výške 12,47 miligram percent. Špecifickým chemicko-toxikologickým vyšetrením bolo zistené stopové množstvo benzofenonu diazepamu (metabolický rozkladný produkt tohto liečiva). Toto síce jednoznačne svedčí o tom, že poškodená v čase pred odberom vzoriek požila liečivo diazepam (najpravdepodobnejšie rozpustené v požitom alkohole), avšak nie je možné presne (kvantitatívne) ustáliť koľko miligramov liečiva, poškodená požila a aké množstvo preniklo do krvného obehu jej tela. Nebezpečenstvo v súčasnom požití alkoholu a liečiva diazepam spočíva v tom, že dochádza k vzájomnému tzv. aditívnemu účinku oboch týchto látok, čo znamená, že účinky, najmä nežiaduce a nepriaznivo pôsobiace na ľudský organizmus sa závažným spôsobom kombinujú a zvýrazňujú. Požitie zhruba 120 mililitrov až 200 mililitrov 40% alkoholického nápoja vo vzájomnej kombinácii s liečivom diazepam môže dobre navodiť stav výrazného zníženia kvality vedomia, neprirodzenú spavosť, dezorientáciu až zmätenosť a apatiu s následným úplným alebo čiastočným, ostrovčekovitým výpadkom v pamäti na prežité. Podráždenie sliznice tráviaceho traktu a centrálnym účinkom, môžu byť vyvolané aj napínanie na zvracanie, či opakované zvracanie so závratmi a celkovou nevoľnosťou. Takéto nepriaznivé účinky a vonkajšie prejavy vzájomného kombinovaného pôsobenia alkoholu a liečiva diazepam sú v dobrom súlade s prejavmi, ktoré boli popisované u poškodenej. Znalec sa nevedel vyjadriť akým spôsobom sa do tela poškodenej dostal diazepam, určite jej však nebol podaný v zdravotníckom zariadení, nebolo možné zistiť ani množstvo aké bolo v tele poškodenej, pretože tam už išlo o rozkladný produkt a nie o liečivo. Určite však išlo o liečivo diazepam, ktorý by mal byť vydávaný len na lekársky predpis, taktiež sa nedalo určiť kedy došlo k použitiu lieku, teda nevylúčil možnosť, že by poškodená užila diazepam aj po uvedenom skutku do času jej vyšetrenia. Rádovo sa však dá vyjadriť, že išlo o obdobie maximálne troch dní pred vyšetrením.

Zo znaleckého posudku K.. F. R. z odboru psychológie, z odvetvia klinickej psychológie detí, klinickej psychológie dospelých vyplýva, že osobnosť obžalovaného je jednoduchšie štruktúrovaná so známkami nezrelosti. Zrejmá je ľahkovážnosť a nízka miera preberania zodpovednosti. V rámci skupiny je ľahšie ovplyvniteľný, neprejavuje sa dominantne, vlastné záujmy stotožňuje so záujmami skupiny. Čiastočné známky nezrelosti sa preukazujú v situáciách, kedy má preberať zodpovednosť, v záťažových situáciách sa následkom nezrelosti môžu prejavovať regresné reakcie a oslabené sebaovládanie. V životnom štýle sa orientuje skôr situačne než s dlhodobým plánovaním. Intelektový potenciál sa aktuálne pohybuje orientačne v pásme priemeru v porovnaní s populačnou normou. Snaha k objektivite je často ovplyvnená nízkou úrovňou vôľového úsilia. Emotivita je primerane modulovaná, ale nezrelá s infantilnými známkami, schopnosť zvládania emočne zaťažujúcich podnetov a situácií je za bežných okolností dostačujúca, pri výraznejšej záťaži sa miestami javí ako nedostatočná, preto pri nahromadení napätia a záťaže môže dochádzať k maladaptívnym, neprimeraným reakciám a poklesu schopnosti riešiť situácie uspokojivým spôsobom (impulzivita, agresivita). Správanie je determinované situačne bez výraznejšej plánovitosti, v napätých situáciách nezvažuje dostatočne následky svojho konania. Hladina agresívnych tendencií nedosahuje patologickú úroveň, nepreukazuje sa pokles ovládacích schopností ani tendencia k afektovaným reakciám. Záujmová sféra je dostatočne rozvinutá. Základné mravné a právne normy pozná, ich rešpektovanie je niekedy ovplyvňované situačnými faktormi. Perspektívy do budúcnosti sú nedostatočne vytvorené. Vôľové vlastnosti vykazujú zníženú úroveň a rozhodnosť. Psychotické fenomény sa nemanifestovali. Výsledky dg. metód nepreukazujú prítomnosť masívnejšej organickej patológie CNS. Vnímanie je s dobrou diskriminačnou schopnosťou bežnej kvality. Je schopný dostatočne si zapamätať sledované a prežívané deje a reprodukovať ich v bežnom rozsahu, nie je obmedzená schopnosť vybaviť si podrobnosti bez skreslenia. Odlíšenie fantázie od skutočnosti je u obvineného na primeranej úrovni. Neprejavujú sa tendencie k patologickému klamstvu, aj keď podávanie faktov je často tendenčne zamerané na vyhnutie sa problémom alebo dosiahnutie prospechu. Alibistické spracovanie situácie nezisťujeme. Sugestabilita a domýšľavosť nie sú na neprimeranej úrovni.

Z ďalšieho znaleckého posudku K.. F. R. vyplýva, že osobnosť svedka K. J. je primerane štruktúrovaná, extravertovaná, v rámci fungovania v skupine sa niekedy realizujú formy dominantného správania. Preukazuje sa nezrelosť osobnosti, a to najmä v obraze ľahkovážnosti, povrchnosti, nestáleho životného štýlu, nestabilného systému hodnôt, v chýbaní ambícií a ašpirácií. Produktivitu myslenia často ovplyvňuje nízka úroveň vôľového nasadenia, pričom zostáva len pri povrchných úsudkoch. Intelektový potenciál sa aktuálne pohybuje orientačne v pásme priemeru. Prispôsobivosť novým situáciám je dostatočná. Kognitívny výkon je aktuálne na dobrej úrovni. V životnom štýle sa orientuje skôr situačne než s dlhodobým plánovaním. Emotivita je živá, prežívanie situácií je intenzívne s vyšším emočným nábojom. Emočná sféra je nezrelá s infantilnými známkami. Schopnosť zvládania emočne zaťažujúcich podnetov a situácií je dostačujúca, ale pri nahromadení napätia a záťaže dochádza k poklesu schopnosti riešiť situácie uspokojivým spôsobom. Hladina agresívnych tendencií nedosahuje patologickú úroveň, nepreukazuje sa pokles ovládacích schopností ani tendencia k afektovým reakciám. V sociálnej oblasti vytvára početné vzťahy, vzťahy s blízkymi osobami sú dostatočne emočne sýtené. Schopnosť empatie sa javí ako dostatočná. Základné mravné a právne normy pozná a vo väčšine situácií aj rešpektuje. Perspektívy do budúcnosti nie sú stabilne vytvorené. Vôľové vlastnosti vykazujú nižšiu úroveň a rozhodnosť. V situáciách, ktorým nepripisuje väčší význam je nižšia motivácia k podaniu dobrého výkonu, význam situácií posudzuje egocentricky. Psychotické fenomény sa nemanifestovali. Výsledky dg.metód nepreukazujú prítomnosť masívnejšej organickej patológie CNS. Čiastočné známky nezrelosti sa preukazujú najmä v situáciách, kedy má preberať zodpovednosť alebo v záťažových situáciách. Tu je nedostatočná zrelosť zvládacích mechanizmov osobnosti. Vnímanie je s dobrou diskriminačnou schopnosťou bežnej kvality. Je schopný dostatočne si zapamätať sledované a prežívané deje a reprodukovať ich v bežnom rozsahu, nie je obmedzená schopnosť vybaviť si podrobnosti bez skreslenia. Odlíšenie reality od fantázie je zachované. Známky patologického používania klamstva sa aktuálne nepreukazujú, istá miera subjektivizmu sa preukazuje vo vytváraní úsudku, alibistické a účelové spracovanie situácie nepresahuje primeranú mieru. Neprimeraná ovplyvniteľnosť a domýšľavosť sa nepreukazujú.

Zo zápisnice o trestnom oznámení poškodenej zo dňa 2. júla 2010 vyplýva, že táto popísala priebeh skutku obdobne ako pri svojich svedeckých výpovediach.

Z lekárskej správy K.. A. J. zo dňa 2. júla 2010 a protokolu o toxikologickom vyšetrení súdno-lekárskeho a patologicko-anatomického pracoviska v Banskej Bystrici vyplývajú skutočnosti uvedené vo svedeckej výpovedi K.. A. J., ako aj v znaleckom posudku a výpovedi K.. J. A..

Z lekárskej správy K.. E. W., praktického lekára pre deti a dorast, zo dňa 8. apríla 2011 vyplýva, že poškodenej nebol za obdobie posledných dvoch rokov predpísaný liek diazepam.

Z charakteristiky poškodenej zo I. N. O. I. O. E. C. D. vyplýva, že táto mala v prvom polroku priemer známok 3,1 a neprospela z dvoch predmetov, v dôsledku vysokého počtu vymeškaných hodín mala zníženú známku zo správania. Tieto skutočnosti sú dôsledkom nedostatočného rodinného zázemia, v druhom polroku sa študijné výsledky poškodenej rapídne zlepšili, taktiež sa zlepšila aj dochádzka do školy. V kolektíve je obľúbená, otvorená a často prezentuje svoje názory.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácie zo dňa 2. júla 2010 vyplýva poloha a popis miesta, kde sa skutok stal - D., Q. U.. D. altánok oproti R. D., R..V.., neboli zaistené žiadne stopy.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácie zo dňa 4. októbra 2010 vyplýva poloha a popis garáže v D., R., popisné číslo 460, neboli zaistené žiadne stopy.

Zo zápisnice o vydaní vecí zo dňa 2. júla 2010 vyplýva, že poškodená vydala svoje nohavičky, rifle, tričko a nátelník, ktoré boli podrobené znaleckému skúmaniu a neskôr vrátené poškodenej.

Z úradných záznamov o odobratí porovnávacích stôp zo dňa 6. resp. 7. júla 2010 vyplýva, že obžalovanému, poškodenej a K. J. bola odobratá vzorka a to výterom bukálnej sliznice.

Obžalovaný W. K. spáchanie skutku poprel, nakoľko medzi ním a poškodenou nedošlo k pohlavnému styku a túto vôbec k ničomu nenútil, ani nezneužil na taký akt jej stav. Pripustil len to, že poškodená ho uspokojovala rukou, došlo aj k jeho ejakulácii, avšak robila tak z vlastnej vôle a dobrovoľne. V prospech neho vypovedal svedok K. J., ktorý bol po celý čas priebeh skutku spolu s ním, a ktorý potvrdil jeho obhajobu, že medzi ním a poškodenou nedošlo k pohlavnému styku, táto mala ruku len v jeho nohaviciach a sama ho predtým vyzývala, aby ju pobozkal a podobne. Taktiež svedok T. J., ktorý bol s obžalovaným, poškodenou a K. J. v určitých časových úsekoch, vypovedal, že k nijakému sexuálnemu kontaktu medzi obžalovaným a poškodenou nedošlo, napokon obžalovaný mal predtým priateľky a nemal dôvod poškodenú znásilňovať. Svedkyňa K. D. taktiež vypovedala, že obžalovaného pozná a nikdy sa neprejavil tak, že by mal sklony nútiť ženy k nejakým sexuálnym aktivitám. V prospech obžalovaného vyznieva čiastočne aj svedecká výpoveď K. S., ktorý videl poškodenú v poobedňajších hodinách deň po skutku a pripadala mu normálna, nebola nejaká otrhaná alebo uplakaná. Skutočnosť, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo k určitému dobrovoľnému sexuálnemu kontaktu v garáži, okrem obžalovaného a svedka K. J. potvrdzujú výpovede svedkyne K. D. a K. S.. To, že sa obžalovaný nedopustil voči poškodenej výrazného agresívneho útoku, ktorým by jej spôsobil zranenia, preukazujú aj lekárske správy a výpoveď svedkyne K.. A. J.Š.. V prospech obžalovaného čiastočne vyznievajú aj niektoré závery znaleckých posudkov a určité skutočnosti z nich vyplývajúce. Z odborného vyjadrenia a výpovede znalca K.. J. A. vyplýva aj to, že nevylúčil možnosť, že by sa liek diazepam mohol dostať do tela poškodenej až po skutku a to do doby jej vyšetrenia. Ak by sa tak stalo predtým, poškodená by mala výrazne zníženú kvalitu vedomia a v dôsledku toho aj čiastočné výpadky pamäte. Tento záver potvrdzuje aj znalkyňa K.. E. J.. Zo znaleckého posudku K.. F. R. vyplýva, že ani u obžalovaného, ani svedka K. J. neboli zistené sklony k patologickému klamstvu.

Na druhej strane obžalovaného usvedčuje priama svedkyňa poškodená J. J., ktorá priebeh skutku popísala rovnako pri podávaní trestného oznámenia, ako aj pri svojich svedeckých výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, teda svoje tvrdenia nemenila. Táto nemala žiadny dôvod vypovedať v neprospech obžalovaného, poznala ho ako kamaráta, hoci len krátku dobu, chcela sa s ním a K. J. ísť len prejsť a požiť alkohol. Neexistoval u nej žiadny dôvod, aby až do takej miery priťažovala obžalovanému, ak by ku skutku naozaj nedošlo. Sama pripustila, že celý jeho priebeh si nepamätala po tom, čo požila tretí glg alkoholu, avšak stále tvrdila, že určité útržky si dobre pamätala. Prvý bol ten, keď s ňou mal obžalovaný pohlavný styk pri altánku, druhý bol ten, keď sa prvýkrát zobudila v garáži a zvonil jej mobilný telefón a úplne sa prebrala až o 10.00 hod. dňa 2. júla 2010. Okrem toho, že svedkyňa nemenila svoje svedecké výpovede a nemala dôvod vypovedať v neprospech obžalovaného, jej hodnovernosť zvyšuje to, že skutok oznámila, keď sa jej stav zlepšil ešte dňa 2. júla 2010, čo preukazuje trestné oznámenie a to napriek tomu, že tak najprv nechcela urobiť a konala tak až na radu svedkov N. J. a K. J.. Títo nepriamo potvrdzujú aj to, že poškodená bola obžalovaným znásilnená, nakoľko to pred nimi uviedla a svedok K. J. sa vyjadril v tomto smere aj pred K. S.. Túto skutočnosť potvrdzuje nepriamo aj svedkyňa K. J., matka poškodenej, ktorej táto napísala SMS, v ktorej to bolo nepriamo uvedené. Zo znaleckého posudku K.. E. J. síce vyplýva, že poškodená si tie časové úseky, ktoré si nepamätala, mohla len domýšľať a pospájať si ich, avšak na druhej strane jednoznačne potvrdila, že časové úseky, ktoré vnímala, si aj pamätala, vedela ich aj zreprodukovať, teda ich mohla správne vnímať, pamätať si ich a reprodukovať ich, napriek ovplyvneniu alkoholom a liekom. Skutočnosť, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo k sexuálnemu kontaktu potvrdzuje nepriamo aj znalecký posudok KEU PZ v spojení so zápisnicou o vydaní vecí, keď bola na časti odevu poškodenej zaistená biologická stopa a to spermie, ktoré nepochybne pochádzali od obžalovaného. Tento záver nepriamo podporuje aj výpoveď svedkyne K.. J. a lekárske správy.

Možno s určitosťou konštatovať a to z hľadiska miestnych a časových okolností, že poškodená sa do stavu, keď prestala riadne vnímať svoje okolie, dostala nielen v dôsledku požitého alkoholu, ale aj v dôsledku požitia diazepamu, ktorý sa dostal v tom čase do jej tela. Zo skutkových okolností jednoznačne vyplýva, že poškodená bola predtým ako začala požívať predmetné nápoje s obžalovaným a K. J. v normálnom stave. V priebehu krátkeho časového úseku sa však dostala do stavu, keď už nebola schopná vnímať, pričom vtedy požívala len alkoholický nápoj, ktorý zapíjala nealkoholickým nápojom, obe fľaše zabezpečili obžalovaný s K. J. od T. J., čo nepopieral ani obžalovaný a potvrdili to aj títo svedkovia. Ani obžalovaný, ani svedok J. nevedeli logicky zdôvodniť, prečo sa poškodená dostala po požití troch glgov alkoholu do takého stavu, hoci sama vypovedala, že má skúsenosti s alkoholom, čo potvrdil i svedok N. J.. Z ich výpovedí naviac vyplýva, že ak by bol vo fľaši len uvedený alkohol a nealkoholický nápoj, predpokladajú, že poškodená by sa do takého stavu v žiadnom prípade nedostala. Svedok T. J. poprel, že by do fľaši s alkoholom alebo nealkoholickým nápojom podal liečivo, konkrétne diazepam. Z týchto okolností možno vyvodiť s istotou a určitosťou záver, že uvedený liek sa do fľaše s alkoholom alebo nealkoholickým nápojom dostal práve v čase od doby, keď ich svedok J. odovzdal obžalovanému resp. K. J. do doby, keď spolu začali uvedené nápoje piť. Aj obžalovaný, aj svedok J., aj svedkyňa poškodená zhodne uviedli, že počas tejto doby s fľašami nemanipuloval niekto iný, len obžalovaný dal fľašu s alkoholom chladiť do potoka na krátky čas. Tieto okolnosti preukazujú záver, že buď obžalovaný alebo svedok J. pridali v tej dobe do niektorého z nápojov diazepam, ktorý mal po požití s alkoholom vplyv na poškodenú tak ako je vyššie uvedený. Túto skutočnosť nevylučuje obrana obžalovaného, ktorú potvrdil aj svedok J. t.j. že aj oni požívali oba nápoje a do takého stavu sa nedostali. Nie je totiž vylúčené, že fľašu s nápojom, do ktorej dal jeden z nich diazepam si len prikladali k ústam a robili sa, že tekutinu pili. Na tom nič nemení ani to, že takýto priebeh nebol objektívne preukázaný ich vyšetrením na tieto okolnosti, čo možno považovať za chybu orgánov prípravného konania.

Obhajobu obžalovaného súd považoval za účelovú, urobenú v snahe popísať priebeh skutku tak, aby nezakladala jeho trestnú zodpovednosť. Svedok K. J. nemal ako dlhoročný kamarát záujem na trestnom stíhaní obžalovaného, najmä ak by si mohol privodiť v tejto trestnej veci svoje trestné stíhanie, pretože niektoré dôkazy naznačujú, že sa na trestnej činnosti určitým spôsobom mohol podieľať. O tom, že mal záujem vypovedať v prospech obžalovaného svedčí fakt, keď vo svojej výpovedi vôbec nespomenul, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo k sexuálnemu kontaktu (aj keď nie k pohlavnému styku) a urobil tak až po tom, čo to vyplynulo z iných dôkazov. Ostatní svedkovia, ktorí vypovedali v prospech obžalovaného boli len nepriami, pretože pri skutku neboli prítomní.

Obžalovaný aj svedok K. J. zhodne s poškodenou vypovedali, že pri ich stretnutí nemalo dôjsť k žiadnemu sexuálnemu kontaktu, preto nelogicky vyznieva tvrdenie obžalovaného a tohto svedka, že poškodená mala takýto akt iniciovať, najmä ak bola v tom čase v takom zlom psychickom a fyzickom stave. Zo znaleckého posudku K.. S. Z. vyplýva, že obžalovaný je schopný plnohodnotného pohlavného styku. Prípadné požitie alkoholu nemalo na jeho konanie žiadny chorobný vplyv, čo preukazuje znalecký posudok K.. K. U.. Zo znaleckého posudku K.. F. R. vyplýva aj to, že obžalovaný môže konať pri záťažových situáciách impulzívne a i keď nemá sklon k patologickému klamstvu, môže podávať fakty tendenčne vo svoj prospech.

V neprospech obžalovaného vyznievajú aj závery odborného vyjadrenia K.. J. A. v tom smere, že nepriaznivé účinky a vonkajšie prejavy vzájomného kombinovaného pôsobenia alkoholu a liečiva diazepam sú v dobrom súlade s prejavmi, ktoré popisovala poškodená. Prítomnosť tohto liečiva u nej nepochybne preukazuje, okrem odborného vyjadrenia, lekárska správa z jej vyšetrenia.

Dôležitým bolo aj to, že znaleckým posudkom KEU PZ bola s istotou preukázaná prítomnosť spermií obžalovaného na zadnom dieli vo vrchnej ľavej časti nohavičiek poškodenej, čo by nebolo možné v prípade, keby bola poškodená stále oblečená (mala na sebe rifle), tak ako to tvrdia obžalovaný a svedok K. J. resp. spermie by sa v takom prípade museli nachádzať aj na zodpovedajúcej časti riflí, čo zistené nebolo.

Nezanedbateľnou bola aj skutočnosť, že obžalovaný už bol za úmyselnú trestnú činnosť dvakrát právoplatne odsúdený, v druhom prípade dokonca s K. J..

Vzhľadom na vykonané dôkazy, ktoré preukazujú skutočnosti a okolnosti v neprospech obžalovaného, mal súd za to, že tieto na seba nadväzujú, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne vyvracajú obhajobu obžalovaného, ako aj skutočnosti a okolnosti vyplývajúce z dôkazov v jeho prospech a v konečnom dôsledku jednoznačne preukazujú, že tento spáchal skutok tak ako je vyššie uvedený a to napriek tomu, že súd neprihliadal na jeho výpovede v procesnom postavení svedka, v ktorých uviedol, že s poškodenou nemal žiadny sexuálny styk, nakoľko ho nie je schopný.

Podľa § 199 ods.1 Tr.zák. zločin znásilnenia spácha ten, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť.

Vychádzajúc z týchto skutočností súd konanie kvalifikoval ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1 Tr.zák., pretože obžalovaný na súlož so ženou zneužl jej bezbrannosť. Na rozdiel od obžaloby mal súd za to, že sa nedopustil tohto zločinu aj podľa § 199 ods.2 písm.b Tr.zák. t.j. že spáchal taký čin na chránenej osobe. Je nepochybné, že poškodená v čase skutku bola chránenou osobou v zmysle § 139 ods.1 písm.a Tr.zák., keďže bola dieťaťom, nakoľko nenadobudla plnoletosť, pretože bola osobou mladšou ako osemnásť rokov.

Z ust. § 18 písm.b Tr.zák., okrem iného, vyplýva, že na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby sa prihliadne, ak ide o inú skutočnosť ako ťažší následok aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, ak tento zákon nevyžaduje, aby o nej vedel.

Z tohto je zrejmé, že z hľadiska zavinenia obžalovaného postačovala aj tzv. nevedomá nedbanlivosť o skutočnosti, že poškodená je chránenou osobou. Na jednej strane si obžalovaný mohol zistiť, že poškodená ešte nenadobudla plnoletosť, bol s ňou viackrát v kontakte a napr. mohol sa jej priamo opýtať. Na druhej strane však treba prihliadnuť k tomu, že obžalovaný nemal takúto povinnosť. Naviac poškodená mala v čase skutku približne 17 rokov a 10 a 1 mesiaca, vyzerala staršie, čo potvrdila aj svedkyňa D., dokonca mala už priateľa, s ktorým aj žila a bývala a tento mal v tom čase 33 rokov, teda už nežila s rodičmi resp. s matkou. Tieto okolnosti jednoznačne preukazujú, že obžalovaný nemal vedomosť o tom, že poškodená je neplnoletá, práve naopak, mohol sa dôvodne domnievať, že táto v čase skutku už dovŕšila plnoletosť a jeho zavinenie v tomto smere nemožno charakterizovať ani ako tzv. nevedomú nedbanlivosť, preto na túto okolnosť súd neprihliadal.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následky tak ako sú vyššie uvedené, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy.

Obžalovaný je slobodný, bezdetný a nezamestnaný. Z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený. Doposiaľ nebol sankcionovaný za priestupok, súdom bol dvakrát trestaný a to za úmyselnú trestnú činnosť. V prvom prípade bol odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu zo 14. decembra 2006, sp. zn. , právoplatným 3. januára 2007 za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,2 písm.a,d Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a, ods.2 písm.a Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 16 mesiacov, ako aj na trest prepadnutia veci

- plynového revolvera. Uznesením Okresného súdu v Brezne zo 17. augusta 2009, sp. zn. , právoplatným tým istým dňom, mu bol nariadený výkon tohoto trestu odňatia slobody so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. V druhom prípade bol rozsudkom Okresného súdu v Brezne z 25. februára 2009, sp. zn. , právoplatným tým istým dňom za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. odsúdený (právoplatne odsúdený v tejto trestnej veci bol aj K. J.) na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a ktorý vykonal 7. mája 2010. Z výkonu prvého trestu bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu v Martine z 27. mája 2010, sp. zn. , právoplatným tým istým dňom, zároveň mu bola určená skúšobná doba 2 roky.

Obžalovaný konal pri uvedenom zločine v tzv. priamom úmysle (ust. Tr.zák.), nakoľko chcel spôsobom uvedeným v porušiť záujem chránený týmto zákonom, pretože úmyselne na súlož so ženou zneužil jej bezbrannosť. Jeho pohnútkou bola snaha dosiahnuť sexuálne uspokojenie (sám priznal, že došlo k jeho prvému sexuálnemu kontaktu po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody) a to aj za cenu, že poškodenú najprv dostal do stavu bezbrannosti a až potom s ňou vykonal pohlavný styk. Obžalovanému nič nepoľahčovalo, priťažovalo mu, že už bol za trestný čin odsúdený (ust. Tr.zák.)., pričom sa ho dopustil len približne mesiac po tom, čo bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody.

Za uvedený zločin je možné uložiť trest odňatia slobody na 5 rokov až 10 rokov. Keďže u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi, zvyšovala sa dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu (ust. § 38 ods.4,8 Tr.zák.), teda mu bolo možné uložiť trest odňatia slobody na 6 rokov a 8 mesiacov až 10 rokov. Prihliadajúc na zásady ukladania trestov uvedené v ust. § 34 Tr.zák. mal súd za to, že pre obžalovaného je primeraným uloženie trestu nad dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby, preto mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokov pred spáchaním tohto zločinu vo výkone trestu odňatia slobody (a to dokonca v dvoch prípadoch), ktoré mu boli uložené za úmyselné trestné činy, súd ho zaradil na výkon tohto trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Takýto trest v dostatočnej miere zabezpečí v danom prípade dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu aj prvok represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie.

Poškodená J. J., ani jej zákonná zástupkyňa, v tomto trestnom konaní náhradu škody od obžalovaného nežiadala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.